Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovensko, krajina solárneho luxusu

07.06.2012 | Radovan Kazda

Diskusia (22 reakcií)

07.06.2012 | Pavel Šimon

Bohužiaľ ste ako analytik asi dobrý v nejakej inej oblasti. Pretože vaša analýza sa opiera len o skopírovaní jedného zdroja informácií. Ani ste sa nesnažil do veci viac preniknúť a s radosťou sa veziete na vlne "všeobecného" zlostného odmietania fotovoltiky a OZE.
Pri troche snahy by ste zistili, že URSO má presné čísla aj k záveru roku. Taktiež by ste si urobili analýzu tých údajov a na vec pozerali (možno) aj trošku inak než len zlostne.
K 1. 2. 2012 je takmer 1 200 majiteľov a takmer 508 MW inštalovaného výkonu.
Ale potom prichádza ta analýza: 95 % inštalovaného výkonu je v zdrojoch nad 100 kW. V počte inštalácií je však 58% FVE do 100 kW.
Viac ako polovina sú inštalácie do 100 kW a menej. To sú inštalácie distribuované po celej republike, tie neboli a nie sú inštalované "len" na dobrý biznis. Tie zabezpečujú aj energetickú nezávislosť (aspoň čiastočnú).
A celkovo - vy si ako konzervatívec myslíte, že energetika - tá veľká, mimo OZE - je robená ako charitatívna záležitosť? Tá je tiež robená ako biznis. Avšak je prakticky na 100 % závislá na ruských zdrojoch.
Celá problematika je ďaleko širšia, než môj komentár, ale aj váš článok.
Len ma mrzí, že i napriek tom, že sa tvárite profesionálne, len sa veziete na vlne krčmového kecania.

07.06.2012 | Dr Hujer

Autor píše o environmentálnej politike a ako vieme, do politiky je odborníkov škoda. Škoda.

07.06.2012 | Radovan Kazda

Pre porovnanie krajín navzájom nie je správne používať údaje k roku 2012, pretože všetky krajiny sú v analýze k roku 2011. To by znehodnotilo celkový pohľad a to je dôvod, pre ktorý som ich nepoužil. Údaje o počte kapacít do 100 kW sú prelinkované v texte, pre účel porovnania objemu inštalovaných kapacít v jednotlivých krajinách však nevidím význam tejto informácie. Vy áno? Čo sa týka vašich nepodložených dohadov a osočení voči mne, predpokladám, že tam reakciu ani neočakávate.

07.06.2012 | Pavel Šimon

Aké osočenia vôči vám máte na mysli?
Ja som písal, že ste si mohli do textu, kde píšete o údajoch URSO použiť aktuálnejšie údaje a tie sú "voľne" prístupné na URSO. Nepíšem to k časti o EurObserv’ER.
A áno vidím v počte kapacít vzťah k tomu čo píšete. Ak ho tam vy nevidíte, tak mi to opäť hovorí, že robite analýzu niečoho čomu nerozumiete, ale smažíte sa tváriť profesionálne.

07.06.2012 | accelera

Ze by pani uradnici vedeli, ze FVE vyrabaju elektrinu na plny vykon len vtedy, ked svieti pomerne silne slnko?

FVE musia mat krytu vsetku kapacitu spolahlivym zdrojom, teda jadrom, uhlim, alebo vodou, inak by nastavali neprijemne chvile pre distribuciu pri kazdom malom zamraceni oblohy.

Ekologia je tym padom len iluzia a tom som este nestihol spomenut energeticku narocnost a mimoriadnu spinavost vyroby panelov, nech su odkialkolvek, stale je to na nasej, zatial jedinej planete.

Solarne panely maju svoje vyuzitie, ale bez zvysenia efektivity vyroby a velkeho rozsirenia najma vo vysoko slnecnych oblastiach su to len drahe hracky a patria skor do kalkulaciek a tam, kde nie su ine zdroje.

07.06.2012 | Pavel Šimon

S týmto: "este nestihol spomenut energeticku narocnost a mimoriadnu spinavost vyroby panelov" súhlasím. Ale pridávam: este nestihol spomenut energeticku narocnost a mimoriadnu spinavost vyroby uránu, uhlia, ropy, zemného plynu, v podstate všetkých vecí z Číny.

