Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Pocity, zážitky, a lži

14.02.2010 | Radostná veda

Diskusia (9 reakcií)

14.02.2010 | joss

Kríva to na obe nohy a je to celé vytrhnuté z reality. V momente ako sa koalícia verejne prihlásila k názoru, že može prideľovať štátne zakázky vlastným, a to aj opreteky robí, zaradilo sa Slovensko na chvost korupcie a medzi banánové republiky. Štatisticky by ma zaujímalo, lebo jedine z tohto pohľadu má Vaša argumentácia zmysel, ako by ste tento faktor alebo korekciu zahrnuli do Vašich tabuliek a ako by potom vyzerali. Skúste to odprezentovať.

14.02.2010 | Radostná veda - editori

No, vo vnimani korupcie (by) sa to prejavilo okamzite, v skusenosti s nou najma cez ukazovatele miestnych politikov a verejnych tendrov, ale aj cez regionalnych a narodnych politikov.

Neviem, preco taky nahnevany ton...

14.02.2010 | natures

no, nehovoril by som to tak jednoznacne, ze ked nieco verejne vyhlasim tak to hned aj zacnem robit. Napriklad zoberme si subjekty ktore sa pravidelne "objavuju" v tendroch v dlhsom horizonte (napr. dve volebne obdobia) a podiel ich trzieb na zakazkach z verejneho sektora (v tomto iste su zname vyjadrenie jednej IT firmy a jej zapojenia do zakaziek vo verejnom sektore) - moze ist o zaujimavy faktor pri skumani korupcie (samozrejme tiez nejde o priamy vztah ale len nepriame odvodenie a je jasne ze nie vsetky subjekty su tie "prave"). Dalej stoji za to porovnat ceny pri porovnatelnych dodavkach verejny sektor vs. sukromny sektor (tu je problem porovnatelnosti dodavok) ako dalsi faktor (len na margo MF SR ako cenoveho organu :-)). A v neposlednom rade ide o sposob dodavky pre verejny sektor - vyhra dajme tomu ferova ponuka ale subjekt je "dotlaceny" k roznym "dodavkam" od urcitych firiem ... Je to pomerne zlozita otazka, a nie je jednoduche urobit zavery ci miera korupcie za zvysila alebo znizila (to ze niektore veci sa medialne zivia este nemusi znamenat dopad na zvysenie korupcie, su to len ucelovky a chyba tomu racionalne jadro). Merat priamo korupciu (co je vobec ta korupcia?) je velmi komplikovane (ako to uviedli aj autori v clanku - trensnopravna rovina a samozrejme reakcia ostatnych odberatelov na sposob ziskania zakazky moze mat negativny dopad na fungovanie podniku do buducna).

14.02.2010 | Robert Mistrík

Martin, v tejto vasej aktivite objektivne podchytit uroven korupcie vidim trosku paralelu s nasim vyskumom rakoviny. Aj my sa snazime cez kvantifikovanie biomarkerov zistit ci a v akom stadiu je rakovina. Na to ale potrebujeme velky pocet controls (zdravi jedinci) ako aj porovnatelne mnozstvo narocne spracovanych vzoriek od specifickych infaustnych pripadov (terminalne chorych), co je znacny technicky a logisticky problem.

Vy mate ale neuveritelne stastie, obrovska korupcia, pristup ku klucovym informaciam, mala krajinka (nepotrebnost scalingu), takmer verejne zname objekty a transportne mechanizmy teda takmer ziadna informacna asymetria medzi aktermi a vedcami teda takmer idealne signaling equilibrium. Toto vsetko v kombinacii s vasimi nepochybne slusnymi vedeckymi kvalitami by malo skoncit vyznamnym paperom.

14.02.2010 | El gato con botas

Neviem ci ste si vsimli, ze pisete strasne komplikovane a niekedy je problem uhadnut, co vlastne chcete povedat. Kedze to vyzera, za sa asi na odpadlikoch z SDKU dostanete do parlamentu, budete musiet aj chodit do diskusnych relacii. Ak tam budete hovorit takto zlozito, tak vas ostatni bez problemov zazenu do defenzivy.
Velmi dobrym prikladom na komplikovany prejav bol aj Jurzyca v autorom spominanom dueli. Mal rovnaku tabulku, ako pred tyzdnom vytahoval Miklos na Kalinaka. V porovnani s Miklosom to prednasal fakt podivne. Kukal sa stale do papierov a ticho nieco vykladal do stola. Niet sa potom co cudovat, ze ked Jurzyca aj Pociatek vytiahli svoje grafy, nemal Pociatek ziaden problem ho zahnat do defenzivy niekolkymi dobre postavenymi otazkami, na ktore nebol Jurzyca schopny jednoducho reagovat a objasnit, preco veri prave tomu svojmu grafu.

