Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Robert Mistrík

Krásna a potrebná veda v štýle 21. storočia

28.05.2009 | Robert Mistrik

Ad: CERN – Krásne opulentná veda v štýle baroka

  • Tlačiť
  • 5

Nižšie uvedený text je reakciou profesora Sitára na môj blog CERN - Krásne opulentná veda v štýle baroka.

Skúsim navrhnúť iný postup získavania finančných prostriedkov pre vedu ako pán kolega Mistrík, ktorý navrhuje zobrať ich tým, ktorí si ich už ťažko vybojovali. Ja pánu Mistríkovi a jeho kolegom zo srdca želám aby získali financie na projekt „Mappa Humanus" a aby robili zmysluplný a potrebný výskum mapovania molekúl v ľudskom organizme. Organizácia a financovanie výskumu však vyžaduje veľa námahy, úsilia a trpezlivosti. Tiež vymenujem hlavné prínosy CERNu pre vedu aj bežný život, ktoré zrejme pri povrchnom pohľade nie sú až tak zrejmé.

Podstatu tejto polemiky vidím v tom, že vedci by sa nemali snažiť obmedzovať prácu iných vedcov a nahovárať verejnosť aby nejaké projekty zatrhla aby sa ušlo na výskum aj iným. Vedci by mali robiť všetko preto aby veda dostala viac peňazí. Iste viete, že cieľom Európskej únie je dávať na vedu ročne tri percentá z HDP. Na Slovensku dávame okolo 0,48%, čím sa zaraďujeme na skoro posledné miesto v EU. Toto je náš problém. V ďalšom sa pokúsim vysvetliť, čo dal a dáva výskum zaoberajúci sa štruktúrou hmoty a konkrétne CERN ľudstvu. Myslím si, že sa to vyčísliť nedá a pre ľudstvo boli tieto investície najlepšie, aké kedy urobilo.

Začnem tým, že fyzici objavili elektrón. Zrejme to zmenilo technické možnosti a životnú úroveň ľudstva na nepoznanie. Objavili však aj polovodiče, televíziu, lasery, medicínske prístroje a prakticky všetko čo dnes používame. Keby nefinancovali na začiatku minulého storočia základný výskum štruktúry hmoty, pri ktorom sa objavilo atómové jadro a štiepenie ťažkých jadier, nemali by sme jadrové elektrárne a mali by sme dnes ešte ďaleko väčšie problémy ako je terajšia hospodárska kríza.

Budem pokračovať CERNom. Hlavnou úlohou CERNu je robiť základný výskum štruktúry hmoty. Ak nebudeme rozumieť, ako je hmota usporiadaná, ťažko budeme robiť správne závery o vyšších štruktúrach v aplikovanej fyzike, chémii aj biológii. Vedecké poznanie treba budovať od základu, prírodným zákonom musíme rozumieť, aby sme ich vedeli využívať. V CERNe nechceme objaviť len Higgsovu časticu, ktorá je pre pochopenie štruktúry hmoty fundamentálna ale aj supersymetrické častice, kvark gluónovú plazmu a mnohé ďalšie. Teraz nevieme povedať, či nám to v každodennom živote niečo prinesie, ale ak prinesie, potom to môžu byť veľmi podstatné veci, napríklad pre energetiku. Výskum v CERNe môže vysvetliť, čo je tmavá hmota a tmavá energia, ktoré predstavujú 96% Vesmíru. Asi je prirodzené, že chceme vedieť v akom prostredí vlastne žijeme.

Okrem toho, že si CERN už vyše 50 rokov úspešne plní svoje poslanie na poli základného výskumu, prináša ľudstvu oveľa viac ako sa do CERNu investuje. Napríklad vynájdenie Webu (www) neprinieslo CERNu žiadne financie, zato komerčné firmy ako Google, Microsoft a ďalšie na tom zarobili obrovské peniaze. Úžitok pre ľudstvo je neoceniteľný.

