Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Robert Huran

„Rozdeľuj , obviňuj a panuj“ – politika strán po štvrťstoročí „demokracie“ v SR.

15.04.2011 | Róbert HURAN

Partokratický klientelizmus s prvkami mafie pokračuje. Do kedy ešte? Orbánov scenár NIE prosím!

  • Tlačiť
  • 9

Stranícky kolobeh sa začína cykliť. Stranícke nominácie, stranícke pochybenia, stranícke výmeny, či kauzy straníkov sú cez 20 rokov bežnou politickou praxou (česť výnimkám). Parlamentný systém založený na politických stranách nie je správny,  je neudržateľný a z hľadiska možnosti kandidovať občanov aj  protiústavný (s týmto sa stotožňujem s politológom Martinom Klusom).

Mám odôvodnenú obavu, že po skončení tejto vlády (čo môže byť skorej ako si myslíme) môže nastať Orbánov scenár. Ale poďme pekne po poriadku.  Predtým ako začnete toto čítať odporúčam prečítať prológ, ktorý zapadá do celkovej pointy.

Čo je funkciou politických strán:

  • Získať dôveru u voličov a získať moc (aj za cenu nesplniteľných sľubov a klamstiev)
  • Združiť ľudí podľa tradičných názorových cieľov (akože)
  • Rozdeliť „teplé“ miestečka pre najloajálnejších.
  • Zinkasovať peniaze od nás, prípadne „nezištných“ sponzorov a potichu sa revanšovať prostredníctvom korupcie ala nástenkové tendre (celkový sumár pred voľbami, od vtedy je mimochodom „ticho“) alebo cez pro-korupčné nástroje, prostredníctvom ktorých sa zalepia oči verejnej kontrole.
  • Vytvárať dojem pomoci a popri tom „hrabkať“ pre svojich
  • Rozdeľovať a panovať  formou obviňovania „súperov“ zo všetkého možného, veď každí má čo „vytiahnúť“ (zrejme podmienka "vstupu" do politiky).
  • Zabaviť publikum a v zákulisí sa ticho smiať, ako to „plebs  žere“.
  • plus mnoho iného o ktorom ani nevieme...

Vývoj jasne dokazuje, že strany túto funkciu plnia na 100%, možno aj viac, na úkor peňazí a produktivity väčšiny!

Sociálna demokracia? Liberáli? Konzervatívci? Demokrati? Národniari?  ...

  • Skutoční liberáli sa majú snažiť o čo najmenší zásah štátu do práv jednotlivca. Skutočnosť? Títo „kvázi“ liberáli sa snažia zvýšiť daňové a odvodové zaťaženie, pod falošným rúškom „systémových zmien“ ...
  • Kvázi „sociálna demokracia“ robí presný opak a ešte k tomu sa snaží opíjať ľudí klamstvami. Absolútne zneužili pojem „sociálnej demokracie“ na kšefty pre svojich mecenášov a spriaznené (u liberálov a pseudodemokratov tzv. „dôveryhodné“ osoby) osoby na osobný prospech, ktorým okrádajú celú spoločnosť. Čo je najhoršie nie len nás ale aj naše deti, našich rodičov a starých rodičov.
  • Konzervatívci – tí „valcujú“ tradičnými témami, popritom prikázanie „nepokradneš“ je pre nich pojem neznámy a príliš zablúdené ovečky ostávajú v depozitári  zvanom NRSR.
  • Národniari - ...

Kto sa má v straníckej orientácii vyznať? Naozaj sú strany skupiny  ľudí s rovnakým cieľom? O tom dosť vážne pochybujem a som silne presvedčený, že značná časť ich aktívneho „členstva“ je oportunistická. Bezprostredne pod hlavnými postavami Slovenskej politiky (odhadujem tak maximálne 20 politikov)  je armáda tzv. "hlasovacích panákov", ktorí musia poslúžiť keď „koala“, či vodca strany zavelí. Slobodný mandát voliť podľa svedomia a vedomia je príliš nebezpečný. Veď čo ak si rozhádam lídra, po ktorého chrbáte som sa dostal do NRSR... Totálna schizofrénia politických strán a výsmech celej demokracie.

Permanentné kauzy, nesplnené predvolebné sľuby sa priemietli do totálnej  apatie a rezignácie voličstva zúčastňovať sa volieb.

Občiansky nezáujem o priamu participáciu a kontrolu moci paradoxne vyhovuje zastupiteľskému, straníckemu systému, nakoľko neparticipovanie občanov znamená, že  tradičným stranám stačí menej hlasov na získanie väčšej moci.

Príklad: Zo 100 voličov, príde voliť 60. Víťazné strany reprezentujú síce viac ako 50% reálnych voličov, to je ale stále len 30 ľudí. 30 ľudí má moc nad celou 100kou A to bol príklad pri 60% účasti...

Výsledkom politiky „rozdeľuj a panuj“ je, že všetky občianske formy participácie prostredníctvom jediného priameho inštitútu demokracie – referenda (okrem referenda o EU) neuspeli. Preto je namieste otázka, či tento politický systém, založený na politicko-straníckom byzantizme, už nie je prežitok. S prihliadnutím na elektronizáciu komunikácie a možnosti, ktoré dnes ponúka svet Wiki, či Sociálne siete (eventuálne ich vylepšenia) je táto otázka viac než aktuálna, nakoľko sa to dá riešiť aj inak. Som presvedčený, že teraz je tá správna doba na zmeny, ktorými musíme posunúť "kvázi demokraciu" do sféry skutočnej demokracie.

 

  • Tlačiť
  • 9

Robert Huran

Robert Huran
  • Počet článkov: 17
  • Priemerná čítanosť: 4686
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Právo (vyštudoval som) a IT (robím) sú mojou radosťou i starosťou. Som trošku vizionár, no najmä nadšenec pre inovácie, eGovernment, reformu byrokracie a verejnej správy. Nadšenie a odborné skúsenosti by som rád pretavil do reality a pomohol tak vybudovať moderné a sebavedomé Slovensko.

Robert Huran

Robert Huran
  • Počet článkov: 17
  • Priemerná čítanosť: 4686
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Právo (vyštudoval som) a IT (robím) sú mojou radosťou i starosťou. Som trošku vizionár, no najmä nadšenec pre inovácie, eGovernment, reformu byrokracie a verejnej správy. Nadšenie a odborné skúsenosti by som rád pretavil do reality a pomohol tak vybudovať moderné a sebavedomé Slovensko.

Kalendár sa načítava...