Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Daň z nafty: najhoršie možné riešenie

14.01.2010 | richard sulik

Diskusia (18 reakcií)

14.01.2010 | Brain

s touto teoriou suhlasim, avsak vami navrhovane opatrenie nemusi v plnej miere zodpovedat realite. Zo strany dopravcov sa urcite zvysi zaujem o naftu, avsak u ostatnych palivach je to diskutabilne, pretoze vacsina beznych ludi tankuje podla svojich platov a tam to nie je tak ruzove. Stacilo by mat udaje z minuleho roka za obdobie, kedy rapidne spadli ceny pohonnych hmot, ako sa to prejavilo na zvyseni spotreby....

14.01.2010 | matousek

Tu sa nezvazuje narast spotreby na zaklade poklesu ceny v globale. Teda ked poklesnu ceny ropy, poklesnu ceny nafty vase a stale je v cechach nafta lacnejsia ako u nas a preto prepravcovia budu stale tankovat tam.
Tu ide o efekt, ked sa SR stane lacnejsou ako okolite krajiny a preto aj ked celkova spotreba v europe nestupne, prepravcovia budu radsej tankovat u nas.

14.01.2010 | Nickush

že avizované zníženie (Fico) je dostatočné, ale nemyslím si ani to, že navrhované zníženie (Sulík) je dobré. Nech počítam ako počítam, stále mi vychádza, že výhodnejšie by bolo znížiť na úroveň Rakúska, pretože všetko pod touto úrovňou je už čistá (a zbytočná) strata. A treba domyslieť, že ďalšou stratou je aj výpadok DPH.
Menej mantinelizmu v myslení by nezaškodilo.

14.01.2010 | Samuel B.

toto uz nieje kuchynska matika, to uz je 'trhova matika' - ak bude cena na urovni rakuska resp. polska tak kamionistovi na trase at->sk->pl je jedno kde natankuje. Ak bude sk vyraznejsie pod rakuskom a polskom (odhadom batovych 9 centov) potom vsetci budu tankovat iba na sk (tak ako teraz vsetci na sk netankuju).
Teda ak nahodou nie su trosku lepsi v matike a nespocitaju si ze slovenske myto im to setrenie trosku skomplikuje ;)
Inak pre mna pozitivna vec, ze mozem prestat svoje auto tankovat v rakusku ;)

14.01.2010 | mtw

vsetko to tak trochu visi na tych elasticitach dopytu, ze jo? pricom cesmad ma motivaciu naratat, ze ak sa znizia dane, tak nastane pozemsky raj pre vsetkych. okrem dopadu na DPH teda treba toho domysliet viac a nebat sa vykrocit z bezpecneho sveta trojclenky.

14.01.2010 | Tibor

Vo výpočtoch chýba dopad so zníženej DPH. Ale v podstate ide stále o to isté: ťažko presvedčiť socialistu, že nižšia sadzba dane rozhodne neznamená nižší príjem z dane.

14.01.2010 | matousek

Nizsie dane v prvom rade znamenaju vyssi rast. A vyssi rast velmi rycho nahradi aj nizsie danove prijmy.

14.01.2010 | Maximenko

Autor clanku vola "demokraticku spolocnost" do boja proti
"totalitarnemu Ficovmu rezimu" ale zabuda, ze ten kto ziada slobodu pre dopravcov, musi ratat s ich podlostou a chamtivostou!

Priklad: ihned po zmene systemu v r.1989-90 sme slovenskym dopravnym spolocnostiam platili za export tovaru do zahranicia prepravnu cenu tam aj spät!! Pri importe ziadali dopravne spolocnosti taktiez zaplatit prepravnu cenu tam aj spät!!
V priebehu rokov, hlavne vstupom Rumunska a Bulharska do EU sa priemerna cena za kamionovu prepravu "stabilizovala" na urovni ca.1,00-1,20 EUR/km a zasluhou zahranicnej konkurencie odpadlo uctovanie cien tam aj spät.