07.06.2012 | McGrofo

Z príspevku pána Kazdu a aj z komentára pána Šimona je zrejmé, že Biznis to v úvode bol. Otázkou je, kto za tým 95% výkonom reálne je, a prídete na to, že sú to najmä tí, ktorí na energiách ryžovali a ryžujú a aj budú ryžovať. O tom svedčí aj počet, že ich je výrazne menej.
Ostatné inštalácie sú stavané presne za účelom diverzifikácie nákladov a rizík a sú určené prevážne na zníženie energetickej náročnosti budov a prevádzok - či výrobných alebo obytných. Čísla v príspevku pána Kazdu sú veľmi tendenčne skreslené a postavené do zlého svetla. Tam, kde sú vhodné percentá sú uvedené absolútne ohromujúce čísla a kde by patrili abs. čísla sú použité nič nehovoriace a hlavne nepreveriteľné podiely či násobky...
A hlavne, vždy je cesta - a aj petrolejky sa ešte nájdu...
Čím to je, že vo vašom príspevku nie je žiadna vízia?
Zase sa pozeráte iba niekomu do zad.u. Komu to pomáha?
Chválim pán Šimon za trefný koment

07.06.2012 | hulo11

Ad. vízia: Ja som v tom článku víziu našiel - počkať ešte pár rokov, solárne technológie prudko napredujú a zlacňujú a máme do roku 2020 ešte dosť času. Tiež spomenul nevyužitý potenciál vodnej energie a biomasu, ktorá je síce drahšia ako voda a vietor, ale lacnejšia ako solár.
Čo mi vadí je, že Kazda nespomenul, že garantované výkupné ceny pomerne prudko klesajú. Takže kto stihol skolaudovať solárnu elektráreň včas, ryžuje. S tým nenarobíme nič, štát garantoval výkupnú cenu na roky dopredu. Ale novým záujemcom už garantuje podstatne menej.

07.06.2012 | Pavel Šimon

Aby som bol pochopený správne - ja nebudem kydať na bioply. To čo napíšem je len časť pohľadu:
vode a biomasa (asi ste mali na mysli bioplyn z biomasy) má širší lokálny dopad na životné prostredie ako fotovoltika - väčšie ovplyvnené plochy na inštalovaný výkon, hlbší dosah.
Ale podstata si stále myslím je inde: máme do krátkej a strednej budúcnosti iné možnosť? Fosílne palivá to nie sú, na jadrovú fúziu si "asi" ešte počkáme. A jadro?...

08.06.2012 | hulo11

Nemám chuť sa hádať a presviedčať niekoho, kto sa nechce dať presvedčiť. Malá vodná elektráreň, akých je na Váhu v Liptove viacero, len mierne rozšíria koryto rieky, solárne panely zapracú celé pole. Energia z biomasy a vody mi je sympatická hlavne preto, že jej dodávky sú predikovateľné a výroba a spracovanie biomasy zvyšuje zamestnanosť.
A ku krátkej a strednej budúcnosti - prečo nie fosílne palivá? Zásoby sú na desaťročia. Prečo nie jadro? Technológia je zvládnutá.
A prečo nie fotovoltika hneď teraz, ale až v strednodobom horizonte? Pretože je to pomerne nová technológia, ktorá napreduje a za pár rokov budú dostupné panely s vyššou účinnosťou, šetrnejšie k životnému prostrediu pri ich výrobe a likvidácii. Nehovoriac o výrobných nákladoch, ktoré klesajú s každým vyrobeným kusom.
Prirovnal by som to k SSD diskom v počítačoch, alebo LCD monitorom/televízorom. Pred pár rokmi to bola novinka pre nadšencov, odvtedy sa zlepšil pomer cena/výkon a dnes sa už bežne používajú. Platiť novinku vo forme dotácií výkupných cien je luxus, vyčkajme.

07.06.2012 | Radovan Kazda

To, že za stovkami inštalácií figuruje viac-menej pár firiem, je vysoko pravdepodobné, stačí si prejsť obchodný register. Nerozumiem vašim obvineniam o skreslených alebo tendenčných číslach, neuviedli ste nič konkrétne. Aj tu opakujem, že údaje za rok 2012 som neuviedol zámerne, lebo EurObserv’ER sumarizuje za rok (a do roku) 2011. K samotnej metodike - ani EurObserv’ER nemohol ísť hlbšie, lebo k zisteniu, koľko stojí OZE daňových poplatníkov v jednotlivých krajinách, nie sú k dispozícii sumarizované relevantné údaje (metódy podpory sa v jednotlivých krajinách veľmi líšia). K rámcovému pohľadu na to, či Slovensko malo alebo nemalo vo fotovoltaike pribrzdiť (vo vzťahu k výdavkom obyvateľov) poskytuje štúdia EurObserv’ER myslím celkom užitočné údaje. Čo sa týka vízie, to je téma na iný text. Ako som uviedol, Slovensko malo počkať. A orientovať sa prednostne na lacnejšie alternatívy (napr. hydroenergetický potenciál), aj to len postupne a nábehovo k termínom plnenia záväzkov.

