Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Robert Mistrík

CERN – Krásne opulentná veda v štýle baroka

21.05.2009 | Robert Mistrik

Strunári & Co. brnkajú verejnosti na nervy

  • Tlačiť
  • 16

„Najväčší stroj na svete", „najhorúcejšie miesto v galaxii", „najsofistikovanejší detektor, aký bol postavený", „najvýkonnejší supercomputer na svete", takýmito prívlastkami vykresľuje oficiálna stránka Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve megaprojekt veľkého hadrónového urýchľovača častíc (LHC). Zaoberám sa nejaký ten piatok komplexnými systémami, ale prvýkrát v živote som sa na vedeckej stránke dočítal aj o niečom „najkomplexnejšom". Seriózna veda má averziu k prídavným menám tretieho stupňa a zrejme preto ten supercomputerový vyhľadávač na stránke CERNu nachádza nula hitov po hľadaní výrazu „najdrahší" (most expensive). Nuž len neosvieteného človeka môžu zaujímať také prízemné veci ako náklady, keď ide predsa o dôkaz Higgs bozónov, či pochopenie nepomeru medzi hmotou a anitihmotou vo vesmíre, alebo dokonca o možnú detekciu extra dimenzií priestoru.

Rakúsky minister vedy Johannes Hahn si zrejme takúto naoko absurdnú otázku položil a navrhol vystúpenie Rakúska z CERNu, čim by naši susedia mohli použiť 16 miliónov euro ročne na financovanie iných výskumných projektov. I keď mu to jeho nadriadený, rakúsky kancelár Werner Faymann zatrhol, vraj by to poškodilo povesť Rakúska, minister Hahn predsa len vypustil malého džina z veľkej fľaše.

CERN má za sebou nepochybne veľké úspechy, splodil a inšpiroval veľa držiteľov Nobelových cien, aj internet vznikol na jeho pôde, no o zmysluplnosti najnovšej drahej hračky LHC sa diskutuje čoraz hlasnejšie. Na každý finančne supernáročný projekt, a to nie len vedecký, je naviazané množstvo ľudí, firiem, inštitúcií, ktorým keď priškrtíte prívod živín, v pude sebazáchovy začnú o svoj život hlasne bojovať. Rakúsky minister podcenil tento reflex a časopriestorová pozemská realita ho rýchlo uzemnila.

Veľký hadrónový urýchľovač častíc (LHC) patrí do kategórie základného výskumu a preto náklady nemožno vážiť len finančnými prínosmi. Človek je výnimočný tvor aj preto, lebo sa intenzívne venuje veciam, ktoré ho nie len uživia a zreprodukujú, ale aj vedomostne posunú na vyššiu úroveň.

Jedným z univerzálnych princípov nášho vesmíru je princíp vzácnosti. Je na ňom založená nie len biológia, ekonómia, ale aj kvantová mechanika. Tak v prírode, ako aj v ekonomike sú zdroje, teritóriá a  objekty limitované, túžba po nich je zdrojom vyspelej biologickej, či ekonomickej aktivity, no táto aktivita vždy niečo stojí, nie je zadarmo. Aj v kvantovej mechanike je podľa Heisenbergových vzťahov neurčitosti informácia o elementárnych časticiach dostupná len v obmedzenej miere, možno pokojne metaforicky povedať, že je vzácna. Rovnako vzácna je informácia na subatomárnej úrovni, prenikanie do hlbín hmoty vyžaduje vysoké energie zrážajúcich sa protónov, vysoké vákuum, náročnú detekciu, čo spôsobuje obrovské náklady na stavbu urýchľovačov. LHC je veľmi drahý, pretože informácia, ktorú chceme získať je veľmi vzácna.

Veda síce požíva vysoké spoločenské uznanie, no verejné finančné zdroje má tiež limitované. Nie len vo výskume podstaty hmoty, ale vo všetkých vedách je odhaľovanie tajomstiev prírody nákladné a tak dochádza k zákonitej konkurencii medzi vedami. Časticová fyzika dosiahla v minulom storočí nevydaný rozmach, preslávilo sa mnoho vedcov a jej výsledky posunuli ľudstvo o hodný kus dopredu. Na tejto zotrvačnej vlne nadšenia sa podarilo časticovým fyzikom presadiť megaprojekt LHC, na jeho zmysluplnosť sa ale možno zdravo vedecky pozerať s istou skepsou.

Slovenský vedec a viceprezident CERNu profesor Branislav Sitár na otázku Trendu, čo by chceli vedci pomocou LHC vidieť odpovedal: „Všetci dúfame, že objavíme niečo, čo bude stáť za to, najmä Higgsov bozón. To je veľmi očakávaná častica zodpovedná za to, že iné častice majú hmotnosť. Čiže čakáme, že potvrdíme fyzikálne teórie, ktoré teraz máme. Zatiaľ sa ukazuje, že v štandardnom modeli všetko funguje. Higgsov bozón má byť čerešnička na torte, ktorá dokáže, že to naozaj všetko sedí."

LHC bude slúžiť aj na pochopenie iných, vedecky už trošku difúznejších problémov, ako pôvod tmavej hmoty a energie vo vesmíre. Veľmi pochybným argumentom zmysluplnosti LHC je dôkaz extra dimenzií priestoru, teda potvrdenie značne kontroverznej teórie strún. Je to pomerne široká téma, o ktorej som už kedysi písal.

Každý vedec je presvedčený, že práve veda, ktorej sa venuje on je tá najdôležitejšia. Tento vedecký fanatizmus je nie len zdravý, ale aj potrebný, pretože kto iní ak nie vedci v danom obore by boli presvedčení o správnosti veci, ktorá môže posúvať ľudstvo vpred. Dovolím si preto ponúknuť trošku zaujatý pohľad vedca z oveľa pozemskejšej vedy na margo rozumnej vyváženosti vynakladania finančných prostriedkov zo vzácnych verejných zdrojov.

Dodnes poznáme malú frakciu funkcie ľudských génov, nepoznáme väčšinu proteínov človeka a odhaduje sa, že známych je len okolo 10% malých molekúl v našom tele. Tieto chýbajúce, no veľmi vzácne informácie sú kľúčové pre pochopenie biochémie človeka, sú kľúčové pre pochopenie chorôb ako rakovina, Alzheimer, skleróza multiplex a mnoho a mnoho iných. Asi pred piatimi rokmi sme štartovali s kolegami z Technickej univerzity vo Viedni projekt mapovania malých molekúl v ľudskom organizme s názvom Mappa Humanus, no z verejných zdrojov sme nezískali ani cent. Na vlastné firemné náklady sme projekt aspoň rozbehli, spojili sa aj s kolegami na Univerzite v Leidene, tí získali nejaký ten milión na nákup rozhodujúceho prístroja, no projekt nie je plne finančne krytý a tak znovu viazne. Nás už jedného dňa prestalo baviť obchádzať a prosíkať, prestalo nás baviť aj míňať vlastné peniaze pre blaho ľudstva, plošné mapovanie ľudských metabolitov sme hodili cez palubu a našli si iné, finančne zaujímavejšie projekty.

Pritom biochémia je veda, kde s relatívne malými nákladmi, teda niekoľko miliónov euro a nie miliárd ako LHC, možno dosiahnuť vynikajúce výsledky. Nedávno americkí vedci našli onkomarker rakoviny prostaty, malú molekulu s názvom sarkosin, ktorá sa javí ako mnohonásobne spoľahlivejší marker ako dnes na celom svete hojne používaný a notoricky nespoľahlivý marker PSA. Mnohí muži sa o objave Higgs bozónov aj pre nedokonalosť PSA už nikdy nedozvedia.

Nie len himalájske vrcholy už dnes možno pokoriť ľahkou alpskou miniexpedíciou, aj vedecké bádanie smeruje k menším, ale cieleným projektom, za účasti malých tímov s vysokou špecializáciou. Mamutie atómové projekty ako americký Manhatan projekt, či európske LHC, alebo slovenské cyklotrónové centrum už dávno nejdú s duchom doby napätých rozpočtov. Tieto márnotratné projekty, stoja obrovské peniaze, sú veľmi ťažko manažovateľné, generujú budúce obrovské náklady, je takmer nemožné z nich v pravý čas bez škrabancov vycúvať a ich spoločenský,ale aj vedecký prínos je veľmi diskutabilný.

To samozrejme neznamená, že by sa ľudstvo malo na veky vzdať drahých projektov. Hubblov teleskop, kozmonautika, výskum vesmíru nadchýna nie pár sto tisíc, ale stovky miliónov ľudí, inšpiruje deti, obohacuje dospelých, spája bývalých nepriateľov vo vesmíre, dáva šancu snívať byť jedného dňa pritom a to mnohým, nie len pár intelektuálne obdareným, pre ktorých sú čerešničkou na torte Higgs bozóny. Širokospektrálne nadšenie verejnosti, ale aj vízia praktického prínosu prispieva k ochote daňových poplatníkov prispievať i na základný výskum, čo pomáha rozvoju celej vedy a nie len partikulárnych smerov.

Existuje množstvo vzácnych informácií, ktoré by sme radi poznali. Váženie ich vzácnosti je nesmierne ťažké a subjektívne, no každý z nás sa môže slobodne vyjadriť. Neskrývam preto pocit, že LHC je síce krásnou, no zároveň opulentnou vedou v štýle baroka. Na verejnosti sa objavili neopodstatnené obavy, že LHC môže iniciovať čiernu dieru, ktorá môže pohltiť našu slnečnú sústavu, no v Ženeve hrozí po nákladných technických poruchách skôr finančná čierna diera, ktorá môže oslabiť chuť verejnosti investovať do základného výskumu všeobecne.

    > Hlasovanie za tento článok na Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk
  • Tlačiť
  • 16

Robert Mistrík

  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 9927
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Pretavujem vedu do softvéru, konkrétne hmotnostnú spektrometriu a biochémiu do programov pre chemikov rôzneho zamerania. Zaoberám sa aj komplexnými systémami a ich analógiami napr. ekonómia vs. biológia, čím sa snažím postupne poodhaľovať univerzalitu sveta.

Robert Mistrík

  • Počet článkov: 12
  • Priemerná čítanosť: 9927
  • Priemerná diskutovanosť: 16
  • RSS blogu

O blogu

Pretavujem vedu do softvéru, konkrétne hmotnostnú spektrometriu a biochémiu do programov pre chemikov rôzneho zamerania. Zaoberám sa aj komplexnými systémami a ich analógiami napr. ekonómia vs. biológia, čím sa snažím postupne poodhaľovať univerzalitu sveta.

Kalendár sa načítava...