Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Radovan Kazda

TOP 7 dôvodov, prečo nezálohovať obaly

08.09.2019 | Radovan Kazda

Zálohovať nápojové obaly sa neoplatí. Populistický návrh ministra je prinajmenšom predčasný a bude stáť príliš veľa peňazí minutých na riešenie zanedbateľného environmentálneho problému.

  • Tlačiť
  • 15

Zhrnutie

Národná rada bude na najbližšej schôdzi rozhodovať o návrhu zákona, ktorým zavedie zálohovanie jednorazových obalov – konkrétne plastových fliaš a plechoviek.

Záloh bude stáť 0,12 (PET fľaše) a 0,10 eur (plechovky). Ministerstvo tvrdí, že opatrenie má zvýšiť mieru zberu odpadov z týchto obalov a súčasne návrh zákona má dopomôcť k zníženiu tzv. litteringu odpadu, ktorý sa nachádza vo voľnej prírode.

Tento článok ponúka argumenty k nasledovným záverom:

  • Slovensko má vybudovaný a ďalej rozvíja systém triedeného zberu financovaný rozšírenou zodpovednosťou výrobcov, ktorý EÚ odporúča ako jednu z možností splnenia cieľu 90 % zberu plastových fliaš, pričom s týmto systémom má dobré predpoklady splniť ho.
  • Na dosiahnutie cieľa EÚ má Slovensko ešte 10 rokov čas a pokiaľ by sa ukázalo, že sa mu ho súčasným systémom nepodarí splniť, môže zaviesť zálohovanie o niekoľko rokov neskôr s podstatnými úsporami.
  • Súčasný systém je výrazne lacnejší. Ak by Slovensko so zavedením systému prinajmenšom počkalo 8 rokov, ušetrilo by z vreciek spotrebiteľov najmenej 40 miliónov eur bez porušenia záväzkov k EÚ.
  • Zavedenie zálohovania je cost-benefit neefektívne, má zanedbateľný ekologický prínos a ešte zanedbateľnejší prínos pre splnenie cieľov odkláňania odpadu od skládok do roku 2020.

Radovan Kazda

Zálohovanie nápojových obalov v NemeckuZdroj: Radovan Kazda

Jeden dôvod, prečo áno

Dôvod pre zavedenie zálohovania uviedlo ministerstvo korektne, len ho treba sformulovať opatrnejšie.

Takže: existujú dôvodné predpoklady, že zálohovaním nápojových obalov Slovensko dosiahne cieľ, ktorý musia splniť členské krajiny Európskej únie do roku 2029.

Ekonomická zákonitosť totiž nepustí: správne cenovo nastavená motivácia by bezpochyby mala viesť k zvyšovaniu miery zberu odpadových obalov.

Radovan Kazda

Dotrieďovacia linka s výstupnoy surovinou.Zdroj: Radovan Kazda

Sedem dôvodov, prečo nie

1. EÚ odporúča aj náš systém

Na Slovensku – podobne ako vo väčšine krajín EÚ – sú plastové fľaše zbierané v nádobách na triedený zber a infraštruktúru zberu, odvoz a ďalšie nakladanie financujú výrobcovia.

Presne toto riešenie odporúča EÚ v smernici ako jeden zo spôsobov, akým dosiahnuť mieru vytriedenia 90 %. Druhým odporúčaným spôsobom je zálohovanie.

Slovensko buduje systém prakticky už najmenej 15 rokov a podľa analýzy ministerského Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) dosahuje už približne 63 % mieru vytriedenia plastových fliaš, pričom IEP kalkuloval ešte s rokom 2016; vlani vzrástla hmotnosť vytriedených plastov o ďalších 22 %, takže aj miera vytriedenia PET fliaš sa zrejme opäť zvýšila.

Radovan Kazda

Zariadenia na dotrieďovanie plastových obalov stáli milióny eur. Bez fliaš budú nerentabilné.Zdroj: Radovan Kazda

2. Na splnenie cieľa máme čas

Na splnenie úlohy voči EÚ máme čas 10 rokov. Úloha zo smernice znie: do roku 2025 vytriediť 77 % nápojových plastových fliaš, do roku 2029 až 90 %. Prvý cieľ by sa aj pri konzervatívnom odhade mal dať splniť, veď napokon podobný český systém už teraz dosahuje 70 %. Pre plechovky žiadna povinnosť určená nie je.

Ak by sa ukázalo, že súčasný systém nedokáže splniť druhý termínový cieľ, môže Slovensko zaviesť zálohovanie napríklad o osem rokov a s oveľa väčšími skúsenosťami z iných krajín.

