Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Robert Mistrík

Finančná kríza je o nezvládnutej zložitosti

14.10.2008 | Robert Mistrik

Nie viac socializmu, ale viac konzervativizmu potrebuje svetová ekonomika

  • Tlačiť
  • 23

Ešte je asi priskoro na dôkladnú analýzu súčasnej finančnej krízy, no i tak sa už začínajú rysovať kontúry jej príčin. Kríza sa nezrodila z podstaty kapitalizmu, nepochádza len z USA, a s chamtivosťou sme na tom všetci rovnako.

Svetová ekonomika je mimoriadne zložitý systém skladajúci sa z miliárd prvkov na rôznych úrovniach dômyselne poprepájaných a konajúcich paralelne. Ak sa odpútame od ideologických predsudkov musíme priznať, že dnešná ekonomika je pomerne dobre fungujúci stroj, ktorý má všetky prvky vyspelého komplexného systému. Ekonomika je robustná, adaptabilná, má výrazné prvky samoorganizácie a je schopná vývoja.

Pri porovnaní ekonomiky s iným komplexným systémom, brilantne dokonalým ľudským organizmom, sa nám ale ukážu jej mnohé konštrukčné nedostatky a z nich vyplývajúce fluktuácie dneška.

Čas

Ekonomika si na rozdiel od evolúcie nebuduje svoje štruktúry postupne z generácie na generáciu, ale búrlivými zmenami v krátkych časových intervaloch. Evolúcia sa trpezlivo prepracovala k dokonalosti počas troch miliárd rokov. Ekonomiku tu máme pár tisíc rokov a tú modernú pár storočí. Mitchel Waldrop v knihe Complexity to trošku zveličene zhrnul tvrdením, že ekonomika je na hrane času, je na pokraji chaosu. Zjednodušene možno povedať, že čas vývoja je jeden z faktorov vplývajúci na dokonalosť systému.

Biológia

Evolúcia zdokonaľuje systém pomocou mikroskopickej variácie v momente zrodu a následnej selekcie druhu. Vývoj prebieha v nekonečne malých zmenách, krôčik po krôčiku, z generácie na generáciu. Organizmus sa vnútorne netransformuje, nie je schopný prirodzenou cestou počas života zlepšovať svoje funkcie. Neexistuje biochemický mechanizmus, ktorý by  umožnil odovzdať životom získaný „zlepšovák" na ďalšiu generáciu. DNA je daná počatím, v priebehu života sa v podstate nemení, a keď, tak len k horšiemu.

Ekonomika

Genetická výbava ekonomiky sa ale mení počas života, vnútorne sa transformuje počas behu programu. Takýto vývoj prebieha s aktívnym pričinením jej zložiek, človek vedome aj nevedome zasahuje do vývoja a v tom je problém. Systém sa „zdokonaľuje" neprirodzene rýchlo, ľudská inteligencia nestačí dokonale domyslieť kombinácie všetkých faktorov. Človek koná často pudovo a impulzívne bez toho, aby sa dôsledne zamyslel nad možnými dôsledkami jeho ekonomických aktivít. Zmeny sú rýchlejšie ako selekcia. Akčnosť podfarbená prehnanou sebadôverou, že tomu rozumieme predbieha premyslené zvažovanie celej šírky rozmanitosti možných problémov. Takýto systém je predurčený k vymykaniu sa spod kontroly, je náchylný na zlomové zmeny.

Každý komplexný systém v sebe kumuluje chyby, no systém, ktorý sa vyvíja výlučne vnútornou transformáciou sa ich nevie zbaviť efektívne. Ekonomické anomálie nie je možné dokonale eliminovať ako v biológii cez vytlačenie jedného organizmu druhým, ale náprava sa deje cez vnútornú kaskádu korekcií nezriedka sprevádzanú zlomovými udalosťami, čo vnímane ako krízu. Výskyt opakujúcich sa kríz vychádza teda z podstaty systému. Príčiny tohto javu neležia ani v kapitalizme, ani v socializme, tieto varianty organizácie sa len odlišne vysporiadávajú s dôsledkami naakumulovaných problémov. Socializmus na rozdiel od kapitalizmu maskuje problémy, má tendenciu väčšej retencie chýb, anomálií a deformácií. Korekcia je potom sprevádzaná s podstatne väčšími krízovými amplitúdami a dlhodobo dochádza viac k degenerácii ako ku zdokonaľovaniu systému.

Pochabé vytváranie nových štruktúr, regulačných mechanizmov a foriem ekonomických aktivít, ktoré sú pre naše mozgy a počítače príliš komplikované a idú za horizont chápania rozsiahlych ekonomických vzťahov, je nerozvážnosťou typickou pre súdobé ekonomiky. Táto črta sa podpísala aj pod krízu, ktorú v súčasnosti prežívame.

Súčasná kríza

Bill Clinton vyhlásil v 90-tych rokoch „vojnu chudobe" a spustil ambiciózny program podpory bývania. Cez známu reťaz udalostí to vyústilo do hypotekárnej krízy a do tvorby a predaja prepletencov pochybných finančných produktov. Ako sa dnes ukazuje, týmto súvislostiam a produktom dokonale nerozumeli ani centrálne, ani privátne banky, inak by sa na obchode so zhnitými jablkami nepodieľali. Klaus-Peter Müller, bývalý šéf Commerzbanky a súčasný prezident Spolkového združenia nemeckých bánk priznáva, že pri mnohých finančných produktoch je na tom rovnako ako jeho zákazníci, nerozumie im. Opäť raz niekto skočil bez toho, aby vedel kam dopadne.

Namiesto toho, aby politici domysleli domino súvislosti a bankári zachovali kilometrový odstupu od mačiek vo vreci, obidve skupiny postupovali podľa tradičnej metódy primitívneho posudzovania cost-benefit faktoru. Pretože nerozumeli sekvenčnej zložitosti problému, neboli schopný poctivo analyzovať ani cost (náklady), ani benefit (úžitok), keď si to všetko ozrejmili už bolo neskoro. Išli ďaleko za hranicu chápania súvislostí, totálne podcenili komplexnosť segmentu, v ktorom operovali a z bilančných šuflíkov im teraz vukúkajú hrozivé finančné čierne diery. Nedostatočne rozumovo vybavení bankári v tejto súvislosti navyše potvrdili nepravdivosť jedného populárneho sloganu: If you dress professionally, you act professionally. 

Hlúposť všetkých

Žiaľ bezuzdné vytváranie hlúpej zložitosti a vrhanie sa do nej nie je vonkoncom chorobou bankárov a politikov, je to epidémia celého moderného sveta. Programátori v snahe ohúriť zákazníkov množstvom softvérových funkcií idú tiež veľmi často za hranice pochopenia komplexnosti. V krátkom čase a pri vynaložení čo najmenšej energie, v mori interakcií medzi premennými, v množstve nevyladených algoritmov a v babylone systémových rozhraní nie sú schopní odhaliť prípady singularity. Chybové softvérové moduly sa v potravinovom reťazci posúvajú ďalej, implementujú sa do ďalších produktov a deje sa presne to isté, čo s americkými hypotekárnymi úvermi. Vadné súčiastky sa zhlukujú a balia do ďalších väčších produktov a výsledkom sú mrznúce programy, padajúce operačné systémy a vyťahovanie batérií z telefónov.

Steve Woznaik na otázku SME, či chyby v programoch sú nevyhnutným dôsledkom toho, že programy sú už príliš zložité, odpovedal: „V podstate áno. Ja som si všetko vytvoril sám a nemusel to prepájať so softvérom iných autorov. Dnes musia programy komunikovať s množstvom iných zariadení. Je oveľa ťažšie urobiť ich poriadne a takmer nemožné poriadne ich otestovať."

Podobných príkladov existuje veľa aj mimo bankového a softvérového biznisu, lepšie povedané sotva nájdeme oblasť, kde sa občas neprodukuje za akceptovateľnou hranicou chápania súvislostí. Sme v tom jednoducho po uši všetci, od vyťahaných svetrov až po Hugo Bossa. Žurnalistika, právo, poľnohospodárstvo, farmácia, všade naokolo chýba pokora k zložitosti.

Tradičný regulačný mechanizmus komplexných systémov, negatívna spätná väzba je v tomto prípade nedostatočnou poistkou, pretože aktéri tohto reťazového šibovania pekne zabalených kostlivcov komplexnosti nesú za svoje činy len zriedka priamu zodpovednosť. Je to kolektívna vina a to je lepší anonymizér ako ten, ktorý si možno stiahnuť z internetu.

Štát je rovnako hlúpy

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie viac socializmu v podobe komunistickej akčnosti a unáhlených vládnych regulácií, ale viac konzervativizmu potrebuje svetová ekonomika. Uberanie sa smerom nových experimentov v podobe neoverených štátnych regulačných mechanizmov je presne rovnaké zahrávanie si s komplexnosťou, ako vymýšľať a uvádzať do obehu nevyspytateľné finančné balíčky.

Problém dnešnej finančnej krízy má z pohľadu komplexných systémov ešte jednu dôležitú rovinu a tou sú principiálne ťažkosti s kvantitatívnym analyzovaním subsystémov. O tom už na budúce.

    > Hlasuj za tento článok na Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk
  • Tlačiť
  • 23

Robert Mistrík

  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 9927
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Pretavujem vedu do softvéru, konkrétne hmotnostnú spektrometriu a biochémiu do programov pre chemikov rôzneho zamerania. Zaoberám sa aj komplexnými systémami a ich analógiami napr. ekonómia vs. biológia, čím sa snažím postupne poodhaľovať univerzalitu sveta.

Robert Mistrík

  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 9927
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Pretavujem vedu do softvéru, konkrétne hmotnostnú spektrometriu a biochémiu do programov pre chemikov rôzneho zamerania. Zaoberám sa aj komplexnými systémami a ich analógiami napr. ekonómia vs. biológia, čím sa snažím postupne poodhaľovať univerzalitu sveta.

Kalendár sa načítava...