Nebolo mi dost jasne, ze z akeho dovodu sa pri terajsich protestoch vodicov a hlavne blokade Bratislavy angazovali socialisticki funkcionari a terajsi kapitalisticki profiteri ako napr. R.Pales a dalsi? Uvedomuju si, ze ich zlate casy su nenavratne prec a ich vodici si musia klast otazky ako prezit, co budeme zajtra robit, ktore zamestanie ma teraz uzivi alebo si konecne uvedomuju, ze lacnejsia zahranicna konkurencia ich postupne znici?

Podla mojich informacii este doteraz nemusel nikto vyhlasit konkurz za to, ze podcenoval inteligenciu slovenskeho naroda.

14.01.2010 | mn

Odkial beriete informácie,že dopravcovia si účtovali cestu export-import resp.opačne aj po dlhšom období,resp.do vstupu RO a BG do únie?Ak pracujete v takej firme,ktorá preplácala takúto prepravu,tak sa jedná o firmu,ktorá potrebuje špeciálnu dopravu tovaru,podvalník,cisterna alebo náves na prepravu os.vozov . Ak nie,tak si buďte na milión percent istý,že niekto vo Vašej firme na tom pekne profitoval.Čo sa samozrejme dosť ťažko dokazuje.Zahraničná konkurencia nie je vždy lacnejšia,iba vie lepšie lobovať,pokazí ceny a vyvolá zdanie,že naši dopravcovia sú nenásytní.Nehádžte ich prosím do jedného vreca.Ďakujem.

14.01.2010 | palobulla

Bohužiaľ postupne, ako bude EÚ okliešťovať rozhodovanie o ekonomických otázkach jednotlivých krajín, tak sa konkurenčné vykrádanie iných krajín cez sadzby daní, odvodov, mýta stane dôležitou súčasťou plánovania krajín, ktoré chcú byť úspešnejšie. Pravidlo, že peniaze zarobené cudzincami resp. v cudzine vám nezdaníme resp. v cudzine už úspešne používa Cyprus, Holandsko či Malta na zakladanie holdingových firiem. Mali by sme ísť podobnou cestou.
Čo sa týka mýta, dobrým príkladom, čo robia sadzby mýta je cesta Slovákov na Jadran. Verím tomu, že väčšina ľudí sa rozhoduje pre cestu podľa výšky poplatkov po ceste a preto ak
z Bratislavy do Košíc bude výhodnejšie ísť cez Budapešť, tak prídeme o príjmy nielen zo spotrebnej dane ale i za mýto.

14.01.2010 | palobulla

Pravidlo, že peniaze zarobené cudzincami resp. v cudzine vám nezdaníme už úspešne používa Cyprus, Holandsko či Malta na zakladanie holdingových firiem.

15.01.2010 | KarolF

.

15.01.2010 | bubkoch

presne tak ... dnes vladou schvaleny zakon:
http://www.rokovani...

1. V § 6 ods. 1 písm. d) sa slová „481,31 eura/1 000 l“ nahrádzajú slovami „368 eur/1000 l“.

15.01.2010 | bubkoch

btw: ak EU stanovuje minimum 302, ako to ze Polsko ma 282 ?

18.01.2010 | trendista

Po prvé, minimálna sadzba je 330 €/1000 litrov a nie 302 €.
Po druhé, pán Sulík argumentuje neaktuálnymi sadzbami dane v ČR, PL a HU.
Minimálna sadzba v Pl je podľa dnešného kurzu 348 €/1000 litrov.

19.01.2010 | bubkoch

p. Sulik sa k tomu nechce vyjadrit a opravit clanok ?

18.01.2010 | pezo

Kto sa pohybuje po Europe mi dá určite za pravdu, že najnižšia cena nafty v EÚ je v Luxemburgsku. Pritom je to maličký štát, vodiči kamionov si vedia svoju cestu upraviť tak aby, ak to je len trochu možné prechádzali cez tento štát a natankovali si tam plné nádrže.
Ak by sa niečo podobné podarilo aj na Slovensku vedeli by sme predať oveľa viac PHM, možno že s nižším ziskom, no v konečnom dôsledku s lepším výsledným efektom.
Sme veľmi malá krajina na to aby akékoľvek vozidlo bez menších problémov prešlo cez naše územie bez toho aby bolo nútené natanakovať a každý reálne zmýšľajúci človek natankuje tam kde to pre neho bude lacnejšie.

