Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Róbert Čvapek

Paradox Slovenska: vysoká nezamestnanosť a nedostatok pracovnej sily

11.08.2016 | Róbert Čvapek

Je to len subjektívny pocit zamestnávateľov alebo je Slovensko v tomto výnimočné?

  • Tlačiť
  • 46

10 % nezamestnanosť a nieto ľudí

Nezamestnanosť na Slovensku klesla pod 10 % a zamestnávatelia hlásia, že niet ľudí. Presnejšie hovoria, že nie je dostatok vhodných ľudí. Lebo ľudia síce sú, ale buď nechcú pracovať, alebo nie sú schopní podať dostatočný výkon a kvalitu práce.

Niektorí to dokonca považujú za špecifikum slovenského trhu že máme vysokú nezamestnanosť a napriek tomu nemáme dostatok pracovnej sily. Hádžu vinu na školstvo, na Rómov, na štát, na “Slovensko” a podobne.

Skúsim vám prezentovať svoj názor, ktorý vychádza z mojich skúseností. (O svojej kompetencii vyjadrovať sa k tejto téme napíšem pod článkom.)

Ľudia čakali pred bránami

Počas obdobia krízy 2009 - 2014, keď ľudia čakali pred bránami, sme si zvykli na vysokú kvalitu pracovnej sily a mohli sme si dovoliť “plytvať” touto pracovnou silou. Ľahšie sa manažérom riadia ľudia, ak sú kvalitnejší. Možno aj to bol dôvod, prečo má Slovensko dobrú povesť v kvalite výroby, zahraniční investori u nás si chvália produktivitu, umiestňujú tu závody s najvyššou pridanou hodnotou, kde sa vyrábajú “luxusné vozidlá”.

Pracovali tí s lepšími schopnosťami

Keď sa pozrieme na štruktúru obyvateľstva s nejakou úrovňou schopnosti pracovať, dá sa povedať že pracovali tí s lepšími schopnosťami a ochotou pracovať. Takže pri našej 14 %-nej nezamestnanosti tu bolo ešte dostatok ľudí oproti okolitým krajinám s nezamestnanosťou omnoho nižšou (zdroj:2013 Eurostat):

Česko 6,7%, Maďarsko 9,3%, Rakúsko 4,9%, Poľsko 10,1%, Nemecko 5,1%, Rumunsko 7,1%. Teda v priemere o 4-5 % prace schopného obyvateľstva.

Začínajú sa na trh práce dostávať menej schopní

Keď ale začala nezamestnanosť klesať, začali sa na trh práce dostávať aj ľudia so slabšími schopnosťami pracovať. Zvykli sme si pracovať s vyššou kvalitou ľudí. Z mojich skúseností viem, že v Česku je to ďaleko horšie už dávnejšie. Tam sa s kvalitou zamestnancov potýkajú už dávnejšie a istou mierou im to vyvažujú aj slovenskí zamestnanci.

Keď som bol prvýkrát po roku 1989 v USA, uvedomil som si, že na mnohých úradníckych miestach, tam pracujú ľudia na pomerne nízkej úrovni. Už úradník na letisku, ktorý ma preveroval, neoplýval bystrosťou. Ale dodržiaval pracovný postup, takže dokázal odviesť štandardnú prácu. Neodhalil síce špióna, ale dotazníkom dokázal odhaliť ekonomického imigranta. Keď narazil na neriešiteľný problém posunul ho podľa postupu na kompetentnú osobu.

Slabšie schopnosti - viac problémov

Je jasné, že s kvalitnejším pracovníkom sa pracuje omnoho jednoduchšie. Jedna z definícií vyššej inteligencie je lepšia schopnosť človeka poradiť si v neobvyklých situáciách. Takže sme si my zamestnávatelia zvykli, že veľa neobvyklých situácií v práci vyriešili zamestnaci sami, ani sme sa o nich nedozvedeli. Odrazu, keď zamestnáme slabšieho pracovníka vyvstávajú problémy s ktorými sme sa predtým nestretávali. A to nám spôsobuje problémy, ktorým sme doteraz nemuseli čeliť.

Práve teraz na Slovensku nastáva situácia

Problém je vo vnímaní nedostatku pracovnej sily. Štatistika neukazuje, že by bol nedostatok ľudí. “Nedostatok ľudí” je subjektívny pocit zamestnávateľov, ktorý odráža túžbu po starých časoch, keď nebolo treba urobiť tak veľa pre získanie kvalitných pracovníkov. Asi nastal čas kedy si musíme zvyknúť na nové okolnosti, že nám zamestnanci už nečakajú pred bránami. A že pre ich získanie budeme musieť urobiť omnoho viac, viac do toho investovať. Asi si mnohí personálni manažéri túto situáciu už uvedomujú, ale ešte je treba o tom presvedčiť manažérov spoločností, riaditeľov a akcionárov. Ako zo strany klientov narastá dopyt po výrobkoch a službách, bude narastať tlak na zvyšovanie výroby, manažéri zisťujú, že viac investícií do ľudských zdrojov môže priniesť viac zisku. Alebo ak nedodáme my, dodá konkurencia ktorá dokázala zohnať viac ľudí.

Čo môžeme urobiť v takejto situácii? Ako získať a udržať zamestnancov v tomto období? Je riešením dovoz z iných krajín? Skúsim načrtnúť nejaké svoje riešenia v nejakom ďalšom článku.

Čo ma oprávňuje vyjadriť sa k tejto téme?

Toto je môj názor videný z pohľadu riaditeľa veľkej personálnej spoločnosti pôsobiacej na Slovensku a v Čechách. Mám možnosť reálne porovnať situáciu v týchto dvoch krajinách. Jedná sa o tie najnižšie pozície v oblasti výroby a služieb, takže môj názor sa týka hlavne tejto skupiny. V tomto období mesačne dodáme a zamestnáme okolo 600 nových zamestnancov do trvalého pracovného pomeru k našim klientom. Okrem toho ešte máme množstvo krátkodobých “brigádnikov” čo je ale odlišná skupina zamestnancov.

Rád uvítam konštruktívnu spätnú väzbu na moje názory a ďalšie nápady ako riešiť situáciu. Hlavne od tých, ktorí majú reálne skúsenosti.

  • Tlačiť
  • 46

Róbert Čvapek

Róbert Čvapek
  • Počet článkov: 1
  • Priemerná čítanosť: 6253
  • Priemerná diskutovanosť: 46
  • RSS blogu

O blogu

Píšem o zamestnávaní, zamestnancoch, personálnom manažmente a nedostatku pracovných síl. Vyštudoval som robotiku na STU, ale 25 rokov som riaditeľom personálnej agentúry Index Nosluš, pôsobiacej na Slovensku a v Česku.

Róbert Čvapek

Róbert Čvapek
  • Počet článkov: 1
  • Priemerná čítanosť: 6253
  • Priemerná diskutovanosť: 46
  • RSS blogu

O blogu

Píšem o zamestnávaní, zamestnancoch, personálnom manažmente a nedostatku pracovných síl. Vyštudoval som robotiku na STU, ale 25 rokov som riaditeľom personálnej agentúry Index Nosluš, pôsobiacej na Slovensku a v Česku.

Kalendár sa načítava...