Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nohavicova teória alkoholického kopca

14.04.2008 | Robert Mistrik

Diskusia (20 reakcií)

14.04.2008 | f.i.l.i.p

prisiel mi mail o vasom novom clanku a akurat pozeram Rok dabla smutna komedie o andelich. Sice to vidim 4 krat, ale...

14.04.2008 | Daniel Valent

dve poznamky:
- k statistickym technikam (nielen) v ekonomii prave vysla zaujimava praca. Odporucam ako alternativu k tomu Talebovi - http://www.deirdrem...
- to o mierke 1:1 neplati len pre F1. Nedavno tu v ramci "Knihozrutovho blogu" niekto recenzoval Venkateshovu knihu, v ktorej autor infiltroval drogovy gang. A neslo o ojedinely pripad -
http://www.marginal...

15.04.2008 | Rado Baťo

McCloskey bude budúci týždeň v Knihožrútovi. Zaujímavé čítanie

15.04.2008 | Robert Mistrík

Začnem trošku s fázovým oneskorením. Daniel Váš koment k môjmu predchádzajúcemu blogu bol tak trefný, že som opäť začal študovať Wittgensteina.

Ďakujem za tip na knihu, prečítal som preface, prebehol obsah a zdá sa to byť zaujímavé. Aj recenzia na Venkateshovu knihu, ktorú spomínate, od Patrika Garaja bola lahôdka. A vôbec tie recenzie na eTrende sú ako obchod s peknými vecami, veľmi veľa sa mi tam toho páči, no kúpiť sa všetko nedá. A k tomu všetkému Rado Baťo ešte avizuje ďalšiu dobrú knihu. Najtragickejšie na živote je, že už nikdy sa nám nepodarí prečítať všetky tie super knihy...

15.04.2008 | Rado Baťo

A to nehovorím o tom, že už mám na ceste aj Cop in the Hood, knihu, ktorú spomínal Daniel Valent. Tiež to vyzerá na pecku.

Ale aby som trochu zabŕdol aj do obsahu tohto blogpostu. Ak ostanem pri ekonómii , tak pekne to napísal Tim Harford: Ekonómovia používajú model ako nástroj pomáhajúci sústrediť sa na dôležité aspekty komplikovaných tém. A dúfajú, že ich spôsob zjednodušovania sveta viac pochopenia prinesie ako zničí.

Problém je v tom, že ekonómovia (rovnako ako ďalší vedci) často zabúdajú, že ich model je len model, nie norma podľa ktorej sa majú správať skutoční ľudia. Lenže to ťa potom privádza k problematickej otázke: nakoľko si môže ekonomická teória dovoliť definovať optimum (a napríklad navrhovať reguláciu), ako sa ľudia majú správať.

Jeden extrém je trvať na konštruktivistickej teórii optima a pretvárať ľudí (trhy....) na jej obraz. Druhý extrém je rakúska ekonómia Rothbardovského typu, podľa ktorej každa dobrovoľná výmena z definície maximalizuje úžitok zúčastnených. Ten prvý extém dáva modelom neprimeranú vážnosť, ten druhý zasa prináša málo užitočných praktických aplikácií.

15.04.2008 | Robert Mistrík

V živote som sa matematicky už niečo namodeloval, koniec koncov dodnes sa tým živím, takže nechám prehovoriť skúsenosti: Problémy sú vždy zložitejšie ako naše modely a preto je ich použitie limitované, vstupné dáta sú vzácne, niekedy drahšie ako efekt prínosu modelu, a očakávania sú veľakrát nesplniteľne vysoké. Model pracuje dokonale do okamihu, pokiaľ nemá predvídať dáta, ktoré neboli použite na jeho vytvorenie. Vytváranie modelov ale prináša mimoriadne cennú motiváciu chápať veci lepšie. A tak snaha zlepšiť model, podnecuje dôslednejšie pochopenie javu. Nebyť neúspešného modelu, mnohé veci by nám unikali. A ako píšeš: „A dúfajú, že ich spôsob zjednodušovania sveta viac pochopenia prinesie ako zničí.“, model rozsúdi oprávnenosť zjednodušenia.

Keď čítam o niektorých modeloch v ekonómii, tak žasnem nad ich ambicióznosťou. No pretože im dokonale nerozumiem, zmohol som sa len na všeobecnú skepsu.