14.02.2010 | obcanh

Ak sa nepodarí mäkké dáta z pocitov, zážitkov a lží dostatočne spoľahlivo nakalibrovať na iné, dostatočne tvrdé dáta, nepovedie ich použitie k ničomu - zostanú len pocity, zážitky a lži. Predovšetkým treba jasne povedať, čo je korupcia. Podľa mňa je to obchod medzi dvomi subjektami, ktorý vytvára negatívnu externalitu pre tretí subjekt. Myslím, že v uvedených zisťovaniach sa o korupcii hovorí väčšinou na základe poznania alebo dojmu, že systém a jeho fungovanie má medzery, ktoré korupciu umožňujú a na základe presvedčenia, že ak je korupcia v nejakej konkrétnej oblasti možná a výhodná pre niektorú zo strán obchodu (výmeny), potom aj existuje Zamerať sa preto treba na identifikáciu týchto oblatí. Korupcia sa príliš stotožňuje s obchodmi, v ktorých si jej účastníci podelia stratu, ktorú spôsobili štátu - teda s prípadom, keď vzniká negatívna externalita pre štát. S postupujúcou privatizáciou a "zmenšovaním" štátu však pribúdajú prípady, keď korupcia sa realizuje na úkor ostatných občanov - jednotlivcov, alebo skupín. Je však pravda, že jednou z protistrán korupčného obchodu je obvykle osoba, alebo inštitúcia, ktorá nejakým spôsobom zastupuje štát.

15.02.2010 | Pavel Nechala

martin,

par poznamok, lebo ja sa rada ucim, ale z vasho clanku som sa nenaucila nic, iba mi to pripomenulo snahu za kazdu cenu nieco spochybnit a neponuknut serioznu alterantivu.

takze:

- CPI says what it says a TI to ani nikdy nezajryvala. dokonca sa to vola perception index.

- nic lepsie sme na slovensku zatial nespravili, ani ten CEZ nemame ako pisete.

- preto na TIS robime uz 11 rokov na longitudialnej studii o korupcii. ta ide ovela viac sektorovo do hlbky, nie je tojedno cislo. prvu metodiku som v roku 1999 robila sediac vo svetovej banke v DC s ich ludmi a odvtedy robime malu cast z toho kazde 4 roky, ak su peniaze (nie z vlady, ziadna namna to dodnes nedala). teda mame taj slusnu zakladnu na porovnavanie. strucne vysledky z roku 2009 som zhrnula tu: http://komentare.sm...
a na co kolega sipos doplnil (http://komentare.sme.sk/c/5219911/trpka-oslava-po­klesu-uplatkov-v-zdravotnictve.html), ze miernom poklese malejkorupcie nejde o vysledok serioznej reformy, lebo ta sa neudiala za ostatne 4 roky takmer nikde v sr, ale o vysledok legalizacie korupcie na cash platby. a teda ano - v tzv petty corruption je teraz menej transakcii, al enie kvoli serioznej robote tejto vlady. grand corruption ostava vazny problem aj nadalej.

ema

15.02.2010 | Rudolf3

Je obdivuhodné koľko energie (asi zbytočne) dokážu mladí vedátori venovať otázke zisťovania miery korupcie, ktorá je vo svojej podstate prejavom morálnej hniloby v spoločnosti. K čomu je dobré vedieť, že či je niečo viac alebo menej hnilé, keď situácia si vyžaduje riešiť problém principiálne? Mladí vedátori sa namiesto odhaľovaniu príčin korupcie zabávajú otázkami jej merania. Ak budú vo verejnej správe a v politike pôsobiť inteligentnejší jedinci ( s menšími morálnymi zábranami ), môžeme sa dopracovať k poznaniu, že korupcia nám klesá, hoci v skutočnosti to môže byť práve naopak.
Aby bolo jasné, primárnou príčinou vzniku korupcie je existencia možnosti, aby úradníci a politici mohli:
• disponovať stále sa zvyšujúcim objemom prostriedkov vybraných od tých subjektov spoločnosti, ktoré produkujú nové hodnoty,
• regulovať ekonomické aktivity podnikateľských subjektov nezmyselnými výnosmi, ktoré nemajú nič spoločné s ochranou majetku, zdravia, či slobody občanov.
„Rent seeking“ vo sfére verejných financií je možný len vďaka tomu, že politici a úradníci rozhodujú o prostriedkoch, ktoré si nezarobili a ani nie sú ich vlastníctvom. Participácia politikov a úradníkov na delení si týchto prostriedkov pri ich míňaní je len otázkou menších či väčších morálnych zábran. Okrem toho používanie prostriedkov daňových poplatníkov zo strany verejnej správy na rôzne ekonomické aktivity je ich plytvaním a to aj bez vplyvu korupcie. Korupcia robí používanie týchto prostriedkov ešte menej efektívnym. Preto platí, že čím menej prostriedkov sa vyberie na daniach z produktívnej sféry, tým môže byť spoločnosť bohatšia. Čím viac prostriedkov zostane v produktívnej sfére, tým viac môžu podnikatelia investovať, vyrábať a zamestnávať. Tiež samozrejme platí, že čím menší balíček na rozdeľovanie, tým menší priestor na korupciu. Preto je dôležité dosiahnuť toho, aby verejná správa mohla disponovať čo najmenším objemom finančných prostriedkov na zabezpečenie vybraných funkcií štátu.
Bolo by užitočnejšie, keby sa mladí vedátori venovali týmto záležitostiam, namiesto neplodného skúmania miery korupcie.