20.01.2010 | trendista

Je bez najmenších pochýb, že v predvstupovom období boli nevyhnutné úpravy sadzieb spotrebných daní preto, aby boli dosiahnuté minimálne sadzby stanovené príslušnými smernicami, pokiaľ sa nevyjednali na prechodné obdobie výnimky na výšku sadzby dane, ako napríklad v prípade cigariet.
Ja by som sa však vrátil nie k tej poslednej úprave sadzieb spotrebnej dane z minerálnych olejov, ale k úprave s účinnosťou od 1. januára 2003, kedy bola sadzba dane na naftu zvýšená na 11 800 Sk/1 000 litrov. Legislatívny proces nejaký čas trvá a dnes by bolo problematické zistiť, v ktorý deň prípravy zákona ministerstvo financií rozhodlo o výške tejto sadzby. Vychádzajme teda z kurzu najbližšie platného ku dňu nadobudnutia účinnosti novely zákona, ten bol 31. decembra 2002 vo výške 41,722 Sk voči euru, čo znamená, že uvedená sadzba dane bola po prepočte a zaokrúhlení 283 eur. V tom čase platila smernica Rady č. 92/82/EHS o zbližovaní sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov v znení smernice Rady č. 94/74/ES, ktorá podľa článku 5 vyžadovala minimálnu sadzbu dane na plynové oleje vo výške 245 eur na 1 000 litrov. Čiže už v tom čase bola daň o 38 eur vyššia, čo nebolo až tak veľa a súčasne to predstavovalo určitú rezervu pre prípad výraznejšieho výkyvu kurzu v tom čase.
Zároveň však treba uviesť, že v rovnakom čase sa súčasne pripravovala nová smernica, ktorá nadobudla účinnosť 30. októbra 2003 (smernica Rady č. 2003/96/ES o reštrukturalizácii rámcových predpisov Spoločenstva k zdaneniu energetických produktov a elektrickej energie). Avšak už z jej návrhu, ktorý bol známy aj ministerstvu a teda i Vám, keďže ste tam pôsobili ako poradca vyplývalo, že s účinnosťou od 1. januára 2004 bolo potrebné zvýšiť minimálnu sadzbu na 302 eur. Stačilo teda upraviť sadzbu dane cca o 1 000 Sk smerom hore, teda na 12 800 Sk a k 1. januáru 2004 by sadzba spotrebnej dane dosahovala požadovanú minimálnu úroveň aj s dostatočnou rezervou. Napokon kurz slovenskej koruny k tomuto dátumu bol 41,161, čiže daň by bola 311 eur.
No a teraz sa vráťme k tej poslednej novele, ktorá upravila sadzbu dane k 1. augustu 2003 až na 14 500 Sk, čo aj pri čiastočne zhoršenom kurze 41,815 Sk voči euru k tomuto dátumu znamenalo 349 eur. To už vtedy extrémne vysoko prekračovalo nielen minimálnu sadzbu 302 eur, ktorá mala nadobudnúť a následne aj nadobudla účinnosť od 1. januára 2004 ale aj o 19 eur minimálnu sadzbu 330 eur, ktorá ešte len mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2010 a dnes je teda už aktuálna, takže návrh znížiť sadzbu dane na 302 eur zaspal dobu. Treba si poriadne preštudovať citovanú smernicu č. 2003/96/ES, najmä tabuľku A v prílohe I tejto smernice.