15.04.2008 | Daniel Valent

asi predsa len pojde o dve rozlicne discipliny, s tym, ze ta "rakuska" skor presahuje do etiky.

15.04.2008 | Daniel Valent

ineho, ale do Wittgensteina sa veru investovat oplati.

15.04.2008 | Robert Mistrík

na ceste je už The New Wittgenstein a Understanding Wittgenstein's Tractatus. Už sa neviem dočkať. Možno napíšem aj blog nech trošku lietajú iskry, lebo tentokrát je diskusia nejak málo vyzývavá

15.04.2008 | Ján Záborský, TREND

Skvelé čítanie, ako vždy. Ľudská túžba dôjsť k jednoduchému, jasnému a jednoznačnému vysvetleniu, popísaniu a odvodeniu zložitých javov, nazvime to túžba po úplnom determinizme, je nakoniec pochopiteľná - znamená významné zníženie neistoty v živote.
Škoda, že sa vždy nájde pár hnusákov, ktorí ukážu, že tie snahy sú zbytočné. Práve dočítavam životopis Alana Turinga a pri čítaní tohto článku ma neustále napadala pasáž o tom, ako Kurt Goedel prišiel s nedokázateľnosťou/nevyvrátiteľnosťou axióm, na ktorých sú založené komplexné systémy aritmetiky. Všetko po tom, ako Bertrand Russel prišiel s Principia Mathematica, ktoré mali založiť nový základ matematiky. Len okrajový detail. Vďaka za článok.

15.04.2008 | TYTO

Godel neprišiel s nedokázatelnosťou/nevyvráteľnosťou axióm, axiómy sú ako také nedokázateľné - sú to tvrdenia o elementárnych vlastnostiach čísel - sú evidentne (intuitívne) zrejmé a práve preto sa nedokazujú. Axiómy to je niečo ako zem na ktorom stojí dom, zem už nepotrebuje žiaden základ na ktorom stojí. Dom už hej. O dome môžte diskutovať a urobiť ho tak či onak, so zemou sa pohnúť nedá. Gôdelove teorémy hovoria o NEÚPLNOSTI všetkých systémov podobných tomu z Russelovej (a Whiteheadovej) Principia Mathematica. A ukázalo sa, že to nie sú nijak robustné (komplexné) systémy. Sčítanie a násobenie (bez indukcie) - schytala to už aj tzv. Robinsonova aritmetika. Aby som ostal pri príklade s domom - donesú vám napr. okná (alebo odkvapy) - vy pritom nemáte žiadnu efektívnu procedúru zistiť, či sú to naozaj okná alebo odkvapy. Jednoducho, Godel zistil (a dokázal), že v matematike existuje veľa pomerne jednoduchých tvrdení, o ktorých nebudete vedieť (prostriedkami, ktoré vám jej jazyk ponúka) nikdy rozhodnúť či platia alebo nie. Preto sú tie systémy neúplné.

15.04.2008 | Ján Záborský, TREND

Vďaka za objasnenie, Godela mam momentálne zaradeného ako ďalšieho na čítanie, bude to evidentne makačka, ale teším sa na to.

15.04.2008 | TYTO

Róbert,
opäť výborný článok. Neušiel mi v ňom pokus o priblíženie významu jedného slova: "Je to možné preto, že tieto systémy sú síce ohraničené, KOMPARTMETIZOVANÉ, ale sú priepustné, termodynamicky otvorené a entropiu znižujú na úkor okolia spotrebou jeho energie." Takže otázka: kompartmetizované znamená ohraničené alebo skôr členené (takto som tomu porozumel z našej dávnej debaty) ?

fedor

15.04.2008 | Robert Mistrík

Tak po prečítaní tej mojej vety tam teraz vidím iný problém ako kompartnetizácia, a to hrozná štylizácia na jej začiatku. Ale poďme na kompartment. Citujem z draftu pripravovanej práce, preto ber tie tvrdenia ako veľmi surové a logicky ešte nie možno čisté:

Kompartment je uzavretý, ohraničený, nie však izolovaný systém, ktorý umožňuje limitovanú výmenu hmoty, energie, peňazí, informácií, organizmov alebo iných zložiek (budeme ich všeobecne nazývať fluidom) s okolím, centrálne alebo necentrálne riadeným spôsobom. Kompartment nie je izolovaný teda musí niečo vymieňať. Odovzdať a prijať môže ale len také množstvo fluida, ktoré zachová jeho integritu a súčastne funkciu, teda nesmie byť úplne otvorený. Pre činnosť kompartmentu, ktorý rozhodujúcim spôsobom determinuje správanie systému, ktorého je kompartment súčasťou, je limitovaná výmena nevyhnutný predpokladom pre vysokú organizovanosť a netriviálnu činnosť. Adjektív limitovaná zahŕňa dve významné črty: dynamika a selektivita výmeny.
Dynamiku výmeny fluida medzi vnútrom kompartmentu a jeho okolím kvantitatívne určuje tok (flux), časová funkcia bilancie výmeny množstva jednotlivých zložiek fluida,. Selektivita výmeny je kvalitatívne kritérium výmeny jednotlivých zložiek fluida. Na to aby kompartment spĺňal vyššie uvedené charakteristiky je potrebné aby vnútorný obsah bol od okolia oddelený bariérou, separačnou líniou. Bariéra môže byť materiálna ako napríklad membrána, stena, obal alebo koža ale môže byť aj nemateriálna ako napríklad sila, pravidlo alebo softvérový „fire wall“. Materiálna bariéra pozostáva z inej alebo inak organizovanej hmoty ako vnútro kompartmentu a/alebo jeho okolie a pre nemateriálnu bariéru musí platiť napríklad rozdiel fyzikálnych veličín, pravidiel, prístupových práv alebo cenových relácií. Bariéra zachováva kvalitatívne a kvantitatívne rozdiely medzi obsahom kompartmentu (vnútra) a jeho okolím, zabraňuje ich premiešaniu a bráni tak zvyšovaniu entropie. Ako už bolo spomenuté bariéra musí byť zároveň selektívne a dynamicky priepustná (permeabilná) a na tejto vlastnosti stojí a padá vysoká organizovanosť komplexného systému. Pod kompartmentom budeme v širšom zmysle rozumieť jeho obsah spolu s deliacou bariérou. Keď bude potrebné rozlišovať medzi týmito dvomi kategóriami bude na to vždy upozornené.

15.04.2008 | skrupinka2

...niečo strašne...
Ďakujem za náplň najbližších hodín, keď si budem musieť prečítať tento intelektuálny všehoguláš ešte pár krát aby mi došlo... a možno nedôjde.....neviem s2

15.04.2008 | Robert Mistrík

Musím priznať, že v podobnom duchu sa vyjadril aj jeden môj dobrý priateľ a preto nechcem Váš názor odbyť ako okrajový. Ale ako “všehogulášový intelektuál” a vášnivý diskutér neviem čo si mám počať s toľkou jednoduchosťou kritiky.

Inak na všehoguláš použivajú knihožrúti fajnovejší výraz - konvolút. Na Googli to vysvetlené nie je a tak preventívne citujem slovník cudzích slov: konvolút –u m. (lat.) knihov. zväzok (kniha), ktorý vznikol zviazaním niekoľkých samostatne vydaných a často ani nesúvisiavcich diel do jednej väzby

15.04.2008 | Robert Mistrík

Aby sa diskusia neuberala nesprávnym smerom samozrejme odbiť s mäkkým i :)

15.04.2008 | skrupinka2

tu nejde o iný smer diskusie, ...možno očakávate ,ako uvádzate vyššie vyzývavú diskusiu,ale naučil som sa pár veci z diskusií - byť stručný, krátky, neospravedľňovať sa za názor, mať nejaký názor a... a v tomto duchu len konštatujem , že sa mi nepáči , bodovať nemá význam: 10 desiatok vašich kolegov moja jednotka moc neovplyvní, ale aspoń jedno neviem či pozitívum - ale hltal som ho , aby som ho mal čím skôr za sebou a koniec neprichádzal...

16.04.2008 | TYTO

dokázať byť stručný je cnosť, byť však stručný, no pri tom nie triviálny, je umenie.

19.04.2008 | xxc

Presne taky isty pocit som mal z autora aj ja, ale ja som to docital. Vidno, ze autor sa v problematike celkom vyzna. Len nechapem, naco tolko knih cituje kvoli jednoduchym principom a myslienkam.

Robert Mistrík

  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 9927
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Pretavujem vedu do softvéru, konkrétne hmotnostnú spektrometriu a biochémiu do programov pre chemikov rôzneho zamerania. Zaoberám sa aj komplexnými systémami a ich analógiami napr. ekonómia vs. biológia, čím sa snažím postupne poodhaľovať univerzalitu sveta.