15.02.2010 | joss

Autorom článku.
Uvítal by som skor odpoveď ,, ...prejavil sa takto a takto, alebo celkom na rovinu, toto kritérium v Eurobarometri ,resp. v našich grafoch nie je zohľadnené. Z Vašej odpovede mi ale stále nie je jasné či ste pochopili alebo vobec chcete pochopiť, čo som mal na mysli. Som nestraník a moje rozčarovanie, ktoré ste identifikovali ako hnev súvisí s touto skutočnosťou. Jedným z cieľov vyspelej spoločnosti západoeurópskeho typu a myslím si že aj Európskej únie, ku ktorej kultúre sa členstvom aj svojou ústavou hlásime je aj nediskriminačné a nekorupčné spravovanie štátneho a verejného majetku a daní, ktoré sú daňami aj nestraníkov,alebo daňami členov iných strán. Že princíp ja na brata, alebo na suseda a pod. a pokiaľ možno bez práce a zo spoločného majetku alebo majetku iných, je korupčné kritérium najťažšieho kalibru snáď netreba debatovať. Ak tí, ktorí majú byť prvými strážcami čistoty a transparentnosti verejných finančných tokov verbálne a verejne legalizujú korupčné metódy, diskvalifikujú celý systém aj spoločnosť na úroveň banánovej republiky a sú nepochybne na nesprávnom mieste. Podrobné hodnotenie iných kritériíí stráca v tomto kontexte zmysel, hoci si myslím, že ak nechceme byť slepí a pohodlní, mali by sme vedieť pri našich schopnostiach identifikovať, kvantifikovať a zohladniť spolu s ostatnými aj takéto kritérium, minimálne škody, ktoré sú tým napáchané.Ak ste páni nespozorovali tieto negatívne skutočnosti a trendy, vo svojich grafoch a prácach určite nie, dobre by bolo si všimnúť aspoň to, že sa nám z týchto dovodov rúca právny aj politický systém. Nedá mi nedotknúť sa Vášho povzdychu nad nedostatkom podkladov a rozpakmi nad odlišnosťou metodík. Robili ste si experimentálne porovnania, akú mieru presnosti možno dosiahnuť presným spracovaním dát, polopresným a hrubým odhadom? Skúste si tipnúť! Zvládne to s vysokou presnosťou ten, kto dokáže urobiť dobrú analýzu a vnímať všetky kritériá ovplyvňujúce výsledok. Takže z uvedených dovodov považujem Vaše analýzy za neúplné, hoci si paradoxne viem veľmi dobre predstaviť, že Vaše grafy by presne tak mohli vyhovovať pred štyrmi rokmi Dzurindovi ako vyhovujú žiaľ dnes Ficovi a Počiatkovi /tí sa asi mimoriadne potešili a možno aj zabavili/ a možno zakrátko Mistríkovi. A celkom na záver. Aj keď ja som si odpovedal jednoznačne, veľmi peknou bodkou by mohol byť prieskum ako je vnímané prihlásenie sa vládnúcich strán ku takýmto korupčným praktikám v zahraničí / tam je to asi okamžitá diskvalifikácia/ a ako vníma takúto deklaráciu slovenská verejnosť a či si myslia, že to može zvýšiť a zvýšilo mieru korupcie v spoločnosti. Prajem Vám veľa dobrých a objektívnych analýz a grafov.

Radostná veda

Radostná veda
  • Počet článkov: 56
  • Priemerná čítanosť: 6083
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Martin Filko je je riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR.

Andrej Svorenčík pôsobí na Katedre ekonómie Mannheimskej univerzity, kde sa venuje experimentálnej ekonómii a dejinám vedy.

Štefan Kišš pracuje na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli.