Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Sergej Michalič

Matovič rulez!

17.02.2011 | SergejM

Prípad Matovič ako fenomén mediálneho mainstreamu

  • Tlačiť
  • 9

Prípad Matovič nie je len zrkadlom jednej rýchlokvasenej „politickej strany“. Politickej strany v úvodzovkách, pretože, bez urážky, čisto formálne nespochybňujem, ibaže organizáciu s dvesto-tristo členmi je zatiaľ problematické takto nazývať bez úvodzoviek. Prípad Matovič je plodom jej rýchlokvasenej, respektíve účelovo krátkozrakej kandidátnej listiny. A predbežne chronologicky na záver - aj neprezieravého politického manažmentu.

Nielen vedenie strany SaS, ale aj premiérka, čo pridala svoj podpis spoluzodpovednosti na koaličnú zmluvu, mali dávno vidieť, kam veci spejú - a nájsť nástroj, ako ich nenechať dôjsť tak ďaleko. Možnože pán Sulík aspoň dodatočne príde na rozdiel medzi riadením firmy a politickej strany: prepúšťaním v OLO a v poslaneckom klube sa nedosahujú rovnako priaznivé hospodárskej výsledky.

Popritom ešte niečoho je prípad Matovič zrkadlom. Dokonca najrozmernejším. Je zrkadlom verejnej reflexie politiky. V ankete sme.sk dokázal Igor Matovič udržiavať síce tesnú, ale nadpolovičnú väčšinu tých, ktorí si myslia, že je prínosom pre slovenskú politiku. Aj jeho donedávna politický šéf (ak chcete: manažér), ktorý by mal byť najviac znechutený, vyjadril ľútosť nad nevyhnutnosťou vylučovať. Prečo smúti? Lebo Igor Matovič je veľmi kreatívny človek. Neznelo to ironicky, v prípade pána Sulíka iróniu rozpoznať na sto honov.

Čím vystužil politik Sulík (O 5 minút XII, STV) svoje uznanie na adresu kreatívneho politika Matoviča? Dvoma príkladmi. Zaparkovaným autom cez frekventovaný prechod v centre Bratislavy, ako súčasť predreferendovej kampane. A srdiečkom, počas návštevy maďarského premiéra.

Isteže, poslanec Matovič je pre parlamentnú väčšinu dôležitý, aj so svojimi troma „ľuďmi“. Presne tak isto ako každý koaličný poslanec. Isteže mal poslanec Matovič zopár nápadov, ktoré by sa dali označiť za „politické“ (prevažne však nie také, ktoré označujeme slovami „konkrétne“ a „vecné“). Lenže aj „zvyšní“ poslanci koalície mali svojej nápady; niektorí z nich už tiež znepriechodnili alebo vážne zmenili koalične dohodnuté zámery. Ďalší sa v parlamente dokonca presadili vlastnými návrhmi noviel zákonov - ibaže na rozdiel od neho sa v médiách väčšinou iba mihli, niektorí ani to. V mediálnom pokrytí za poslancom Matovičom pokrivkáva dokonca aj silno zorganizovaná skupina silných individualít z OKS, pracujúca tiež na svojej sebaprezentácii, už roky.

Pritom ešte aj politik Sulík musel o kreatívnom politikovi Matovičovi prezradiť, že do prípadu „dvojité občianstvo“ nepredložil jediný zákon (či novelu), ba vraj na žiadnom ani nespolupracoval. Vie niekto, v ktorom výbore pracuje? Pravdaže nie. Zato o jeho osobnostnom a politickom profile, vďaka rozhovorom, článkom, agentúrnym správam a TV šotom, vieme oveľa viac, ako o drvivej väčšine ostatných koaličných poslancov, na ktorých stojí súčasná vláda rovnako.

Zoznam je dlhý, takže iba prierezovo. Vieme o ňom, že dokáže poprieť, čo včera povedal (prípad údajného pokusu o úplatok). Že bojuje proti korupcii a klientelizmu (ale trestné oznámenie za údajný pokus o úplatok nepodal, lebo sa mal údajne udiať cez kamaráta). Že mu záleží na vyšších než len formálnych pravidlách (čo jemu-podnikateľovi nebránilo colne vydeklarovať akýsi stroj ako dovezené súčiastky, a potom ho zmontovať na stroj funkčný). Že je za transparentnosť (ale svoj očividne slušný majetok nechal prepísať na manželku). Že „je šikovný manipulátor, ktorý vie dezinterpretovať dohody vo svoj prospech“ (citát jeho poslaneckého kolegu, inak jemu priaznivo nakloneného). Že homosexualitu prirovnáva k pedofílii (čo liberálnym rodičom jeho politickej kariéry neprekážalo, aby ho umiestnili na kandidátku – a vice versa). Že vie dosť piť (aby musel zostať nocovať v poslaneckej kancelárii prikrytý kabátom), alebo naopak piť vôbec nevie (no pije, aj na pracovisku). A vieme o ňom aj to, že v podstate neuznáva parlamentnú demokraciu (pretože tá bez politických strán v parlamente neexistuje, a on by si želal v parlamente nestraníkov, hoci nevieme, lebo sa ho doteraz nik neopýtal, ako by si to v praxi predstavoval).

Polovica z týchto vecí by každého iného v očiach médií uvrhla do nemilosti, takže keby o ňom museli nejako (na)písať, z nevyhnutnosti, tak iba s opovrhnutím. Áno, odkedy vraj poslanec Matovič uvrhol vládnu koalíciu do „krízy“, niektoré médiá si všimli jeho odvrátenú stranu. Bola zjavná od chvíle, kedy jeho píár aktivitám začali venovať takú pozornosť. Akurát že keby sa im nevenovali, nemohol by sa poslanec Matovič cítiť taký významný, aby hnal veci na ostrie noža. Že by médiá pozornosť venovali každému poslancovi, ak by sa na ne zmohol? Nie je pravda. Existujú desiatky, stovky prípadov pokusov zaujať médiá tým, čomu sa dnes u nás hovorí politický marketing. Neúspešne. Čo tým iným nápadom chýbalo? Veď práve. Čosi podstatné.

Médiá poslanca Matoviča milovali – nie bulvárne, aj mienkotvorné, ba tie možno ešte viac -, pretože je exibicionista bez jasného programu, presnejšie balansuje na hrane antisystémového anarchistu. Lebo fantazírovať na parlamentnej chodbe je viac ako predložiť, dohodnúť a pretlačiť zákon. Pretože politické spravodajstvo médií je u nás orientované viac na politický proces (kto sa s kým momentálne pohádal, alebo má takýto zaujímavý potenciál) než na obsah a jeho hierarchiu (o čom je hádka a aká je dôležitá) alebo na výsledok (kto sa s kým dohodol a čo sa vlastne naozaj stalo, okrem rečí okolo).

A ešte čosi, možno najpodstatnejšie. Na svojom blogu sa občan Matovič predstavuje takouto úvodnou vetou: „Politikov nemám rád.“ Ideálna kvalifikácia, aby už ako tiež politik niekoľko mesiacov (po)slúžil vhodným nástrojom mediálneho tlaku (občas aj škandalizovania) voči tradičným politikom a politickým stranám. Že svojím spôsobom, tak akosi všeobecne svojím postojom vyjadroval pocity veľkej časti verejnosti? Isteže. A odkiaľ verejnosť čerpá informácie a pocity o politike?

Nesporne, poslanec Matovič je fenoménom. Do veľkej miery aj súčasnej slovenskej politiky. Nie hocikto, ale sám predseda parlamentu ho označil za osobu kreatívnu, hoci pán poslanec (mimochodom, člen výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu) doteraz v oblasti hospodárstva, výstavby a dopravy nevykreoval - nič.

Je však predovšetkým zrkadlom súčasného mediálneho mainstreamu, ktorý systematicky podporuje ilúziu, že nepotrebujeme profesionálnych politikov, tu u nás si vystačíme s ĽŠU. Kde sa dá (mediálne) presadiť bez toho, čomu sa v angličtine hovorí record. A kde po 20- ročnom úsilí o nejakú štandardnú politickú systémovosť ešte stále prevláda implicitná antisystémovosť. Považujem za typické, že keď sa v lete minulý rok začalo debatovať o znižovaní platov poslancov, v mienkotvorných médiách vyzerali politici ako nehanební egoisti - a že najtriezvejší komentár na slovenských mediálno-portálových vlnách prinieslo „voľnomyšlienkárske“ humno.sk (citujem zo záveru: „Len sa opäť čudujem, ako dokáže celá verejnosť (vrátane jej mysliacej časti) naskočiť na prvoplánovú populistickú vlnu o šetrení troch rozpočtových šušňov.“).

O poslancovi Matovičovi povedal Belá Bugár, že keď vidí priemyselnú kameru, začne dávať interview. Presne tak. Ibaže priemyselnú kameru riadi spravidla počítač – tú spravodajskú vždy živí ľudia s vlastnou vôľou a voľbou: redaktori, editori, šéfredaktori...

Výsledkom ich spoločného úsilia je stav, v ktorom sa celoslovensky neznámy človek stal za sedem mesiacov celoštátnou politickou celebritou. Luskne prstami – a má okolo seba strapec médií. Pritom, ako tvrdí predseda, v parlamente vlastne nepracoval na ničom - a po niekoľkomesačnom cirkuse, a minulotýždňovom vylúčení, vyzerala jeho politická pozícia skraja tohto týždňa až nudne. Posúďte sami:

"Sám za seba a aj mojich troch kolegov, ktorých veľmi dobre poznám, môžem garantovať, že nech príjmu akékoľvek rozhodnutie, vždy dodržíme svoj sľub, ktorý sme dali občanom Slovenskej republiky... stojíme na strane vlády Ivety Radičovej... hlasy štyroch poslancov občianskeho hnutia Obyčajní ľudia za akejkoľvek situácie budú vždy hlasmi vládnej koalície Ivety Radičovej."

Samozrejme, že vyhlásenie zostalo prakticky nepovšimnuté. Dostalo menej mediálneho priestoru ako Matovičov prísľubu, že zverejní menoslov politických nominácií v štátnej správe. Mimochodom, tento trailer opakuje už pár mesiacov, niektoré médiá nás o ňom vždy vzorne poinformujú.

Jednoducho sa našli.

Jednoducho, Mária. Ibaže v politických rubrikách mienkotvorných médií.

 

  • Tlačiť
  • 9

Sergej Michalič

Sergej Michalič
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 3130
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Deväť rokov som pracoval pre SDKÚ, respektíve ako poradca predsedu vlády. Predtým politický komentátor (RFE). Nezávislý konzultant, na tomto mieste bloger.

Sergej Michalič

Sergej Michalič
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 3130
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Deväť rokov som pracoval pre SDKÚ, respektíve ako poradca predsedu vlády. Predtým politický komentátor (RFE). Nezávislý konzultant, na tomto mieste bloger.

Kalendár sa načítava...