Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Rudolf Vrábel

Vysoká škola na Slovensku? Strata času!

15.10.2014 | Rudolf Vrábel

Slovenské školy potrebujú nutne kapitál a reformy, inak sa nikam nepohnú

  • Tlačiť
  • 46

Cieľom vysokoškolského štúdia má byť príprava jednotlivca na trh práce a zlepšenie jeho zručností. No na Slovensku, ale aj vo svete existuje čoraz viac priemerných univerzít ponúkajúcich zbytočné diplomy, resp. ako je u nás populárne – tituly. Výsledkom je, že na prácu, na ktorú v minulosti bohato stačila maturita, dnes potrebujete mať vysokoškolské vzdelanie. Slovenským univerzitám sa od vzniku prestížneho šanghajského rebríčka ani raz nepodarilo umiestniť sa medzi 500 najlepšími univerzitami sveta. A zrejme sa im to tak skoro ani nepodarí. Ak chcú byť úspešné medzinárodne, musia byť totiž najprv úspešné národne. To ale nedokážu bez nepopulárnych reforiem, ktoré prichádzajú veľmi pomaly.

Zabitý čas

Dĺžka „kompletného“ vysokoškolského štúdia je prvým veľkým problémom, ktorý musíme u nás okamžite pomenovať. Keď sa na Slovensku konsolidovalo vysoké školstvo na paneurópsky systém, miesto skrátenia zbytočných piatich rokov štúdia a prerobenia osnov, sa v roku 2002 vysokoškolské štúdium len rozdelilo na systém 3+2. Študenti medicíny päť či šesťročné štúdium určite potrebujú. Ale aké reálne opodstatnenie má pre pracovnú prax päťročné štúdium geografa, ekonóma, či dokonca právnika? Magisterské štúdium by malo byť akousi možnosťou rekvalifikácie, či hlbšieho pochopenia konkrétneho oboru, s cieľom naviazania na doktorandské štúdium.

Vysoká škola má v týchto a mnohých iných odboroch študenta naučiť ako pracovať s informáciami, nie učiť ho encyklopedickým znalostiam. Absolvent sa aj tak potrebné informácie a procesy naučí až na pracovisku. Otvorene sa dá povedať, že na škole stratí minimálne dva roky života. Tieto dva roky stratí aj ekonomika, resp. trh, kde študent mohol už aktívne fungovať.

Zavedeniu bakalárskeho štúdia ako plnohodnotného a ukončeného vysokoškolského vzdelania bránil pravdepodobne strach, že sa pracovný trh okamžite zavalí množstvom nezamestnaných. Do kedy ale budeme túto nutnosť odkladať?

Zavedenie školného

Ako z tohto neefektívneho školského systému von? Naskytujú sa dva spôsoby. Jedným je už spomínané radikálne riešenie, ktoré by však bolo v dnešnej krehkej ekonomickej situácii pre spoločnosť a makroekonomiku krajiny až nadmieru bolestivé. Druhým spôsobom je spoplatnenie školstva.

Podľa údajov Štatistického úradu SR študovalo v roku 2012 na slovenských štátnych školách 121-tisíc študentov. Na vysoké školy pritom toho roku išlo približne 448 miliónov eur ,čo znamená dotáciu asi 3 700 eur na študenta. V prípade zavedenia školného vo výške napríklad 1 200 eur ročne by si rozpočet vysokých škôl polepšil o približne 30 percent. To by mnohým školám dopomohlo k potrebnej modernizácii a financiám na prilákanie ďalších mozgov do radu vyučujúcich.

Uvediem podobný príklad. Na diaľnice sa z daní skladáme všetci, no nie každý ich používa. Tí, ktorí na nich jazdia, si náležite a prirodzene musia kúpiť diaľničnú známku. Alebo chceme všetci platiť väčšie dane? Zavedenie školného je samozrejme politicky vrcholne problematické.

Dotácia vysokých škôl zo strany štátu musí zostať aj naďalej dôležitou príjmovou zložkou. Zároveň je ale nutné prehodnotiť spôsob prerozdeľovania financií. Vysoké školy nesmú byť odmeňované na základe počtu študentov, ale na základe svojej kvality. Na jej ohodnotenie je potrebný komplexný vzorec, ktorý bude zahŕňať zamestnateľnosť absolventov, ich spokojnosť, podiel žiakov na pedagóga, efektívnosť výskumnej činnosti univerzít a mnohé iné dôležité kritériá.

Nie každý na to má

Pri školnom sa okamžite objavuje problém sociálnych rozdielov medzi študentmi. Riešením je systém využívaný v Anglicku. Takmer každému žiadateľovi o štátnu pôžičku na školné ale aj na výdavky spojené so štúdiom sa vyhovie. A to bez ohľadu na jeho sociálne zázemie. Zároveň sú sociálne slabším študentom poskytnuté pôžičky na bývanie, granty, či dokonca malé univerzitné štipendiá. Nerieši to však problém veľkého množstva absolventov, ktorý narastá už aj tam. Receptom by mohlo byť zdraženie „nepotrebných“ štúdií, resp. takých, o ktorých na trhu práce nie je záujem. Naopak zvýhodniť by sa mali tie, po ktorých dopyt je. Technické a prírodovedecké odbory sa aj na Slovensku stretávajú s čoraz menším záujmom, predovšetkým kvôli svojej náročnosti. No po týchto študentoch je najväčší dopyt, preto by mali byť tieto smery zvýhodnené.

Spoplatnenie vysokoškolského štúdia by dodalo študentom aj potrebný argument na dosiahnutie zmeny v jeho kvalite. Platiaci študent by sa stal riadnym spotrebiteľom služieb, ktoré vysoká škola ponúka. Štatút spotrebiteľa by pomohol aj k odstráneniu arbitrárnych a subjektívnych spôsobov hodnotenia. Áno, bohatá krajina ako Dánsko má síce školné zadarmo. Ale Dáni si neprešli rovnostárskym vývojom socializmu, kedy dokonca kladenie otázok zakázané. Čo je hádam najdôležitejšou súčasťou vysokoškolského vzdelania. Dánske školy sa mohli vyvíjať spolu s ekonomikou po dlhé desaťročia.

Ak chceme zlepšiť kvalitu škôl na Slovensku, nutne na to potrebujeme kapitál. Môžeme čakať desaťročie na ekonomiku, aby nám ho vyprodukovala. Ak chceme zmenu okamžite, bez dlhu to bohužiaľ nejde. Napriek tomu, že dlh na pleciach študentov by priniesol pobúrenie (nikto nechce platiť prvý), vyriešil by hneď niekoľko problémov.

Nie každý je vhodný na vyššie štúdium. Nemôžeme preto ďalej vychovávať dokonalých ľudí, ale musíme brať študentské zlyhania a chyby za prirodzené a netrestať ich vylúčením zo spoločnosti. Inými slovami, musíme prestať degradovať „jednoduchšie“ povolania. Ak v ekonomike budú chýbať finanční analytici či manažéri, krajina okamžite nepomrie. Ale predstavme si, že nebudeme mať elektrikárov, vodárov či automechanikov. Následky by boli okamžité.

  • Tlačiť
  • 46

Rudolf Vrábel

Rudolf Vrábel
  • Počet článkov: 1
  • Priemerná čítanosť: 7943
  • Priemerná diskutovanosť: 46
  • RSS blogu

O blogu

Rudolf Vrábel

Rudolf Vrábel
  • Počet článkov: 1
  • Priemerná čítanosť: 7943
  • Priemerná diskutovanosť: 46
  • RSS blogu

O blogu

Kalendár sa načítava...