07.06.2012 | LPB

Je zaujímavé, že v diskusii sa vždy objaví minimálne jeden väčší oddborník. Len keby namiesto nahnevanej kritiky napísali niečo konštruktívne sami. Najlepšie do vlastného blogu.

Momentálne produkcia plynu stále rastie, zásoby sú na desaťročia (možno storočia) a o pár rokov budú jadrové reaktory novej generácie "za facku". FV je pre nadšencov. A vo veľkom pre kmínov!

08.06.2012 | Pavel Šimon

Toto je veľmi zaujímavý prístup k veci.
Ak zvážim dôsledky vášho prvého odstavca, tak mi vyplývajú tieto závery: ak sa niekto veci rozumie a vidí omyly, nepravdy až klamstvá, nemá právo reagovať; odborníci si majú založiť svoje "odborné" blogy a neliezť sem medzi elitu amatérov a nemajú skúšať narúšať ich nevedomosť; proste treba dodržiavať správny status quo - jednooký medzi slepými kráľom, a ten čo má tú drzosť vidieť na obe oči, tak nech sa nám vyhýba. Možno sa a ja mýlim a váš príspevok bol mienený inak.
K druhému odstavcu: to že produkcia rastie neznamená automaticky, že sa zväčšujú zásoby (objavujú nové). Môže to mať úplne iné príčiny. To, že sa ťaží viac plynu nemá zásadný vplyv na stav okolo ropy, lebo väčšina motorizmu je závislá na rope, nie plynu. Máte nejaké reálne podložené informácie o lacných novogeneračných jadrových reaktoroch, alebo je to prianie založené na čítaní Sci-Fi literatúry? A áno FV je pre nadšencov, ale to bola v čase Edisona a Teslu aj elektrina. Čo sa týka tých "kmínov" nechce sa mi hľadať význam slova, a možno google má inú predstavu významu ako vy. A kedže to chcem brať pozitívne, tak to asi nie je urážka.

08.06.2012 | hulo11

Rozumiem správne, že sa cítite dvojoký medzi slepými, odborník medzi elitou amatérov?
K druhému odstavcu: diskusia aj blog je o elektrine a elektrárňach, nie o rope. Aspoň teda neviem o veľkých elektrárňach, ktoré by spaľovali ropu. Nechajte motorizmus bokom, keď dôjde ropa, možno sa prejde na LPG, možno na etanol, elektrinu, vodík, alebo čokoľvek iné. Jazdiť na elektromobile, nabíjanom z tepelnej(uhoľnej) elektrárne nie je príliš ekologické.
K nadšencom som už písal vyššie - je to pekné, výskum sa zaplatiť musí, ale prečo ho máme platiť práve my? Prvé LCD televízory boli drahé a obraz rozmazaný, stačilo počkať a dnes nielenže vedia konkurovať starým CRT televízorom, ale ich prakticky vytlačili z trhu.

08.06.2012 | Pavel Šimon

No ak to chcete stavať na hranu, tak asi áno v oblasti FV sa skôr považujem za tých čo vidia oboma očami.
Blog je o "environmentálnej politike" - to je z popisu blogu. Tento konkrétny blog bol o FV a príspevok LPB popri FV spomenul plyn a jadro, myslím, že do tej skupiny patrí aj ropa.
Takže blog a príspevky je o environmentálnej politike a asi aj o energetike.
To, že na Slovensku nie sú elektrárne na ropu, neznamená, že nie sú.

08.06.2012 | LPB

Kritizovať sa dá aj bez žlče.
Kmín je synonymum zlodeja. To je taký, čo si to vylobuje u súdruhov a potm sa mu oplatí v noci svietiť na tie solárne články. Napr. aj v Španielsku.
O JE novej generácie bolo písané aj tu. Aj o investovaní Gatesa do nich a rozbehu výroby v Číne.
Sú vyvinuté reaktory využívajúce palivo kontinuálne, nie dávkovo. Alebo také, čo spracúvajú dnešný odpad z klasických JE. Nie som odborník, iba ma to zaujíma a s nadšením si o tom prečítam, ak na také narazím, lebo na aktívne vyhľadávanie nemám čas.
Sci-fi zrovna nemusím.

07.06.2012 | lukkas71

Problem je skor niekde inde a to v kompletnej nekompetentnosti organov statnej spravy SR. Ludia, ktory o veciach rozhoduju nezakladaju na odbornych analyzach, ale rozhoduju takpovediac "z brucha" ukazkou je toto: https://lt.justice....
Fotovoltika je kazdopadne skvela vec s velkym potencialom doteraz nevyuzitej cistej energie.
Mimochodom pani ste si vedomi aj toho, ze kazdy obcan SR aktualne dotuje vyrobu elektrickej energie z uhlia??

08.06.2012 | pinze

Pan Kazda, mam pre Vas zopar dufam podnetnych otazok a pripomienok:

1. Rocna podpora fotovoltiky je u nas v sucasnosti na urovni cca 150 mil. EUR (to je aktualne cislo podla mojich vypoctov). Podla coho usudzujete, ze to je prilis vela? Z Vasho clanku toto neviem vydedukovat.
2. Instalovany vykon FVE na obyvatela je sice zaujimavy ukazovatel, ktory nas moze zaradit na sieste miesto v krajinach EU, avsak tento ukazovatel vobec nie je taky smerodatny, ako pisete. Ja sa skor pytam, preco by sme nemali byt na urovni Nemecka alebo Talianska?
3. Potencial vyuzitia vodnej energie hovori o technicky vyuzitelnych profiloch na VE a MVE, co vsak neznamena, ze sa tu tie elektrarne aj oplati postavit. Ekonomicky realne vyuzitelnych profilov je z toho asi jedna desatina. To by ste vedeli, keby ste sa v tejto branzi pohybovali.
4. K Vasim "drahym enviromentalnym hrackam" len tolko, ze drahe a neenviromentalne hracky su aj jadrove elektrarne, u ktorych vsak snaha o ekonomicku (rozumej navratnu) prevadzku moze mat omnoho vacsi vplyv na rast ceny silovej elektriny. Preco by sme vystavbu bloku 3 a 4 v Mochovciach a noveho bloku v Jaslovskych Bohuniciach nemali volat luxusom? Ozaj, a preco by sme bioplynky nemali volat luxusom? Ved tam je vykupna cena 136 EUR/MWh, co je 2,5 krat viac ako cena silovej elektriny.
5. S ohladom na predchadzajuci bod, preco ako odbornik na enviromentalnu politiku nepresadzujete povolenie pripojeni pre veterne parky? Ved u nich ekonomika vychadza aj pri cene 85 EUR/MWh, co je suverenne najmenej zo vsetkych zdrojov.

08.06.2012 | Radovan Kazda

Pán Karaba, v článku hodnotím podporu fotovoltaiky z pohľadu výdavkov (domácností a firiem), pretože toto kritérium považujem za podstatné kritérium, ktoré mala uplatniť vláda (lenže neuplatnila).
1. a 2.) Mám za to, že 150 mil. EUR je "o trochu" viac ako 0 EUR. Ak by sme chceli byť na úrovni Nemecka alebo Talianska, spôsobilo by to ďalšie výdavky navyše.
3.) Koľko percent z vládnou zverejneného hydroenergetického potenciálu je aj ekonomicky využiteľných, tým sa text nezaoberá, pretože netvrdím, že namiesto 400 MW PV sa malo pustiť 400 MW MVE. Tvrdím len to, že nebol dôvod púšťať na trh PV v čase, keď to bolo veľmi drahé. A zároveň keď vieme, že istá kapacita lacnejších MVE a VE tu je.
4. a 5.) Úlohou vlády - imho - má byť nezaťažovať firmy a domácnosti zbytočnými výdavkami. Možno o pár rokov už bude cenovo (aj s dodatočnými nákladmi na sieť) zaujímavá aj PV, momentálne to vychádza na lacnejšie alternatívy. Keďže však je vláda povinná naplniť podiel OZE až do 2020, zdá sa, že najlepšie momentálne riešenie je čakať.

08.06.2012 | pinze

Ad 1 a 2) Stale vychadzate z predpokladu, ze nejake ine OZE by na Slovensku mohli zastupit PV rozsahom (tak, aby sme dosiahli tych 14% do 2020) a lepsou ekonomikou (aby to bolo co najlacnejsie). Lenze toto nie je o tom, ze si mame "len" splnit nejake povinnosti voci EK ohladne hrubej finalnej spotreby energie. Toto je o pohlade na buducnost energetiky ako takej. Keby Nemci v roku 2000 neschvalili EEG, nikdy by dnes neboli svetovym lidrom v PV. Pretoze tato legislativa umoznila vznik celeho odvetvia.
ad 3) To si nemyslim. Vy praveze naznacujete, ze sa radsej malo ist do MVE a nie do PV. Ak vsak ekonomicky potencial MVE je 40 MW, hned mate odpoved na to, preco to nebolo a v sucasnosti ani nie je prioritou. Stale sa pytam, aka bola, resp. je realna alternativa PV v zmysle dosiahnutia podielu OZE na celkovej spotrebe EE? Ved uz sa tomu konecne podme venovat trochu poctivejsie.
ad 4 a 5) Keby neexistovala celosvetova podpora fotovoltiky formou vykupnych cien, k zlacnovaniu PV technologii by pravdepodobne nedoslo ani do roku 2020. Toto je vsak problem vsetkych technologii, kde sa najskor musi nainvestovat do vyskumu a vyvoja, aby sa zkomercionalizovali. Je vsak pravda, ze rozvoj fotovoltiky sa mohol rozumnejsie regulovat (co by vsak vyzadovalo rozumne a skutocne nezavisle URSO, ktore nemame). Ale urcite by som tieto vydavky nenazval zbytocne. Na Slovensku sa totiz vdaka tejto podpornej legislative podarilo dosiahnut to, ze sa uz aj bezni ludia zacali zaujimat a realne si instalovat PV na domoch. A toto je presne segment, kde PV ma dlhodoby vyznam.

