Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Sergej Michalič

Keď sa jar opýta

01.06.2010 | SergejM

Všetci debatujú len o tom, kto nepôjde so Smerom

  • Tlačiť
  • 2

"SMK sa týmto rozhodla, že nebude v žiadnej vládnej koalícii,“ vyhlásila volebná líderka SDKÚ Iveta Radičová, na čo jej líder SMK Pál Csáky odkázal, aby sa kontrolovala. Stalo sa pár dní po tom, ako KDH prisľúbilo voličom, že určite nepôjde do vlády so Smerom. Ak tieto vyhlásenia budú (?) platiť aj po voľbách, možnosti vyskladať budúcu vládnu koalíciu by sa riadne zúžili. Pravdepodobnosť vlády zloženej výlučne z dnešných opozičných strán prakticky na nulu. Ba možno akejkoľvek väčšinovej vlády, keby všetky strany zotrvali na svojich pozíciách. Ale reč nebude o týchto rečiach.

Čo majú stanoviská SDKÚ, SMK a KDH nepriamo spoločné? Že strategická politická debata v opozičnom tábore, ktorý chce po júni 2010 vládnuť, ale aj diškurz v médiách - sa celý predvolebný rok scvrkli do jedinej otázky: Vraj či budúci „najlepší partneri“ opozičnej alternatívy (lebo tak o sebe navzájom hovorili bez výnimky) natvrdo vylúčia možnosť ísť do vlády aj so Smerom. Alebo takú eventualitu ísť so Smerom niektorí nevylúčia. Pre krajný prípad. Bodka.

Je symptomatické, že kandidujúci politici na sociálnych sieťach zverejňujú radostné statusy o tom, ako v odborno-politických debatách po hotelových konferenčných sálach a na akademických fórach objavujú veľkú, ale naozaj veľkú názorovú zhodu s kolegami z opozície. Vskutku optimistické. Tým ale spoločnú deklaráciu politických špičiek svojich strán nenahradia. Ani v takomto druhu debát neodstránia rizikové trecie plochy, ktoré by mohli medzi nimi vzniknúť, keby dostali od voličov príležitosť spolu vládnuť – a keby sa z rečí a programov mali stať konkrétne vládne politiky. Lebo o tom, v konečnom dôsledku, nerozhodujú tí, čo si hovoria „predovšetkým odborníci“, ale rozhodnú tí, čo sú vo svojich stranách predovšetkým - politikmi.

Komplikácia s SMK, napríklad, nebola nijaká neznáma neznáma, ani známa neznáma. Bola to známa známa - dala sa predpokladať. Každý vopred trúbil, že maďarská karta zasiahne do slovenských volieb – takže každý, kto sleduje politiku hoci letmo, musel predpovedať, že SMK môže zaujať pozíciu, ktorá slovenským stredopravým stranám situáciu sťaží. Pred voľbami, aj po nich. Nech by sa tou konkrétnou témou stalo čokoľvek. Aj sa stalo. A čo sa stalo, aby sa tak nestalo? Nič.

O voľbách 2010 sú opoziční  politici schopní vyhlásiť, že nejde o bežné voľby, ale rovno o celonárodné referendum, a nevdojak – alebo vdojak – sa snažia privodiť paralelu k voľbám 1998. Lenže sa tomu úplne adekvátne nesprávajú. Napríklad, pred voľbami 1998 sa vykonalo veľa, prepytujem, politickej práce, aby si vtedajšia opozícia, budúci partneri, ktorí chceli odstaviť od moci HZDS a V. Mečiara, neskomplikovali situáciu pred voľbami, ani po nich. V prípade partnerstva s SMK, napríklad, to platí doslova aj do písmena.

V prípade KDH sa posledný rok čakalo ako div že nie na spasenie, či povie svoje kategorické nie Smeru. Toto vzrušujúce čakanie, spestrované jednou a tou istou otázkou dokola v stovkách jej variácií, úplne zatienilo fakt, že strategickí/najbližší spojenci, za akých sa navzájom vyhlasujú SDKÚ a KDH (aj v opačnom poradí), najmenej raz počas svojho opozičného pôsobenia 2006-2010 oficiálne oznámili vznik spoločných pracovných komisií. Vraj aby zladili ich priority z obsahového, politického aj vecného hľadiska. Aby vedeli voliči – aj sami politici. Zostalo pri slovách, na ktoré sa potichu zabudlo. (Mimochodom, vo veci slovenského „antizákona“ voči maďarskému dvojitému občianstvu hlasovali tieto dve strany rozdielne.)

V skutočnosti do dnešného dňa, po ktorom sa len párkrát vyspíme a nastanú voľby, opozičné strany nedokázali vyprodukovať jedno-jediné spoločné gesto, ktoré by verejnosť ubezpečilo, že naozaj ide o politických aj programových spojencov – nehovoriac o eliminácií trecích plôch, ktoré by mohli skomplikovať ich predvolebné úsilie, aj prípadné spoločné vládnutie.

Potom sa nemôžeme čudovať stavu dva týždne pred voľbami, kedy v priebehu pár dní pribudol jeden do partie „so Smerom nikdy“– a jeden z budúcej vládnej koalície zloženej z dnešnej opozície akoby odbudol. Ak teda mysleli pán Csáky za SMK aj pani Radičová za SDKÚ svoje vyhlásenia vážne.

Máme na to u nás pekné řčení: Keď sa jar opýta, čo si robil v zime. Nuž v zime, a predtým na jeseň aj v lete, takže celý dlhý rok sa debatovalo o jednom jedinom: kto určite nepôjde so Smerom a kto možno. Ale ako sa prípadne pôjde spolu, o tom sa zabudlo.

P.S. Keď ste počuli lídrov stredopravých strán v Čechách, deň po voľbách, po ktorých sa chystajú zostaviť vládu: akoby ich jedna mater mala. Dokázali by takto – v podstate spoločným jazykom krátkych, jasných a zrozumiteľných priorít – prehovoriť aj lídri všetkých stredopravých strán deň po voľbách na Slovensku? Ak sa im prihodí to isté, ako kolegom v Čechách? Možno áno. Dúfajme. Každopádne, ich voliči by to od nich takto krátko, jasne a zrozumiteľne počuli po prvýkrát.

 

  • Tlačiť
  • 2

Sergej Michalič

Sergej Michalič
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 3130
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Deväť rokov som pracoval pre SDKÚ, respektíve ako poradca predsedu vlády. Predtým politický komentátor (RFE). Nezávislý konzultant, na tomto mieste bloger.

Sergej Michalič

Sergej Michalič
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 3130
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Deväť rokov som pracoval pre SDKÚ, respektíve ako poradca predsedu vlády. Predtým politický komentátor (RFE). Nezávislý konzultant, na tomto mieste bloger.

Kalendár sa načítava...