Radovan Kazda

Plasty sa dnes na Slovensku triedia už všade, aj "na konci sveta".Zdroj: Radovan Kazda

3. Zálohovanie je príliš drahé

Podľa analýzy ministerského Inštitútu environmentálnej politiky MŽP (IEP) by si zavedenie zálohovania na Slovensku vyžiadalo investičné náklady približne 80 miliónov eur a produkovať každoročne stratu 5,1 milióna eur, ktorú budú musieť zaplatiť výrobcovia, čiže v konečnom dôsledku spotrebiteľ.

A keďže z kontajnerov na triedený zber plastu zmizne jediná solídne obchodovateľná komodita, ktorou bolo možné znižovať náklady výrobcov, organizácie zodpovednosti výrobcov predpokladajú, že nastane výpadok približne 4 miliónov eur zo súčasného systému triedeného zberu, ktorý budú musieť doplatiť výrobcovia tých výrobkov, ktoré ostanú v klasickom triedenom zbere. S ešte vyššími nákladmi uvažuje IEP (nižšie).

To znamená, že ak by sme so zavedením systému počkali 8 rokov, prinajmenšom by sme zabránili ministrovi Lászlóvi Sólymosovi zbytočne vytiahnuť z vreciek spotrebiteľov 40 miliónov eur, pričom zo záväzkov k EÚ by sme neporušili vôbec nič.

R. Kazda

Dotriedené nápojové obaly (PET fľaše).Zdroj: R. Kazda

4. Cieľ EÚ nemusíme splniť ani zálohovaním

Zálohovanie nie je zaručený návod na splnenie cieľa. Ministerstvo argumentuje, že žiadna krajina so súčasným systémom cieľ 90 % zatiaľ nedosiahla, zatiaľ čo zálohovaním áno, zároveň však priznáva, že päť z desiatich európskych krajín, ktoré zálohovanie nápojových obalov zaviedlo, s ním limit 90 % zatiaľ neplní.

Vlaňajšia analýza združenia Reloop Platform prináša ešte skeptickejšie informácie: z 39 hodnotených zavedených zálohových systémov vo svete dosiahla aspoň 90 % návratnosť fliaš iba menej ako tretina krajín.

Neznamená to, že zálohovanie nefunguje. Znamená to, že funguje, ak sú splnené niektoré podmienky, ktoré však nevieme celkom presne odhadnúť – napríklad spotrebiteľské správanie po zavedení regulácie (viď ďalej) a správne nastavenie zálohovej ceny.

R. Kazda

Dotrieďované sú aj plechovky, pre ktoré však EÚ ciele zatiaľ nestanovila.Zdroj: R. Kazda

5. "Ekológia" za akúkoľvek cenu je nezmysel

Tento dôvod neplatí pre tých, ktorí ignorujú MIERU znečistenia a jednotkové NÁKLADY. Pokojne môžu tento bod obísť.

Pre ostatných pár čísiel. Podľa odhadov ministerského inštitútu sa každý rok na slovenský trh uvedie približne 35.000 ton nápojových PET fliaš. Z toho približne 63 % už v súčasnosti vytriedime a každoročne čoraz viac. Zvyšok fliaš končí zväčša ekologicky zneškodnených na skládkach alebo zhodnotených v spaľovniach a iba nepatrných 0,23 % hmotnosti týchto plastových fliaš sa ocitne v prírode.

Ako je už uvedené vyššie, pre splnenie cieľa EÚ musí Slovensko zabezpečiť vytriediteľnosť ešte približne 27 % plastových fliaš, čo je nepatrných 0,5 % z celkového komunálneho odpadu na Slovensku.

Tvoria ho PET fľaše, ktoré sú zdravotne nezávadným potravinovým obalom, nie nebezpečným odpadom, a zostávajú ním tak až do svojho úplného rozloženia.

Pravdou je, že PET fľašu je vidieť. Zrejme preto sa minister Sólymos nerozpakoval navrhnúť "neviditeľnejšie" nakladanie so zanedbateľným objemom 0,5 % komunálneho odpadu a zaťažiť tak spotrebiteľov najmenej 5 miliónmi eur ročne a vstupnými nákladmi 80 miliónov eur.

Pripomeňme, že Slovensko má v súčasnosti oveľa väčší odpadový problém: recykluje iba 30 % komunálneho odpadu. Podľa európskej smernice o odpadoch však recyklácia a príprava na opätovné použitie musí do roku 2020 dosiahnuť 50 % a do roku 2035 až 65 % všetkého komunálneho odpadu.

Pri výdavkovej rozšafnosti L. Sólymosa (0,5 % komunálnych odpadov = 5 miliónov eur) by Slovensko muselo na splnenie najbližšieho cieľa zaťažiť občana 200 miliónmi eur ročne.

Dnes je už takmer isté, že najvážnejšiu odpadovú povinnosť vo vzťahu k EÚ Slovensko nesplní, istotne aj preto, lebo MŽP si osvojilo minimum z návrhov svojho think-tanku.

R. Kazda

Rozbor litteringu. Plechovky a (pre zálohovanie nepoužiteľné) PET fľaše v ňom tvoria len malú časť.Zdroj: R. Kazda

6. Zálohovanie spôsobuje negatívne externality

Okrem priamych nákladov spôsobí zálohovanie aj náklady nepriame. IEP odhaduje (už vyššie zmienený) výpadok príjmov na triedený zber, v ktorom boli doteraz aj PET fľaše a plechovky, v hodnote 4,1 až 10,7 mil. eur ročne. Tie budú výrobcovia „nefliaš“ bezpochyby musieť preniesť do spotrebiteľských cien, zatiaľ čo výrobcovia fliaš budú doplácať na zálohovanie 5 miliónov eur ročne.

Spotrebiteľ navyše bude musieť vracať „nafúknuté“ fľaše späť do obchodov a nie stlačené do najbližšieho kontajnera. Toto zavedenie zálohovania prinesie podľa IEP zníženie komfortu obyvateľov v ročných nákladoch približne 13,9 až 21,4 mil. eur.

Dnes nevieme presne odhadnúť, do akej miery sa zmení ekologické správanie obyvateľov po tom, čo z vybudovaného systému vypadne ťažisková komodita, teda PET fľaša, resp. bude im musieť pribudnúť v domácnostiach ďalší smetný kôš. Podľa českej štúdie združenia CETA napríklad v Nemecku po zavedení zálohovania poklesla miera triedenia ostatných plastov o 11 percent.

Medzi ďalšie riziká zaraďuje česká štúdia aj ohrozenie činnosti dotrieďovacích liniek, do ktorých výstavby sa – podobne ako na Slovensku – preinvestovali už milióny eur. Zálohovanie podľa autorov štúdie nevyrieši ani problém plastových fliaš pohodených v prírode (tzv. littering), pretože tie sú zväčša natoľko poškodené, že ich do systému nemožno vrátiť, a systém sa netýka ani zahraničných fliaš pohodených napr. kamionistami.

V neposlednom rade predstavuje zálohovanie významnejšiu záťaž predovšetkým pre menšie predajne, aj preto ho ich zástupcovia odmietajú.

Radovan Kazda

Štyri smetné nádoby natlačené v malej slovenskej kuchyni. László Sólymos plánuje domácnostiam vnútiť piaty, naplnený nafúknutými PET fľašami a plechovkami.Zdroj: Radovan Kazda

7. Alternatívne a lacnejšie riešenia existujú

Na rozdiel od Slovenska, Česko zavedenie zálohovania nápojových obalov odmietlo. Podľa ich ministerstva zavedenie zálohového systému nezaručí zvýšenie zberu PET fliaš na deväťdesiat percent, ohrozí triedenie ostatných druhov odpadov a nemotivuje spotrebiteľov, aby neohadzovali odpad v prírode (tzv. littering).

Česká štúdia navrhuje niekoľko opatrení, ktoré by mali zabezpečiť, že miera zberu plastových fliaš dosiahne Úniou požadovaných 90 percent: predovšetkým intenzifikovať zber využiteľných odpadov (najmä zvýšiť hustotu a dostupnosť zbernej siete) a zároveň dotrieďovať vhodné frakcie zo zmesových komunálnych odpadov.

Záver

Zálohovanie nápojových obalov je dobré riešenie v situácii, keď sa neosvedčili všetky lacnejšie. A tie v tomto prípade naporúdzi sú.

Minister László Sólymos však učinil politické rozhodnutie bez akejkoľvek diskusie predchádzajúcej tomuto rozhodnutiu.

Túžbe politika postaviť si svoj pomník slávy sa dá rozumieť, ale nemusel by pritom celkom zbytočne vytiahnuť od výrobcov a spotrebiteľov desiatky miliónov eur.

  • Tlačiť
  • 15

Tagy Environmentálna politika, Odpadové hospodárstvo, odpady, životné prostredie

Radovan Kazda

Radovan Kazda
  • Počet článkov: 51
  • Priemerná čítanosť: 3776
  • Priemerná diskutovanosť: 7
  • RSS blogu

O blogu

Blog o environmentálnej politike. Spoluvydávam a vediem periodiká so zameraním na odpadové hospodárstvo, energetiku a vody. Pôsobím tiež v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika.

Radovan Kazda

Radovan Kazda
  • Počet článkov: 51
  • Priemerná čítanosť: 3776
  • Priemerná diskutovanosť: 7
  • RSS blogu

O blogu

Blog o environmentálnej politike. Spoluvydávam a vediem periodiká so zameraním na odpadové hospodárstvo, energetiku a vody. Pôsobím tiež v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika.

Kalendár sa načítava...