09.06.2012 | Roman Kanala

Fotovoltaické články, podobne ako veterné elektrárne, nie sú pohotové a regulovateľné zdroje. Preto ich kapacita musí byť zálohovaná spoľahlivými zdrojmi. Tie však spravidla nebývajú na rovnakej lokalite. To znamená zvýšené nároky na kapacitu a stabilitu elektrickej prenosovej sústavy. Tieto stochastické zdroje sú fajn, ak robia niečo užitočné mimo elektrickej siete, ako tlačiť vodu hore do kopca, alebo nabíjať baterky pre elektromobil, alebo elektrolýzu vody na vodík. V sieti robia šarapatu.

Okrem inštalácie nespoľahlivých zdrojov treba tiež skúmať možnosti skladovania energie. Buď v baterkách pre malé výkony, alebo potenciálnu energiu vody vytlačenej hore do priehrady. Švajčiarsko je dlhodobo deficitné vo výrobe elektriny, no finančne vysoko ziskové. Ako? Kupuje lacný nočný prúd na turbínovanie vody hore do priehrad a v špičke predáva prúd veľmi draho.

Pre fotovoltaiku je trojitý tarif: najdrahšie sa vykupuje elektrina z článkov, ktoré boli už naprojektované na strechy a fasády domov. Ak sa s panelmi počíta úplne od samého začiatku, tak majú aj najvyššiu účinnosť. Napríklad tvar, sklon a orientácia strechy môžu byť optimalizované. Druhý tarif je pre solárne panely, ktoré boli na objekt pridané až pri rekonštrukcii. Najhorší tarif je pre fotovoltaiku mimo stavieb. Tak sa zabezpečí, aby investori neboli v pokušení robiť škodlivé vylomeniny. Okrem toho poľnohospodárska pôda je vo Švajčiarsku vzácna a je chránená. Ťažko získať akékoľvek povolenie na deklasovanie ornej pôdy na stavebný pozemok. Fotovoltaické články sa nájdu aj na strechách zastávok verejnej dopravy, na prístreškoch pre bicykle, na strechách verejných budov a električiek. Najnovšie aj železnice chcú prispieť a idú inštalovať solárne panely na protihlukové steny a strechy nástupíšť.

22.06.2012 | medvidek

KAzda píše: "Fotovoltika na Slovensku opäť raz potvrdzuje, že Slovensko si na drahé environmentálne hračky vskutku potrpí, podobne ako v prípade ochrany pozoruhodného počtu populácie medveďov v slovenských lesoch, či dotovania špičkových zariadení na spracovanie odpadu, ktorým k dokonalosti chýba už len dostatok odpadu. Ale to je už iný príbeh."
Pán Kazda, prečo považujete za luxus chrániť našu unikátnu populáciu medveďa hnedého ? Ozaj nerozumiem, vysvetlíte ? V prvom rade pán Kazda, viete aký je počet medveďov na Slovensku ? Prebehlo niekedy celoplošné sčítanie ? Máte pocit, že medvede sú na Slovensku premnožené ? Chrániť takýto unikát rozhodne nie je luxus a môže nám závidieť celá Európa, že sa takáto prírodná pamiatka u nás zachovala v takom počte v akom je. Tú poznámku o medveďoch Ste si na záver teda mohol odpustiť.

Radovan Kazda

Radovan Kazda
  • Počet článkov: 51
  • Priemerná čítanosť: 3776
  • Priemerná diskutovanosť: 7
  • RSS blogu

O blogu

Blog o environmentálnej politike. Spoluvydávam a vediem periodiká so zameraním na odpadové hospodárstvo, energetiku a vody. Pôsobím tiež v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika.