Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Sergej Michalič

Nezvoliteľná Vášáryová

01.12.2010 | SergejM

Niekoľko poznámok k rodiacemu sa mýtu

  • Tlačiť
  • 0

Pravica stratila Bratislavu. Samozrejme. Ako inak. Veď kandidátka na primátorku Bratislavy Magda Vášáryová bola nezvoliteľná (komentáre). Čo sa čudujete: vedel to každý, okrem jej príbuzných (komentáre ku komentárom).

Po každých voľbách sa rodia interpretačné mýty: stačí ich dlho opakovať, oni sa už chytia. Niekedy vzniknú hneď, inokedy dodatočne.

Napríklad tvrdenie, že SDKÚ v roku 2006 prehrala voľby, ujalo sa až dodatočne; bezprostredne po zverejnení výsledkov 18% (plus tri percentá oproti predchádzajúcim voľbám) bolo prijatých ako nečakane úspešný výsledok. (Keby si KDH a SMK vtedy počínali rovnako pekne, ktovie...)

Alebo že prezidentský kandidát SDKÚ 2004 Eduard Kukan bol nezvoliteľný kandidát, sa tiež začalo šíriť až neskôr (v skutočnosti mu chýbali na postup do 2. kola dve desatinky percenta).

Alebo že výsledok prezidentskej kandidátky Ivety Radičovej 2009 v 2. kole, s podporou celej opozície, bol nečakane výborný (v skutočnosti sa priblížil k zisku hlasov pre SDKÚ, KDH a SMK v roku 2002).

Každý z týchto interpretačných mýtov sa rodil v rozdielnych politicko-mediálnych súvislostiach, z rozdielnych príčin, motivácií. Prečo by v prezidentských voľbách roku 2004 niekto vyčítal KDH kandidatúru Františka Mikloška, alebo to isté Martinovi Bútorovi ?!(Spoločne v prvom kole nezískali ani dve tretiny z počtu hlasov pre Eduarda Kukana; kandidát z KDH ani toľko hlasov, ako máva jeho strana v parlamentných voľbách.) Nemali azda právo kandidovať? Neboli dobrými/lepšími/najlepšími kandidáti?!Prečo by niekto označoval za príčinu konca stredopravej vlády v roku 2006 napríklad KDH (oproti voľbám 2002 stratilo vyše 40 tisíc voličov), alebo SMK (stratili vyše 50 tisíc  voličov) – veď od nich sa, prirodzene, nečakala žiadna zodpovednosť za osud stredopravej vlády; tú malo zariadiť SDKÚ!

Že je Magda Vášáryová za bratislavskú primátorku nezvoliteľná, šírilo sa pred voľbami Facebookom (samozrejme, podľa toho, akých máte friends), v komentároch ku komentárom, ale prognózovať také čosi natvrdo, ľuďmi, ktorí sa prognózovaním živia, verejne a seriózne, si trúfol málokto.  Ako by aj. Zverejnené sondážne prieskumy z jesene 2010 signalizovali vyrovnaný súboj Vášáryová-Ftáčnik. Nakoniec nebol. Niečo sa teda muselo stať.

Než sa k tomu dostanem, všimnime si - ak je reč o tom, čo sa stalo -, že v Bratislave sa stal malý zázrak. Už dvadsať rokov tu na centrálnej mestskej úrovni vládnu stredopravé strany, a nielenže budú v mestskom zastupiteľstve vládnuť presvedčivo ďalej, ale významne sa posilnili v mestských častiach. Akokoľvek sa tu voliči cítia „ideovo“ (pravicovo) stabilne zafarbení, ide o politický aj psychologický unikát. Väčšinou totiž ľudia zatúžia po zmene. Voliči v Bratislave dlhodobo skúšaný vrúcny vzťah k miestnym predstaviteľom svojich favorizovaných strán dávajú najavo najmä tak, že väčšina z nich nechodí voliť.

Komunálna volebná účasť 2010 v tzv. pravicovej Bratislave bola podstatne nižšia (33,5%) ako celoslovenský priemer (49,7%). Oproti komunálkam 2006 podrástla o 1 percentuálny bod. V Košiciach o sedem, napríklad. V niektorých krajských mestách o menej, ale pri vyššej volebnej účasti než v Bratislave. Takže pravicovo uvedomelí bratislavskí voliči sú po 20-ročnej komunálnej skúsenosti alebo podstatne znechutenejší z ich zastupiteľov ako inde (porovnávať nedokážem, ale ako rodený Bratislavčan sa nám nečudujem). Alebo im je komunál fuk. Alebo majú pocit, že bude rovnaké fuk, kto v ich meste a mestskej časti vládne. Alebo možno majú pocit, keď tu sídli vláda a parlament, že treba voliť hlavne ich – a oni sa už postarajú. V parlamentných voľbách sa totiž bratislavskí voliči správajú naopak ako „zvyšok“ Slovenska, v priemere chodia voliť vo väčšom počte.

Primátor je však symbol. Bolo by skutočne zvláštne, ak nie rovno nenormálne, keby si bratislavskí voliči ten svoj vrúcny vzťah k radnici po 20-tich rokoch nechceli aspoň nejako ventilovať. Ak to už nemohli urobiť naposledy (pretože Monika Beňová a zároveň Flašíková bola pre nich trochu prisilná káva). To je jednoducho objektívny fakt.

Zatiaľ som nečítal od kritikov kandidatúry Magdy Vášáryovej, pred voľbami ani po nich, kto z kádrov stredopravých strán by bol podľa nich lepšia opcia, v tejto delikátnej bratislavskej konštelácii. Pretože každý, okrem zopár špičkových mien z vedení strán, by bol rovnako neistá voľba. Stredopravé strany (nielen v Bratislave) nepatria k liahňam komunálnych politikov, takže sa proste vyťahuje z klobúka. Môžeme ich za to kritizovať, ale vyvŕšiť sa na jednom prípade nie je spravodlivé. V tomto prípade bola úloha o to ťažšia, že všetci známi stredopraví politici vpochodovali do vlády, a (ľavicovým) vyzývateľom sa nestala nejaká rýchlokvasená mediálna hviezda či neskúsená politická veličina lokálneho formátu.

Bezprostredné a prinajmenšom politicky nedžentlmenské reakcie partnerov KDH a SaS dávajú tiež tušiť, nakoľko oduševnený bol „koaličný“ šík za Vášáryovou.

Ak pán Miškov ako „marketér, ktorý vie svoje“ teda vedel, že volič pravice nie je „vôl“, takže kandidátka Vášáryová, za ktorú sa SaS postavila, nemá šancu (tak vyznel jeho komentár k primátorským voľbám), mal svoje odborné a politické vlohy i váhu prejaviť skôr.  Inak, takto: tiež vieme svoje. Napríklad: primátorská kandidátka Vášáryová získala približne toľko „volov“, koľko tu v Bratislave získala SaS hlasov v parlamentných voľbách 2010.

Ak krajský predstaviteľ KDH v reakcii na Vášáryovej prehru kriticky poznamenal, že „my sme v minulosti v hlavnom meste ponúkli kandidátov, ktorí nielenže získali podporu nám blízkych strán, ale dokázali aj získať podporu voličov" - a ak si skutočne myslí, že takýmto predstaviteľom je aj po ôsmich rokoch napríklad pán Ďurkovský - mohol pán odchádzajúci primátor prijať kandidátku Vášáryovú na radnici, a dať voličom najavo, že bude dobrou nasledovníčkou. Také veci si partneri robia (aj keď sa im nechce, aj so zaťatými zubami). Zvlášť by sa všeličo, aj čosi nadštandardné očakávalo, pretože kým oni ešte len vyberali spoločného kandidáta, najsilnejší súper už robil kampaň.

Nič z toho neznamená, že prehra kandidátky na primátorku hlavného mesta – teda silného politického symbolu - nezostane krutou prehrou. O to horšou, že možno nemusela byť – a možnože aspoň nie taká presvedčivá. Môžeme sa presviedčať, koľko statusovcommentov na Facebooku sa jej vysmievalo, a koľko priateľov a známych máme, ktorí ju vopred odpísali. Ani to nie je úplne nevýznamné. Ale žiaden z verejne dostupných prieskumov ju neodpisoval tak, ako voľby nakoniec dopadli. Niečo sa teda muselo stať. A to už nebolo objektívne.

Riziká jej kandidatúry – jej slabé miesta – existovali, nijaká novinka.  Dokonca aj stratégia hlavného protikandidáta sa črtala, pretože jeho kampaň už bežala, kým koaličné strany ešte len rokovali o jeho súperovi. A potom? Zatiaľ čo kampaň pani Vášáryovej na nás v uliciach skúšala všelijaké emocionálne triky, kampaň pána Ftáčnika nás vytrvalo bombardovala presnými posolstvami. Zatiaľ čo vo finále pán Ftáčnik prejavil vytrvalosť a vieru vo vlastnú stratégiu, pani Vášáryová nás už o ničom nepresviedčala a nechala tak robiť iných, dokonca bez nej (a po stránke vizuálnej spôsobom „každý pes, iná ves“). Kým na niečo zo snahy pána Ftáčnika, realizovanej kampaňou, si možno budeme vedieť aspoň chvíľu spomenúť, aj keď jeho bilbordy a posolstvá prelepia, tak niektoré posolstvá, emócie a ich zmysel z kampane pani Vášáryovej by sme spoločne lúštili, aj keby sme pred jej bilbordom rovno stáli. Zatiaľ čo kampaň pána Ftáčnika vytrvalo mierila (na pani Vášáryovú), kampaň pani Vášáryovej sa tvárila, že to nie je o nej, ale o politike. V podstate nečudo, že jej na pravom krídle vstal z mŕtvych fenomén „rebela“ Budaja.

Jednoducho, paradoxom celej jej kampane nakoniec bolo to, že kandidátka samotná a osobne verila viac vo svoje najlepšie schopnosti a najvyššiu kompetentnosť viesť radnicu v Bratislave, než ako vyznievala jej kampaň.

Netrúfam si tvrdiť, či pani koaličná Vášáryová určite mohla v tejto konštelácii zvíťaziť nad pánom „nezávislým opozičným“ Ftáčnikom, ale som si istý, že jeho kampaň nad tou jej zvíťazila na celej čiare. V stratégii, aj realizačne.  Rozhodne je to očividnejšie ako tvrdenie, že Magda Vášáryová bola od počiatku na prehru  predurčený kandidát – a že nejaký iný, ktorý sa reálne ponúkal, by dopadol úspešnejšie. S takou kampaňou.

 

  • Tlačiť
  • 0

Sergej Michalič

Sergej Michalič
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 3130
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Deväť rokov som pracoval pre SDKÚ, respektíve ako poradca predsedu vlády. Predtým politický komentátor (RFE). Nezávislý konzultant, na tomto mieste bloger.

Sergej Michalič

Sergej Michalič
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 3130
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Deväť rokov som pracoval pre SDKÚ, respektíve ako poradca predsedu vlády. Predtým politický komentátor (RFE). Nezávislý konzultant, na tomto mieste bloger.

Kalendár sa načítava...