Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Slovenský pozemkový fond – lukratívne pozemky za bazárové ceny

02.12.2009 | Radovan Kazda

Diskusia (3 reakcie)

04.12.2009 | recyklacnyfond

Reakcia na článok Radovana Kazdu ,,Slovenský pozemkový fond lukratívne pozemky za bazárové ceny“ (02. 12. 2009; www.eTrend.sk; Blog, s. ; Kazda Radovan)

Pochybných analytikov nezaujímajú fakty
Recyklačný fond ako strašiak zodpovedný za všetko?
Riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška

Za čias starovekého Ríma senátor Cato na záver každej svojej reči vykrikoval: "Kartágo musí byť zničené!" Zrazu po viac ako 2 000 rokoch sa na Slovensku objavil jeho nasledovník. Samozvaný rádobypravicový analytik Radovan Kazda, stále vo svojich grafomanských zlátaninách obrazne vykrikuje, že Recyklačný fond musí byť zničený. V článku kritizujúcom kauzy na pozemkovom fonde si nezabudol kopnúť aj do Recyklačného fondu.
A to v ,,dovetku“ k článku: ,,V demokratickom režime majú politici iné trafiky: štátno neštátne fondy (napríklad Slovenský pozemkový fond a Recyklačný fond), v ktorých si môžu nakúpiť lukratívny tovar za bazárové ceny, celkom legálnou a počestnou cestou.“
Vytrvalým publikovaním klamstiev na adresu Recyklačného fondu a ešte aj jeho spájaním s vecami, či kauzami, s ktorými nemá nič spoločného, pán Kazda víri vzduch a snaží sa navodiť dojem, že Recyklačný fond je strašiak zodpovedný za všetko. Ubezpečujeme verejnosť, že Recyklačný fond nič nepredáva a nemožno si v ňom nič nakúpiť a nemá nič spoločného so Slovenským pozemkovým fondom. Radovan Kazda tradične zavádza verejnosť vo svojom (žeby objednanom?) snažení o likvidáciu Recyklačného fondu.
V niekoľkých zo svojich článkov obvinil Recyklačný fond z netransparentnosti. Pritom fond môžu kontrolovať: SIŽP, ministerstvá (cez ich nominantov), podnikateľská obec a účtovnú uzávierku fondu overuje audítor. Prideľovanie dotácií je transparentné - schvaľuje ich 16 členná Správna rada Recyklačného fondu, v ktorej sú nominovaní zástupcovia zamestnávateľov - AZZZ a RÚZ, ZMOS a príslušných ministerstiev. Všetky projekty sa posudzujú podľa 7 ukazovateľov a navyše ich hodnotia aj externí experti a banky.
To sa však pánu Kazdovi asi zdá netransparentné. A ak má fond podliehať kontrole 3 ministerstiev, ako je tomu v súčasnosti, tak logicky ministerstvá musia niekoho nominovať do orgánov fondu. Spôsoby nominovania, funkčné obdobia, personálne obsadenie a pod., sú však mimo dosahu, či kompetencií Recyklačného fondu. Preto fond kategoricky odmieta svoje zaťahovanie do politických hier a spájanie svojho mena s politikmi, ,,trafikami“ a kauzami iných organizácií. Zákonné pravidlá pre Recyklačný fond určila svojim zákonom Národná rada SR a tá ich môže aj zmeniť.
Pán Kazda okopáva nesprávne dvere. Ale on to vie. Nejde predsa o to, o čo ide, ale o to nahádzať špinu - bez stanoviska druhej strany, bez overovania faktov. Vypovedaciu schopnosť majú aj fakty okolo článku pána Kazdu uverejnenom v Konzervatívnych listoch (júl-august 2009) ,,Recyklačný fond to má zrátané“. Ukážkou toho, ako si predstavujú slobodu slova kovaní pravičiari v tomto médiu, je odpoveď editora Konzervatívnych listov Dušana Slobodu, na žiadosť Recyklačného fondu o odpoveď na článok pán Kazdu: ,,...si Vas dovolujem informovat, ze sme sa rozhodli Vasu reakciu neuverejnit...Pretoze sme presvedceni, ze uverejnenie clanku pana Lisku by nebolo prinosom pre nasich citatelov, rozhodli sme sa ho nepublikovat.“
Takže čitatelia Konzervatívnych listov boli uchránení od pravdivých informácií o Recyklačnom fonde a to v záujme ich dobra. Veď ak by sa dozvedeli, že je to presne naopak, než píše pán Kazda, nebolo by to pre nich prínosom. Za socializmu sme už takých ochrancov mali a volá sa to cenzúra.
Na jeho aktivity a aktivity ostatných bojovníkov proti Recyklačnému fondu však už doplatili občania. Polopravdy a účelové lži, strašenie verejnosti zdražovaním potravín, elektrospotrebičov a ďalších výrobkov vytvorili atmosféru nátlaku na poslancov NR SR. Poslanci tak neschválili pôvodný návrh zákona o odpadoch, ale jeho zredukovanú formu. Lobing a klamstvá zvíťazili nad snahou zaviesť systémové riešenie hospodárenia s odpadmi. V dôsledku toho došlo k ďalšiemu zníženiu zdrojov financií pre separovaný zber a recykláciu na Slovensku. V systéme súkromných spoločností sa naďalej strácajú milióny eur z vyzbieraných poplatkov od občanov, zatiaľ čo pre mestá a obce je separovaný zber stratový. V konečnom dôsledku na to doplatil občan, pretože musí platiť zvýšené poplatky za komunálny odpad. A tak - aj vďaka takým lobistom proti fondu ako je pán Kazda, občania musia platiť zvýšené poplatky za odpad, aj keď už raz za odpady zaplatili v recyklačných poplatkoch zahrnutých v cenách zakúpených tovarov. Oprávnené organizácie a kolektívne systémy naďalej zodpovedajú iba za recykláciu cca 30-40 percent obalov a zvyšok odpadov je hrozbou pre krajinu. Recyklačný fond z dôvodu nedostatku financií od 1. januára 2010 musí znížiť príspevky za separovaný zber pre mestá a obce zo súčasných 30 eur na 15 eur za tonu, ale aj o tom musí najskôr rozhodnúť 16-členná správna rada fondu. Pritom ešte v roku 2007 to bolo 60 eur za každú tonu vyseparovaného odpadu.
Kto si urobil trafiku z boja proti Recyklačnému fondu si už môžu čitatelia domyslieť sami.

04.12.2009 | Radovan Kazda

Vážený pán riaditeľ (predpokladám, že ste autorom tejto reakcie),

Recyklačný fond je servisná organizácia, ktorá má vykonávať (a aj vykonáva) to, čo jej určuje zákon. Moja snaha vstupovať do problematiky efektívnosti nastaveného systému, ktorého súčasťou je aj Recyklačný fond, je namierená výhradne k ministerstvu životného prostredia, nie k fondu. Moja osobná skúsenosť je taká, že ministerstvo ŽP – na rozdiel od predstaviteľov fondu – vedie k tejto téme korektnú, vecnú a argumentačne podloženú diskusiu, do ktorej sa zapája v hraniciach toho, čo mu určuje zákon a umožňuje vedenie ministerstva.

V skratke zhrniem základné problémové body, týkajúce sa pôsobenia RF v odpadovom hospodárstve, ktorým sa venujem. Tvrdím, že:

- Recyklačný fond v mnohých prípadoch rozhodol o neefektívnom použití prostriedkov (jednému konkrétnemu prípadu som sa venoval tu http://blog.etrend...., na ten ste však nereagovali);
- spôsob, akým bol fond založený, viedol k vytvoreniu trhu, ktorý je drahý a v jeho dôsledku občania platia za odpady viac;
- fond preukázateľne mohol celé roky k rozpočtu obcí prispievať viac (zo všeobecného sektora, tak, ako mu to umožňoval zákon) a nerobil tak;
- obligatórny príspevok RF pre obce predstavuje reálne len veľmi malú podporu pre rozpočet OH v obciach (drvivú väčšinu vykrývajú priamo občania z poplatkov a obce zo svojich rozpočtov), RF teda vôbec nie významným podporovateľom obcí;
- aj kvôli pôsobeniu RF dnes Slovensko výrazne zaostáva v podiele zhodnocovania odpadov v EÚ (aj v porovnaní s krajinami postkomunistického boku), čo znamená, že i podpora budovania rozsiahlych recyklačných kapacít z RF sa minula účinkom;
- RF naďalej podporuje budovanie recyklačných kapacít, hoci samotná štúdia objednaná a zaplatená fondom tvrdí, že týchto kapacít je na Slovensku dosť, viacero ukazovateľov naznačuje, že mnohé podporené kapacity sú dokonca veľmi predimenzované;
- systém rozdeľovania prostriedkov v RF, ktorý mu určila zákonom vláda (ministerstvo, parlament), je nespravodlivý, pretože na podporu spracovania komunálneho odpadu (zjednodušene) prispievajú tí občania, ktorí si kúpia nový automobil alebo elektrospotrebič - teda výrobky, ktoré vôbec nepatria do komunálneho odpadu.