Aj prínos Veľkého hadrónového kolajdera LHC je neoceniteľný. Neviem prečo niekoho irituje, že je to najväčší (27 km) a najzložitejší stroj na svete. Proste na menšom a jednoduchšom urýchľovači by sme nedosiahli energie, ktoré potrebujeme na nové objavy. Ľudia ktorí LHC navrhli mali naozaj odvahu a guráž, že ho dokonca dokázali aj postaviť a dosiahnuť na ňom plánované parametre. Na tomto stroji bolo použité množstvo technických noviniek a ľudstvo dostane know-how v oblasti supravodivosti, kryogeniky, používania vysokých magnetických polí, vysokých elektrických prúdov atď. Napríklad využitie supravodivých káblov na prenos veľkého množstva energie bude čerpať zo skúseností CERNu. Medzinárodný projekt fúzneho reaktora ITER sa spolieha na know-how, ktoré dostane zadarmo z CERNu v oblasti supravodivých magnetov aj urýchľovacej techniky. Vybudovanie ITER je podstatný krok ku budúcim zdrojom energie. Skúsenosti z CERNu sa využívajú po celom svete pri stavbe urýchľovačov na medicínsku diagnostiku a terapiu. Pracovníci CERNu spolupracovali pri vývoji medicínskych diagnostických prístrojov ako CT a MR. CERN je lídrom vo vývoji nových detektorov a lídrom v oblasti rýchleho spracovania a ukladania enormného množstva informácií. Na ich spracovanie CERN buduje najväčšiu počítačovú sieť na svete „LHC Computing Grid", ktorá má už teraz kapacitu vyše 100 tisíc procesorov v 140 počítačových centrách v 33 krajinách. Európska komisia požiadala CERN, aby vyvinul koncepčné a technické riešenie pre novú európsku vedeckú počítačovú infraštruktúru EGI. CERN opäť robí prvý niečo, z čoho bude mať veľký úžitok celá veda.

Napríklad účasť Slovenska v CERNe je zisková. Za posledné roky koeficient návratnosti členského príspevku do CERN bol vyše 2,5. To znamená, že Slovenské podniky dostali z CERNu objednávky za oveľa viac peňazí ako Slovensko zaplatilo za účasť v CERNe.

CERN možno nazvať fabrikou na nové technológie a inovácie. Je to preto, že s CERNom spolupracuje 9500 špičkových fyzikov a inžinierov z celého sveta. Záverom konštatujem, že z hľadiska pokroku ľudstva a v konečnom dôsledku aj životnej úrovne ľudí je CERN dlhodobo vynikajúca investícia.

Skúsim načrtnúť odkiaľ zobrať viac peňazí na vedu. Ľudia sú ochotní zaplatiť za zábavu veľmi veľa.  V dôsledku toho honoráre, ktoré dostávajú celebrity, hviezdy a hviezdičky v showbiznise ale aj v športe sú neuveriteľne vysoké. Len za to, že sa niekto hrá hokej, futbal alebo golf dostávajú aj cez 10 miliónov dolárov ročne. Špičkoví vedci nezarábajú ani 1% z týchto súm, pričom veda vyrába nové hodnoty, väčší blahobyt aj lepšiu zábavu. Zabávači neprinášajú okrem zábavy žiaden úžitok. Myslím si, že vedci by mali vyvinúť tlak na vlády aspoň na európskej úrovni, aby sa zaviedla nejaká „daň zo zábavy", formou výrazného zdanenia príjmov spomínaných „celebrít", ktorá by bola použitá výhradne na financovanie vedeckého výskumu. Im by stačila aj polovica z toho čo im teraz poskytujeme a veda by získala veľké prostriedky na rozvoj vo všetkých smeroch. Veda by sa odvďačila ľuďom nielen pohodlnejším ale aj zábavnejším životom.

Prof. Branislav Sitár, DrSc.
FMFI UK v Bratislava
predseda Výboru pre spoluprácu SR s CERN
viceprezident Rady CERN

    > Hlasovanie za tento článok na Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk
  • Tlačiť
  • 5

Robert Mistrík

  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 9950
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Pretavujem vedu do softvéru, konkrétne hmotnostnú spektrometriu a biochémiu do programov pre chemikov rôzneho zamerania. Zaoberám sa aj komplexnými systémami a ich analógiami napr. ekonómia vs. biológia, čím sa snažím postupne poodhaľovať univerzalitu sveta.

Robert Mistrík

  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 9950
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Pretavujem vedu do softvéru, konkrétne hmotnostnú spektrometriu a biochémiu do programov pre chemikov rôzneho zamerania. Zaoberám sa aj komplexnými systémami a ich analógiami napr. ekonómia vs. biológia, čím sa snažím postupne poodhaľovať univerzalitu sveta.

Kalendár sa načítava...