Ku dňu vstupu Slovenska do EÚ bol kurz koruny 40,359, čiže sadzba dane prepočítaná na euro sa zvýšila o 10 eur a teda predstavovala výšku 359 eur, ku koncu roka 2004 bol už kurz 38,796 Sk, spotrebná daň sa tak zvýšila na 373 eur, v polovici roka 2005 sa pri kurze 38,323 zvýšila na 378 € a napokon ku koncu roka 2005 pri kurze 37,848 až na 383 €. Takže kvôli objektivite treba uviesť, že v tomto období ste ešte stále pôsobili na ministerstve financií, a teda ste mali k tomuto dátumu možnosť ovplyvniť zníženia sadzby dane tak, aby sa priblížila k minimálnej sadzbe dane, ministerstvo financií to však odmietalo. Neskôr to už nešlo, pretože rok 2006 bol volebným rokom a vypuklo predvolebné harašenie. Po voľbách sa však karta obrátila a tí čo odmietali znížiť daň dnes paradoxne kritizujú jej súčasnú výšku a naopak, tí čo dovtedy výšku dane kritizovali a sľubovali jej zníženie, zníženie dane po prevzatí koryta odmietali, až kým k tomu neboli dokopaní. Vy osobne dlhodobo kritizujete výšku spotrebnej dane, hoci k jej zbytočne extrémnemu zvýšeniu došlo zákonom v 2003 a za Vášho pôsobenia na ministerstve financií, ďalšie zvyšovanie je už len v dôsledku posilňovania kurzu slovenskej koruny a jeho následným porovnávaním s minimálnou sadzbou, podľa smernice EÚ. Na druhej strane ľavicový demagóg dnes hovorí o zvyšovaní dane do roku 2006 (http://hnonline.sk/stlpceky/c1-40057650-aj-kedy-j­e-dolezite), teda ako keby predchádzajúca vláda neustále zvyšovala spotrebnú daň a až v tomto roku 2006 sa to zastavilo, hlavne tým chcel naznačiť, čiou zásluhou. Naopak, tento proces nepriameho zvyšovania pokračoval aj naďalej na základe vývoja kurzu koruny až dovtedy, kým nebol stanovený definitívny výmenný kurz Sk voči euru. Teda cirkus z oboch strán.
Pokiaľ ide o porovnávanie slovenskej sadzby dane so sadzbami iných členských štátov, najmä tých, ktorých menou nie je euro je treba používať aktuálne sadzby dane a hlavne aktuálny denný kurz. Aktuálna sadzba spotrebnej dane z nafty od 1. januára 2010 je v ČR 10 950 Kč, v MR 97 350 Ft a v Poľsku 1 401 Zł. Takže v Českej republike je to dnes po prepočte Kč/€ podľa dnešného kurzu zaokrúhlene 423 €, v Maďarsku po prepočte Ft/€ tiež podľa dnešného kurzu 363 € a v Poľsku pri dnešnom kurze Zł/€ 349 €. Takto prepočítané sadzby dane sa však môžu meniť zo dňa na deň podľa vývoja kurzu národných mien týchto štátov.
Sadzba dane v Rakúsku je nezmenená a vo výške 375 €, znížená sadzba 347 € sa vzťahuje iba na naftu s podielom biogénnej látky minimálne 44 litrov a s obsahom síry maximálne 10 mg/kg.
Pokiaľ ide o tzv. červenú naftu, o tej možno diskutovať s niekým, kto rozumie spotrebným daniam.

Richard Sulík

  • Počet článkov: 10
  • Priemerná čítanosť: 17798
  • Priemerná diskutovanosť: 38
  • RSS blogu

O blogu

Veľa času zbytočne zabíjame tým, že všetky názory berieme ako rovnocenné. Keď napríklad poviem, že mesiac pozostáva z kameňa a môj oponent povie, že to nie je pravda, lebo mesiac pozostáva z nórskeho bobrieho syra, tak máme dva rôzne názory, ale nestojí za to s tým ďalej strácať čas. Problém vzniká vtedy, keď ľudia, ktorí majú názor, že mesiac pozostáva z nórskeho bobrieho syra, sedia vo vláde. Vtedy už sa nedá s tým nestrácať čas. Môj prvý blog na Trende je preto venovaný nórskemu bobriemu syru.