Summa summarum, založenie Recyklačného fondu a jeho pridelenie mu týchto kompetencií, ktoré má, bolo veľmi nešťastné riešenie, ktoré prispieva k tomu, že dnes všetci občania a mnohí podnikatelia platia za spracovanie odpadu viac, než by mohli. Zrušenie tohto systému, alebo jeho transformácia na lepší finančný mechanizmus (teda lacnejší a s kvalitnejšími výsledkami pre zhodnocovanie odpadov), je predmetom môjho snaženia v tejto oblasti, v pôsobení v Konzervatívnom inštitúte. Konzervatívny inštitút je think-tank, ktorý sa už desať rokov venuje ponúkaniu riešení, ktoré znižujú úlohu štátu v ekonomike, slobodnom trhu a podnikaní, vytvárajú lacnejšie, transparentnejšie a efektívnejšie politiky. Týmto, dúfam, som reagoval i na Vaše konšpiračné obvinenia.

Zároveň si Vás dovoľujem požiadať o predloženie argumentov pre Vaše tvrdenie, že vytrvalo publikujem klamstvá.

S pozdravom,

R. Kazda

08.12.2009 | recyklacnyfond

Vážený pán Kazda,

Myslím, že nemá význam reagovať na Vaše invektívy. Rozoberiem, aj to krátko, iba Váš názor, že Slovensko výrazne zaostáva v podiele zhodnocovania odpadov v EÚ. Môžem konštatovať, že toto zaostávanie sa týka len niektorých komodít a to tých, kde okrem Recyklačného fondu pôsobia aj mnohé súkromné firmy, v ktorých systéme zostáva viac ako 90 % objemu recyklačných poplatkov zaplatených občanmi pri kúpe tovarov. To je chyba legislatívy, ktorá umožňuje, že rozhodujúce finančné zdroje zostávajú v súkromnom sektore a nie sú využívané na účely, pre ktoré ich občan zaplatil.
Zároveň Vás musím opraviť, pretože v mnohých ďalších komoditách, kde nepôsobia kolektívne systémy a oprávnené organizácie, Slovensko šliape na päty v separovanom zbere a recyklácii odpadov pôvodným štátom EÚ. Ide napr. o pneumatiky, batérie, vozidlá, oleje, atď.
Celkovo sú Vaše konštatovania z časti vytrhnuté z kontextu a namodelované Vašim cieľom. Váš inštitút nemá a nemôže mať rovnaké ciele ako sú ciele Recyklačného fondu. Našim cieľom je plnenie programu odpadového hospodárstva (POH) schváleného vládou SR a následne komoditných programov, ktoré vychádzajú z POH a sú schválené správnou radou fondu. Našim cieľom je v konečnom dôsledku priblížiť sa 100 %-nému separovanému zberu a tiež recyklácii odpadov. O týchto cieľoch som ochotný s Vami diskutovať.

Ján Líška, riaditeľ Recyklačného fondu

Radovan Kazda

Radovan Kazda
  • Počet článkov: 51
  • Priemerná čítanosť: 3776
  • Priemerná diskutovanosť: 7
  • RSS blogu

O blogu

Blog o environmentálnej politike. Spoluvydávam a vediem periodiká so zameraním na odpadové hospodárstvo, energetiku a vody. Pôsobím tiež v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika.