Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Vysoká škola na Slovensku? Strata času!

15.10.2014 | Rudolf Vrábel

Diskusia (46 reakcií)

15.10.2014 | Roman Kanala

"Slovenské školy potrebujú nutne kapitál a reformy" - reformy áno, kapitál nie. Pri súčasnom plytvacom systéme je liatie kapitálu do vysokých škôl zbytočné, lebo akýkoľvek kapitál tam bude neproduktívne vyplytvaný na vytváranie nových hlúpych a zbytočných študijných smerov.

Reforma musí predovšetkým zmeniť jestvujúce masové učilištia na ozajstné univerzity s výskumnou činnosťou. To znamená znížiť úväzky na výuku a vyžadovať vedecký výstup. Nie inzitné publikácie v inzitných zborníkoch z konferencií, žiadne slovenské potuchnuté "ja citujem kámoša, on mňa". Uznať len medzinárodné podujatia usporadúvané vonku a v cudzom jazyku, a publikácie len s medzinárodným kreditom, žiadne "Slovenské pohľady". Profesorov s dvoma či troma úväzkami okamžite vyhodiť, lebo sú podvodníci, ktorí predávajú neexistujúci tovar. Financie školám prideľovať nie na hlavu, ale podľa vedeckého výstupu a zaviesť školné. Sociálne prípady môžu dostať štipendium, alebo študentskú pôžičku, alebo oboje. Akreditačnú komisiu doplniť povinne tak, aby polovica členov bola zo zahraničných univerzít. A znovu pre-akreditovať všetky tie umyverzity, liahne pytulov.

Jednoduché, jasné, politicky korektné, politicky nepriechodné.

15.10.2014 | Rudolf Vrábel

V prvom rade, velmi pekne dakujem za komentare.

Plne sa Vami suhlasim, reforma musi byt este komplexnejsia ako som napisal. Problemu reformy vyskumnej cinnosti som sa nedotykal, lebo by som musel uz aj tak dlhy blog rozsirit.

Ak mam spravne informacie, prevazna vacsina publikacii je v slovencine, co bohuzial vo svetovom meradle ma minimalny vplyv. Preto je aj nutne posunut sa smerom k anglictine...

16.10.2014 | libertarian

"Reforma musí predovšetkým zmeniť jestvujúce masové učilištia na ozajstné univerzity s výskumnou činnosťou."

- Takýto názor som mal aj ja, ale až pri čítaní tohto blogu a diskusie ma napadlo - však to ani nie je pravda. Nie že by to bolo na škodu, určite nie. Ale zas až tak veľká potreba to nie je - vzhľadom na super-globalizovanú výrobu sofistikovaných výrobkov. Dnes jedna , dve fabriky sveta vyvinú nový typ mikroprocesora alebo motora (žiarovky, chemikálie, ........) a dokážu zásobovať týmto výrobkom celu zemegulu. Ďalší výskumníci, vedci, akosi nie su potrební. Dnes nie je doba, ked v každom mini-štátiku sa vyrábal celý priemyselný sortiment (v malom československu sa vyrábali polovodiče v DVOCH fabrikách. A spotrebná elektronika v ďalších možno desiatich ). Dnes je štúdium polovodičov na slovensku (a v dalších možno 100 štátoch) iba osobnou zábavkou, bez praktického využitia. A detto vývoj elektromotorov, liekov, ........

Osobne by som ocenil, keby VŠ vzdelávali ludí k globálnejšiemu chápaniu SÚVISLOSTÍ - skutočnému ekonomickému mysleniu, k fungovaniu spoločnosti v celej jej šírke,

15.10.2014 | grgo

V tomto musím súhlasiť s Romanom Kanalom. Inak celá téma mi trochu pripomína diskusiu s Pavlom Sybilom spred troch rokov tu: http://blog.etrend....

Skúsim zopakovať nejaké argumenty bod po bode:

1) "V prípade zavedenia školného vo výške napríklad 1 200 eur ročne by si rozpočet vysokých škôl polepšil o približne 30 percent. To by mnohým školám dopomohlo k potrebnej modernizácii a financiám na prilákanie ďalších mozgov do radu vyučujúcich."

Vytiahnuté z diskusie z roku 2011: "Aj keby sa v priemere školné vyšplhalo niekde k hranici 1000 EUR na rok , školstvo by získalo dodatočné financovanie vo výške cca 144 miliónov EUR, teda nárast cca o 7% pre kapitolu ministerstva školstva, respektíve cca 0,2% v pomere k HDP. Len pre informáciu, iba plánovaný nárast v rozpočte školstva medzi rokmi 2009/2010 je cca 330 miliónov EUR (o 16,3%) pri raste HDP cca 4,3% to máme efektívny nárast o 243 milionov EUR. To je možné si predstaviť ako pomyslené zavedenie školného vo výške cca 1700 EUR ročne. Ak by ste chceli mať financovanie školstva (relatívne k HDP) na úrovni Fínska, bolo by treba zvýšiť školné na 19 400 EUR ročne"

Doplnenie dnes: pozeral som na stránke Cenaštátu koľko ide na vysoké školstvo tento rok - 433,6 milióna EUR (podobné vašemu číslu ktoré je o trochu väčšie). Minulý rok to však bolo len 330 miliónov EUR. Takže už medziročný nárast prostriedkov 2013/2014 dosahuje objemu ktorý vy spomínate pri zavedení školného. A výsledky nikde.

2) "Spoplatnenie vysokoškolského štúdia by dodalo študentom aj potrebný argument na dosiahnutie zmeny v jeho kvalite. Platiaci študent by sa stal riadnym spotrebiteľom služieb, ktoré vysoká škola ponúka"

Ako toto viete? Mám na to dva protiargumenty: prosím povedzte mi niečo o tom ako dlhoročné spoplatnenie externého štúdia na Slovensku zvýšilo kvalitu vzdelávania cez motiváciu študentov alebo ako kvalitné máme viaceré súkromné univerzity obzvlášť v technickej oblasti ktorú preferujete. Po druhé ak je spoplatnenie tak super pre motiváciu navrhujete aj spoplatnenie základných a stredných škol? Vážne, skúste zamyslieť nad touto otázkou keď už kvoli ničomu inému tak aspoň kvôli zpresneniu vašeho argumentu prečo by malo zpoplatnenie takto zafungovať.

15.10.2014 | Roman Kanala

Vďaka za pripomenutie toho príspevku Pavla Sybilu z 2011. V diskusii som tam našiel podobný argument, ako tu: ak spoplatniť univerzity, tak prečo nie základné a stredné školy. Nuž preto, že maturita sa stala povinnou pre všetkých a povinnú školskú dochádzku nie je dobré spoplatňovať. Naproti tomu vysoké školy povinné nie sú, sú teda tovar a mali by byť predmetom dopytu a poptávky na trhu. Trhová rovnováha nastane vtedy, ak sú ceny a množstvá v optime.

Ženevskú univerzitu založil v 1559 Jean Calvin. V roku 1536 v rámci protestantskej reformy bola v Ženeve zavedená povinná školská dochádzka. Pretože bola povinná, bola zadarmo a dodnes ostala zadarmo. Na univerzite sa platí 500 Frs za semester (asi 400 EUR), čo robí ženevskú univerzitu najlacnejšou v krajine. Vďaka tomu má veľa zahraničných študentov, čo zas ovplyvňuje jej postavenie v rebríčku a to priťahuje kvalitu. Platy samozrejme hrajú svoju rolu, na každý konkurz sa hlásia desiatky až stovky uchádzačov. Profesor začína pri nejakých 10 tisíc eurách mesačne. Ak si niekto vezme druhý plný úväzok inde, tak je automaticky vyhodený. Úväzok je limitovaný na 120%, čo je 6 dní v týždni a univerzita si nárokuje preplatenie časti príjmu, lebo umožňuje jeho vytvorenie.

16.10.2014 | salamoon

"Naproti tomu vysoké školy povinné nie sú, sú teda tovar a mali by byť predmetom dopytu a poptávky na trhu. "

ano ta "trhova rovnovaha" to su presne tie (vacsinou) sukromno-cirkevne rychlovyrobne titulov, ktore v prispevku vyssie kritizujute a o ktore zrejme zaujem je, kedze pre dostatok zaujemcov funguju (opat tam mate na par riadkoch zakladny logicky rozpor ako pri tom polnohospodarstve) ..a aj to je jeden z dokazov (okrem dalsich v minulosti v tunajsich diskusiach uz viackrat nacrtnutych), preco samotne spoplatnenie nerovna sa automaticky vyssia kvalita
---
"Na univerzite sa platí 500 Frs za semester (asi 400 EUR)"

ano to je cosi take ako keby sa na Svk platilo 60 eur..nasledne treba pozriet grgov prispevok a cast o tom, ze aky by to malo vlastne vyznam, kedze v reali je to velmi malo penazi a podstatu to nijako nemeni...a ak ste nepostrehli, autor navrhuje 1,200 eur/semester, co je v slov. podmienkach nieco ako u vas 8,000 eur..skuste vo Svajciarsku zorganizovat referendum o uzakoneni minimalneho povinneho skolneho pre domacih studentov vo vyske 8,000 eur / semester (resp. 16,000 eur/rok) a potom nas v blogu poinformujte ako to dopadlo

16.10.2014 | Roman Kanala

Nie je v tom rozpor. Školné vo výške 500 Frs na semester pokrýva len administratívne náklady a nie je to trhová cena. Tou by bolo tých 8 až 10 tisíc na semester, ktoré si účtujú súkromné školy alebo MBA, lebo musia úplne pokryť svoje náklady. Aj "formation continue" či "continuing education" na univerzite - slovenský výraz nepoznám - musí byť samofinancované a na školnom vybrať 2 tisíc denne pre vyučujúceho, plus administratívnu podporu okolo, plus občerstvenie, plus študijný materiál a potom v závislosti na očakávanom počte študentov kurz vyjde na 200 až 800 Frs denne. Ak nie je dosť zapísaných a kurz by bol deficitný, tak sa zruší.

Univerzita v Ženeve je financovaná z vlastných zdrojov ako granty, patenty, školné a pod., z kantonálneho rozpočtu a to je najväčšia časť asi tretinová, potom z rozpočtov neuniverzitných kantónov, ktorých občania chodia študovať do Ženevy a tiež z federálneho rozpočtu. Malú časť tvoria dary bývalých absolventov a iných súkormných osôb, ktoré sú vždy vítané. Podobne je tomu na iných verejných univerzitách (Lausanne 580, Fribourg 655, Bern 784, Neuchâtel 515 pre domácich a 790 pre cudzincov), ale už to je 2000 a 4000 pre Università della Svizzera italiana a môže dosiahnuť aj 5 či 10 tisíc pre MBA, kde sú vyučujúci z praxe a preto drahí. Súkromná Webster university v Ženeve stojí 16 tisíc na semester a je to škola pre blbé deti bohatých rodičov, ktorým to veľmi nepáli a potrebujú individuálny prístup v malých skupinách.

Prepočítavať to na paritu kúpnej sily nie je správne, lebo aj potraviny si kupujete za trhové ceny, aj autá a televízory. Univerzitné vzdelanie je nehmotný tovar, kde sú najväčšou nákladovou položkou mzdové náklady a preto by na Zlodejsku mohlo byť školné lacnejšie, ale určite nie o faktor 10 či 20.

15.10.2014 | Rudolf Vrábel

Dakujem za precitanie a za komenty.

Bohuzial, Pavla Sibylu nepoznam a Vami spomenutu diskusiu tiez nie. Ja som staval svoje argumenty na zaklade svojich skusenosti a necerpal som z nijakych zdrojv. Teda ovsem okrem udajov z Ministerstva skolstva a Statistickeho uradu, kde som ziskal spomenute cisla. Verim, ze sucasne a mozno aj realne cisla mozu byt trochu ine. Mojim cielom vsak nebola analyticka exakntnost ale poukazanie na pribliznu situaciu.

Co sa tyka Vasej druhej otazky, viem to na zaklade vlastnej skusenosti a z trendu, ktory sa vyskytuje napr. v anglickom univerzitnom systeme. Napriklad, na univerzite kde som studoval, vedenie fakulty vyhodilo (pre zachovanie mena iba donutilo odstupit) velmi uznavaneho Profesora, lebo sa staval vyucbe akosi profesorsky - chodil neskoro, nemal pripravene materialy, prace poriadne necital, nebol k dostihnutiu na konzultacie, atd.). Studenti sa stazovali, vedenie univerzity a fakulty to prehodnotilo a poslalo ho prec. Uspesna univerzita chce spokojnych studentov, to vsak neznamena, ze studium ma byt lahke.

Externe studium bolo spoplatnene z inych dovodov. Ked uz nic ine, ak sa nemylim, tak hodiny su cez vikendy, ked by mali mat vyucujuci ako ini pracujuci volno. Osobne s tymto spoplatnenim suhlasim, ako aj so spoplatnenim ak student naraz studuje dve skoly.

Spoplatnenie zakladnych a strednych skol by nesedelo s povinnostou dochadzky. Vysoka skola nie je povinna a je prostriedkom pre jednotlivca aby zlepsil svoje zrucnosti pre trh prace. Viem, ze tato definicia znie velmi kapitalisticky... Zaujimave je skor zamysliet sa, preco zacali byt skoly verejne ponukany. Trivialne skoly Marie Terezie mali podla niektorych pramenov napr. za ciel ziskat uradnikov pre stat. Inteligentni ludia su predsa nepriatelom statu, kedze sa mozu pytat tie "ne"spravne otazky.

17.10.2014 | grgo

Ďakujem tiež za odpoveď. Článok Pavla Sybilu som linkol skôr ako inšpiráciu, lebo je pod ním pomerne dobrá diskusia. Mojim hlavným motívom je to, že idea že na Slovensku nám stačí na vyriešenie problému vysokého školstva akurát zaviesť školné je niečo čo sa s pravidelnosťou diskutuje možno už od prvej Dzurindovej vlády. Vždy sa na to potom zabudne a diskusia sa obnoví na bode nula.

Ak by som mal problematiku uzavrieť, osobne si myslím že školné by "mohlo" mať nejaký malý pozitívny vplyv na motiváciu. "Mohlo" dávam s veľkým ALE keďže zavedenie školného má aj iné efekty, napríklad výrazne znižuje enrolment. Inú veľmi dobrú diskusiu s vynikajúcim komentérom "Braňom" som mal dávnejšie pod týmto článkom: http://blog.etrend....

Braňo tam vtedy nalinkoval zaujímavú štúdiu ohľadom dopadov školného. Z dlhej debaty vyberám iba jeden zo záverov:

ZAČIATOK CITÁTU
Ale aby som to zosumarizovali. Model hovorí, že zníženie školného môže mať disincentive effekt pre študentov - čo môže vysvetlovať koreláciu v dátach (aj keď tieto by si zaslúžili trochu viacej lásky od výskumníkov). Vzťah má byť taký, že zníženie školného z 18% príjmu domácnosti na 14% príjmu domácnosti (o 20%) zníži úsilie existujúcich študentov (ktorí by boli ochotní zaplatiť aj vyššie školné) o 5%.

"Avšak druhý poznatok je taký, že zníženie školného z 18% príjmu domácnosti na 14% príjmu domácnosti zvýši enrollment o 16%. Čo je ale zaujímavé je, že celkový efekt je zvýšenie akumulácie ľudského kapitálu až o 26% vyšší oproti základnému stavu s vysokým školným - a to aj po započítaní neefektivity z bodu vyššie (nepýtajte sa ma prečo, ani ja nerozumiem ako 16% zvýšenie enrollmentu spôsobí 26% zvýšenie akumulácie kapitálu, ale tak to tam je) V každom prípade mi to príde ako celkom fér výmena.

Navyše štúdia sa zaoberá ďalšími problémami - inflácia známok, informačná asymetria medzi rodičmi a študentami (o tom akú cenu majú známky) apod. Inak povedané, veľký priestor na zvýšenie motivácie tu existuje ak by sa zlepšil dozor nad kvalitou výuky a udeľovanie známok. Odhad tohto efektu na úsilie stanovili výskumníci na cca 4,25% (porovnajte si to so znížením školného s efektom 5%). Viem si predstaviť, že na Slovensku je to omnoho viac.
---------------------------------------
Pozn: Mimochodom, na Slovensku by tieto hodnoty predstavovali (2x mediánový čistý príjem po cca 450 EUR) školné vo výške 1950 respektíve 1500 EUR ročne. Povedzte mi ako realistické je toto."

KONIEC CITÁTU

Anyways ak má mať táto diskusia nejaký výsledok tak by to malo byť to že na problém školstva neexistuje žiadne univerzálne riešenie. Navyš značná časť prostriedkov na vzdelávanie na Slovensku ide do nezpoplatnených škôl (základné a stredné školy) takže treba vymyslieť systém ktorý zabezpečí aby štát za svoje prostriedky dosiahol zo systému maximum. Na toto by mali slúžiť akreditáce a iné nástroje kontroly kvality vzdelávania.

16.10.2014 | _mito

Grgo, tie cisla nemozu byt v poriadku. Aj ak by sme pripustili narast 2013/14 o 100mil Eur (vzhladom na skrty vo verejnej sprave velmi, velmi nepravdepodobne - ide zrejme iba o presun nejakej kapitoly pod skolstvo), ak boli v 2013 vydavky 330 mil, tak narast 2009/10 asi nemohol byt 330 mil, ze?

Ak na chvilu zabudnem na rozpocet na 2014, tak medzi 2009 a 2013 doslo pri vydavkoch na vs vzdelanie k _poklesu_ 70 mil Eur. Pritom prinos skolneho by oproti rozpoctu z 2013 predstavoval skoro +50%.

15.10.2014 | Rudolf Hauzer

S Vašim pohľadom sa stotožňujem. Áno, podporiť tie školy s absolventmi, po ktorých je na trhu práce dopyt.
Na druhej strane Je minimálne zaujímavé, že mnohokrát na trhu práce na Slovensku nie je dopyt ani po absolventoch kvalitných zahraničných škôl...?

15.10.2014 | Rudolf Vrábel

Dakujem za komentar.

Ja som tento problem vo velkej miere nemal a ani moji byvali slovenski spoluziaci ci kamarati zo zahranicia. Avsak viem si tu situaciu predstavit, predovsetkym ked mnohi zamestnavatelia sa stale cuduju, ze sa taky clovek rozhodol vobec na Slovensko vratit? To je pre mnohych "nepochopitelne".

16.10.2014 | Roman Kanala

Nechcem sa Vás dotknúť, ale mnohí si nevedia ani predstaviť, že by pracovali pre Pentu alebo Jachty & Tunely.

16.10.2014 | Rudolf Vrábel

Vôbec ste sa ma nedotkli. Ja som na začiatku mojej kariéry dostal zaujímavú ponuku na takú pozíciu, na ktorú by som v zahraničí dlho čakal.

16.10.2014 | libertarian

Roman Kanala :
"Nechcem sa Vás dotknúť, ale mnohí si nevedia ani predstaviť, že by pracovali pre Pentu alebo Jachty & Tunely."

- A to ešte treba pripomenuť, že väčšina ludí ani nevie, že majitelia Penty majú rožky, celé telo chlpaté a jedia malé deti.

16.10.2014 | matus.grega

V princípe s Vami súhlasím. V školstve pôsobím a podľa môjho názoru bude pri akejkoľvek reforme problém pretrhnúť väzby na univerzitách/fakultách. Každý každého pozná a otvorene - kto by si robil na fakulte nepriateľa, keď mu plat príde ten istý? Bez vstupu externých manažérov/odborníkov je zmena nie ťažká, ale nemožná ...

16.10.2014 | Roman Kanala

U Smeho je zas jeden urazenecký článok na tému kvality vysokého školstva na Zlodejsku po zlodejsky.

Sú všetky naše univerzity horšie než české? Nezmysel
SME streda 15. 10. 2014 19:46, Branislav Bleha
http://komentare.sm...

Tu sa nám pán prodekan Bleha snaží poraziť slameného strašiaka. Faktom je, že obe univerzity a techniky v Prahe a Brne sú na tom lepšie, než ktorákoľvek škola na Zlodejsku. Ale Česko má vyše 80 vysokých škôl a niektoré sú naozaj mizerné, takže ich predbehne aj Svätá Alžbeta. Ale čo z toho? Výpovedná hodnota nula. A potom vraj v médiách nebolo hodnotenie metodiky rebríčkov. Zase: no a čo? Zlepšil ten fakt kvalitu vysokého školstva na Zlodejsku?

Tri často používané rebríčky:

http://www.shanghai...
http://www.topunive...
http://www.webometr...

Šanghajský ranking vznikol ako pomôcka pre rozhodovanie čínskych študentov, kam ísť. V Stanforde som videl mraky Číňanov. Aj v Portugalsku, lebo tam majú študijný program MIT Portugal. V Ženeve ich je pomenej, alebo sú diskrétni, že ich nevidno, ale Rusov je tu veľa a nájde sa aj dosť Slovákov. Do Ženevy chodia na právnickú fakultu Nemci študovať nemecké právo a v lete na mesiac prichádzajú študenti z Duke.

16.10.2014 | Mito86

Vami spomynane rebricky su zalozene hlavne na vedeckom vystupe. Ja mam PhD. z technickej skoly, robil vedu a bavilo ma to. Stale vsak neviem preco by technocke skoly mali byt hodnotene podla vedeckych vystupov. Pokial je cielom vychovat dobreho technika tak uplne stacia odbornici z praxe.
Priklad, majme na vyucbu databaz ci programovania skveleho vedca ktory je uplne uzko specializovany (dobry vedec musi byt velmi uzko specializovany) na niektoru cast databaz... ktora sa (ak vobec) bude implementovat o niekolko rokov a bude tak hlboko v systeme, ze aplikacny inzinier sa k nej ani nedostane. Majme potom aplikacneho inziniera ktory robi s databazami denne niekolko rokov.
Stale mi nikto nevysvetlil, preco by pre vyucbu studentov ten vedec mal byt lepsia volba ako skuseny aplikacny inzinier. Mimochodom, v nasom terajsom vzdelavacom systeme je ten skuseny inzinier doslova nikto.

16.10.2014 | Roman Kanala

Ak univerzita nerobí vedu, nie je to univerzita, ale vysoká škola, pripadne technické učilište. Treba im odobrať peniaze a zvýšiť počet odučených hodín, keď sú neplodní trúdi. Na univerzite sa robí predovšetkým vedecká činnosť a až keď je človek odborník, môže učiť. Inak nemá čo vyučovať.

Ale to sa netýka len technických škôl, napríklad je aj Mamojkovo právnické učiliste v Sládkovičove, alebo Svätá Alžbeta.

16.10.2014 | Mito86

Vyhli ste sa mojej otazke. Takze, preco je potrebne aby aplikovaneho inziniera vychovaval vedec? Bavme sa o technike, nebavme sa o prirodnych ci socialnych vedach.

16.10.2014 | Roman Kanala

Pretože ak inžiniera nevychová vedec, ale blbec, tak je veľké riziko, že ten inžinier bude tiež blbec. Učiteľ musí žiaka vysoko presahovať, inak je to ako na vojne seržant, čo ziape na nováčika len z pozície hodnosti. Masová výuka princípov známych 100 rokov od čias Maxwella a výchova k netvorivej rutine nepatrí na univerzitu, ale na profesné učilištia.

Napríklad Unix a Linux či sieťovanie Cisco academy na Švajčiarsku po švajčiarsky patrí na učňák. Na univerzitách sa učí paralelné programovanie, rozpoznávanie obrazcov a zvukov, virtuálna realita a aplikovaná biomechanika s pohybmi postáv, Navier-Stokes v 3 dimenziách, simulácia mozgu, umelá inteligencia a pod. Za odovzdanú prácu v MS-DOS Word sa automaticky znižuje známka o jeden stupeň, lebo na univerzite sa má používať LaTeX. Na Zlodejsku po zlodejsky polovica elektrických inžinierov trávi čas reštartovaním MS-DOS a myslia si, že to je informatika.

16.10.2014 | Mito86

Preco by skuseny inžinier mal byt blbec?
Preco by skuseny inzinier z praxe vysoko nepresahoval studenta? Mnoho takych poznam.

16.10.2014 | tono.hajduk

Socializmus ... a klast otazky zakazane ? . ked zrovnam sucasne periodika s tymi zpred 89teho bohuzial tie sucasne su minimalne v popisovani ekonomickej situacie zmanipulovane viac. Bez financnych analytikov a manazerov nepomrieme - to nie, v podstate vaecsina ani bwz lekarov, ucitelov, jadrovych vedcov, soc. pracovnikov atd atd atd tragediou tejto doby ..

16.10.2014 | libertarian

Hmm.... komentár rozumný, aktuálny, .... možno síce spochybnovať niektoré detaily, ale je to vec názoru, nie exaktné argumenty.
ZÁSADNÝ problém je však v inom :
Dnešné riadenie štátu je tak odtrhnuté od zdravého rozumu a od slušnosti, že je skoro nemožné vnútiť tieto názory a návrhy tým, ktorí jediní majú moc ich zmeniť. Navyše - ani zúfalá spoločenská atmosféra medzi ludmi nepodporuje ani len širšiu diskusiu na takuto tému. Takže takéto myšlienky maju smutný osud - ostanú privátnym pokecaním medzi pár ludmi na TRENDE.

16.10.2014 | Rudolf Vrábel

Ja dúfam, že osud takýchto myšlienok taký smutný nebude...

16.10.2014 | Niless

Vsetci zhruba mame predstavu kam by sa to malo uberat ale cuduj sa svete sa to nedeje. Myslim ze nema zmysel donekonecna riesit reformu skolstva, cesta je naznacena, mnoho rozhladenych ludi sa na tom zhodne ale problem je uradnik (ktory strati vyznam na uradoch a ministerstve) a politik (mmoc rozdelovat, rozhodovat a ulievat bokom) a zrejme ako je teraz vidiet u SAV pripadna reforma by sa neobisla bez kriku zatuchnuteho pozadia VS.
Mozne a realne riesenie? Pokles vyberu dani, resp. zvysovanie vydavkov statu, takze raz sa dockame ze aj u VS sa bude skrtat a pride ku skolnemu. Skoda ze to nebude vysledok predvidavosti cloveka a presadenia zdraveho logickeho myslenia ale iba nudzove riesenie, ktore si vyziadaju okolnosti.

16.10.2014 | tono.hajduk

Pochybujem, ze dojde k skolnemu - mozno ako prechodne riesenie - lebo demograficka kriza klope na dvere - a vysoke skoly jednoducho maju ubytok zaujemcov o studium a pokial nebudu ekonomicky pritlacene, tak k tomu nepristupia. Spolocnost venuje viac pozornosti buzerantom, tak to prinesie skor ci neskor svoje nasledky a toto je jeden z nich.

16.10.2014 | _mito

No, porovnavat to, ca sa da teraz vidiet u SAV s reformou je trochu odvazne.

16.10.2014 | HromBlesk

Základom kvality je výber. Lind vyberá do svoje čokolády najlepšie orechy, Rauch pre svoje džúsy najlepšie ovocie, ludstvo vyberalo najlepšie klasy aby malo úrodu pšenice....porovnanie pritiahnuté za vlasy, ale v princípe je to o výbere najlepších. Čo mi robíme na školy dnes??? Nábor. Poď každý. O výbere nemôžeme ani hovoriť. Nemenovaná škola v Skalici: poster vedľa cesty s obrovským nápisom: bez príjmačiek. Dokončí každý. Alebo : štududuj ako Dominka Cibulkova, poster gymnázia v T.Tepliciach..rozumej neštuduj vôbec a príď raz za rok na skúšku.

Výber som zažil na učnáku vo VW Bratislava , 400 záujemcov, 40 prijatých, gympel Sučany 1000 záujemcov, 80 vybvratých cez tvrdé skúšky...to je výber. Tak sito musíme postupovať na VŠ.

A my sa bojíme výberu ako čert kríža, 100 argumentov proti výberu a testovaniu: jedna skúška pokazí celý život, neobjektívny učitelia, jedno zlyhanie a koniec. Tak sme vymysleli študijny priemer : stáva sa zázrak lebo posledný rok sa zlepšili priemer v 8+9 ročníku ZS lebo chcú ísť na gymnázium (tak im v tom školy pomáhajú retušovaním výsledkov.). Liberáli budú hovoriť každý musí dostať šancu (ako by ju do skúšok nemali aby sa dobre učili) skúšať netreba ale tým popierame základný prvok pedagogického cyklus: testovanie, skúšanie. Jasna že tomu pomáha systém financovania na hlavu, ten treba zmeniť na triedu, štát určí počet tried.

Ak si rozumne dáme hranice tak zistíme, že nám rozpočet stačí bohate, lebo budeme vzdelávať skutočne iba tých čo na to majú a čo si to zaslúžia. Bude to znamenať zníženie počtu vysokých a stredných škol. Prečo nepovieme na gymnázium max 10 % populácie , urobíme centrálne skúšky pre všetkých rovnaké a prvých 10% ide na gympel a vymalované. Tak isto odborné školy, tak isto učňovky. Potom dostanú výšky deti po prvom výbere.
Ak chce niekto študovať nad toto percento na VS, prosím, nech si to zaplatí, ak dosiahne výsledky, tak nech mu je platba odpustená.

VÝBER je ten zázrak.

16.10.2014 | Roman Kanala

Áno, v podstate súhlasím so všetkým. Až na malý detail: liberáli hovoria, že každý má dostať šancu dosiahnuť čo najlepší výsledok. Sociálisti hovoria, že každý má dostať šancu dosiahnuť rovnaký výsledok a tak sa nedbá o rovnosť šancí, ale o rovnosť výsledkov.

Školstvo na Zlodejsku po zlodejsky je dnes sociálistickejšie, ako pred 1989.

16.10.2014 | rarasok

To co pises o univerzitach (potreba vyskumu atd.) suhlasim. Akurat prave vo Svajci existuju aj TH (okrem ETH a Lausanne), ktore podla mna funguju plus minus (co sa tyka vedeckych vystupov, nie organizacie) ako slovenske univerzity = Svajc si vychovava aj kvalifikovanych odbornikov pre prax, ktori nemaju ambicie alebo schopnosti robit vedu na "najvyssej urovni". Samozrejme absolventi TH su velmi schopni a pri niektorych temach ich zaverecnych prac naozaj klobuk dolu... ale su to vacsinou aplikacie a nie veda.

16.10.2014 | Roman Kanala

Áno, to sú "Haute Ecole Spécialisée", alebo "Fachhochschule", niečo ako Vysoká škola technická. Po Bologni sa tam učí na bakalárskom stupni, čo úplne stačí. Už aj udeľovanie Master takouto školou je podľa mňa nevhodné, ale robí sa to po extra štúdiu. Doktoráty udeľovať nemôžu. Práve preto majú tie školy dobrú povesť, lebo sa ani nesnažia čurať vyššie, než majú rozparok. Pripravujú pre prax, tak dávajú praktické vedomosti priamo v škole. Nevýhodou je, že tieto učilištia nie sú dosť univerzálne na tvorivú prácu, alebo na prípadnú neskoršiu profesionálnu reorientáciu. Ak master z takejto školy príde na univerzitu robiť doktorát, tak zistí, že jeho master je len papier bez hodnoty a musí tvrdo pracovať, aby sa vyrovnal masterom z univerzity.

Na Zlodejsku boli kedysi takéto profesionálne vysokoškolské učilištia banská, hutnícka, dopravná, hnojárina, péďáky, či sociálno-právna nadstavba. Dnes sa všetky volajú univerzity a udeľujú magoráty a doktoráty jedna radosť. V Žiline na dopravnej dokonca majú prírodovedeckú fakultu, kde učia multimédiá a kultúrne dedičstvo. To je nejaká univerzita? Problém je, že všetky ostatné školy sa začínajú úrovňou blížiť týmto učilištiam, veď rozdávajú rovnako pomenované pytuly, tak čo.

No ale potom na Švajčiarsku sú dve federálne polytechniky v Zurichu a v Lausanne, ktoré vychovávajú vedecky orientovaných inžinierov pre výskum či tvorivú prácu. Tie školy majú takú úroveň, že sú hodnotené najlepšie po anglosaských univerzitách. Na Zlodejsku takéto superškoly nemajú ekvivalent. V Prahe je FJFI ČVUT, ktorá má podobné nároky a profil výuky, ale ostatné fakulty ČVUT už takú úroveň nemajú.

Zas Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe sa ani nesnaží konkurovať chemikom z Karlovej univerzity či jadrovým chemikom z FJFI ČVUT, lebo z nej vychádzajú technológovia pre rutinné potreby výroby. Na Zlodejsku by sa to už tiež volalo univerzita a malo nos v oblakoch.

16.10.2014 | salamoon

tak ako to opisuje diskuter hromblesk, to v zakladnom principe fungovalo v minulom rezime, vy s nim vo vsetkom suhlasite a zaroven nadavate na socializmus...vyssie nadavate na sucasné kvanta trhovych (casto sukromnych) rychlovyrobní titulov a zaroven ospevujete trh s liberalizmom vo vzdelavani...nic v zlom, ale logicky si sam odporovat pomaly v kazdom prispevku, to uz je na odbornu pomoc

16.10.2014 | Niless

Preco chcete vyberat na skoly, ktore su na chvoste kvality? Vyber mozte robit jedine kde je prevaha dopytu nad ponukou. A dnes obmedzenie v pocte studentov mozno uplatnit na VS Socialnej prace ci elektrickovu univerzitu. Na chemickotechnologicku sotva nastupi pocet, ktori by vybrali pred 10 rokmi prijmacimi skuskami. Dalsia neznama kto da tie hranice? Kto urci co, ako, kde a preco to vlastne urci? Takze doplnim ano vyber ale ten trhovy.

16.10.2014 | HromBlesk

No kdesi musíte začať. Na Slovensku ej reálny dopyt po kvalite, svedčí o tom dopyt po dobrých školách - vid VW škola, vid gymnázium Sucany a iné jazykové gymnázia, vid mozno lekárke fakulty vid tisíce študentov na školách v Čechách.. Ja verím , že napr strojárske a elektrotechnické fakulty sú dobré a dokážu obratom generovať kvalitu, ak si vyberú svojich študentov. Trhový výber: upresniť. Do dnes máme trhový výber..každý študuje čo chce a trh reaguje. Ako?? no 30% študentov nemá prácu a zo zbytkových 70..robí v obore čo vyštudoval asi 40% . Trh kričí: nemáme absolventov techniky, elektrotechniky..a odozva žiadna. Siemens bol na našej priemyslovke, nahovárať deti na študium elektrotechniky. Nástupný plat 1500 EUR pre dobrých študentov. A študenti??? Ani jeden nešiel na elektrotechniku,ANI JEDEN. čože radšej budem doma nezamestnaný. TU UŽ NIE JE PRIESTOR ABY SME TO NECHALI NA TRH. Súhlasím s poplatkom za štúdium na VS a súhlasím s reguláciou. Každé usmernenie je lepšie ako súčasný stav. Ved to je začarovaný kruh: prečo idem študovať do Čiech a nie doma??? Lebo doma zoberú každého, čiže mna nadaného brzdia a preto idem preč, doma ostanú tí slabší a škola je horšia, škola horšia talenty idú von. Znížiť počet škôl, neplatiť za hlavu, robiť výber, zapojiť priemysel.. Kvalita sa vráti pomerne rýchlo. Nespoliehajme sa na prirodzenú túžbu vedieť viac a vzdelávať sa. NIE. TO už nefunguje. Deti chcú titul za nič. Tak sme si ich vychovali. Im väčšinou nejde o vedomosti ale o ľahšiu cestu. Nám odchádza z krajiny špička, maslo tejto krajiny, lebo sme vzdelanie nechali na liberálny trh, lebo sme zo vzdelania urobili biznis bez kontroly kvality.

16.10.2014 | HromBlesk

Este k tomu dodám. Výber urobím tak že po SS robím viacstuopnové testy -celoštátne. Ak ich neurobím na A alebo B tak sa vobec nemozem uchádzať p prijatie na VS alebo inú formu a mám šancu o rok. Čiže toho čo bude prijatelné na VS bude menej. Potom sa skoly budu musit pobit o to čo prejde a prirodzene toho bude málo a niektoré VS školy zaniknu. Neotvoria skrátka triedy. Môže si táto krajina dovoliť aby študoval každý. Má každý na to aby študoval VS???

16.10.2014 | libertarian

- EU prijala zákon, že tuším 65% populačného ročníka musí mať VŠ diplom. A slováci sa cez referendum o vstupe do EU aj k tomuto prihlásili. Takže .... vsjo jasno... Dovyberali sme.
Nariekať by sme mali nad vlastnou hluposťou,

16.10.2014 | libertarian

HromBlesk :
"Základom kvality je výber. ..... VÝBER je ten zázrak. "

- EU prijala zákon, že tuším 65% populačného ročníka musí mať VŠ diplom. A slováci sa cez referendum o vstupe do EU aj k tomuto prihlásili. Takže .... vsjo jasno... Dovyberali sme.
Nariekať by sme mali nad vlastnou hluposťou,

16.10.2014 | Roman Kanala

A zdroj? Jedna pani povedala?

Niečo by sa našlo na serveri OCDE:
20% v Mexiku a Turecku, cez 50% na Islande, Poľsku, Novom Zélande a Zlodejsku - percento mladých ľudí, ktorí získajú vzdelanie 3. stupňa
http://www.oecd.org...
strana 2

16.10.2014 | Roman Kanala

A ešte tu, percento vzdelania 3. stupňa v celej populácii:
http://247wallst.co...

16.10.2014 | HromBlesk

Neviem či je to dané ozaj smernicou a či je to uplne tak striktné. Neverím že je to tak úplne striktne dané, ak ano daj mi tú smernicu naštudujem. čo tma ozaj je. Našiel som v smernici ciele že 80% obyvatelstva musí mať stredoškolské vzdelanie, ale o VS nebolo vela reči.

17.10.2014 | libertarian

HromBlesk :
Vôbec nie je dôležité, či je to až také striktné. Rozhodujuce je, že pri takých perecentách sa už na nejaký výber nedá ani pomyslieť. Teda REÁLNY výber, nie formálny.

17.10.2014 | Roman Kanala

Je mi ľúto, že to musím pripomenúť, ale k tomu, aby tá informácia o kvótach mala hlavu a pätu, treba poznať cieľovú hodnotu a časový horizont, ako aj presnú definíciu VŠ a vekovú skupinu. Ešte raz: aký je zdroj toho tvrdenia, hádam len nie Jedna Pani Povedala?

17.10.2014 | petervanya

Pan Vrabel, pisete "Ja som staval svoje argumenty na zaklade svojich skusenosti a necerpal som z nijakych zdrojv."

Ake skusenosti presne mate so slovenskymi univerzitami, ked ste (podla vasho Linkedin profilu: http://uk.linkedin....) studovali len v Britanii?

17.10.2014 | Rudolf Vrábel

Moj LinkedIn neklame. Mal som vsak moznost navstivit prednasky na slovenskych univerzitach, dokonca som jednu viedol. Pracoval som so skriptami a limitovanou literaturou, pozorne som s nechapanim po dobu pat rokov pocuval mnohych byvalych spoluziakov, kamaratov a znamych, prekladal a cital som ich bakalarske a magisterske prace. No a samozrejme sam som sa aj na slovenske skoly hlasil a mal sancu vidiet ak funguje prijimaci proces. Ten bolo vidiet aj pocas maturitneho rocnika.

18.10.2014 | čézare

ja som určite za reorganizáciu celeho školstva hlavne vysokoskolskeho. Problem je inde pokial zamestnavatel bude na pozíciu asistentky alebo recepcnej hladať VS vzdelaneho cloveka je jasne preco je tolko ludi na VS nielen mladých ale aj dodatocne si VS studujucich cize externe a za peniaze.
Problem skolneho je v tom, ze studenti automaticky ocakavaju ze kedze si platia musia za študium automaticky vedia že musia aj nieco za peniaze dostať rergo vyštudovať (je prirodzené za peniaze nieco dostať kedže si za nieco platím) ale zamienaju si toto celé so vzdelaním resp. garantovaným doštudovaním .... Financovať ano ale rozvojové projekty a externé spoluprace, výskum a vývoj + podporovať študentov v schopnosti sa zamestnať a praxovať počas školy nie pre peniaze ale pre kvalitu súvisiacu so študovaným odborom. Ak sa bude platit pasívne iba za štúdium nikam to v princípe nevedie. Vyštudujú všetci co majú trpezlivosť a peniaze.

Rudolf Vrábel

Rudolf Vrábel
  • Počet článkov: 1
  • Priemerná čítanosť: 7973
  • Priemerná diskutovanosť: 46
  • RSS blogu

O blogu