Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Radostná veda

Pocity, zážitky, a lži

14.02.2010 | Radostná veda

Ako merať korupciu?

  • Tlačiť
  • 9

V piatok večer som si pozrel diskusiu môjho šéfa Jána Počiatka so šéfom protikrízového tímu SDKÚ Eugenom Jurzycom. Medzi iným sa pochytili na tom, či korupcia u nás stúpa alebo klesá, a ako ju najlepšie merať. Jano ukázal tento graf z údajov Eurobarometra, ktorý ukazuje pokles skúsenosti s korupciou v 13 oblastiach (polícia, colná správa, súdy, národní politici, regionálni politici, miestni politici, verejné tendre, stavebné povolenia, podnikateľské oprávnenia, zdravotníctvo, školstvo, inšpekcia, a „iné“):

Prezentácia1Eugen, naopak graf nárastu vnímanej korupcie podľa indexu vnímanej korupcie (CPI) Transparency International (TI) (graf je z jeho blogu).

eugkorrupEugen povedal, že prvý graf je síce dobrým ukazovateľom, ale len bežnej, „komunálnej“ korupcie, ktorá asi naozaj klesá. Veľká, „biznisová“ korupcia naopak stúpla (niekam medzi roky 2005 a 2006, pozn. MF) , ako ukazuje druhý graf. Jano si naopak prisadil bonmotom o  „netransparentnej metodológii Transparency International“.

Nerád by som sa dostal do stredu politickej prestrelky, navyše pred voľbami pravdepodobne jednej z najnabitejších. Ten prvý graf má však Jano odo mňa. Pripravil som ho do štúdie o najvýznamnejších štrukturálnych výzvach slovenského hospodárstva, ktorú píšeme s Ľudom Ódorom z NBS a kolegami z MF SR, Števom Kiššom a Matejom Šiškovičom. Ponúkam preto niekoľko mojich poznámok k meraniu korupcie na Slovensku.

1) Korupcia, klientelizmus a vyhľadávanie ekonomickej renty sú určite jedným z najväčších problémov Slovenska. Nech sa pozrieme na akýkoľvek jej odhad, sme na tom horšie ako priemer západných krajín, či dokonca našich susedov. Miera prehnitosti politického a podnikateľského prostredia obmedzuje a karikuje aj mnohé inak zmysluplné projekty –výstavbu infraštruktúry, verejnú podporu vedy, regulovanú konkurenciu v zdravotníctve, čokoľvek.

2) Čo vlastne chceme zmerať? Počet korupčných aktov? Skorumpovaných úradníkov a politikov? Podiel úplatkov na transakciách? Na HDP? Aké typy správania pokladáme za korupciu?

3) Je rozdiel medzi vnímaním korupcie a skúsenosťou s korupciou. Dáta o skúsenosti s korupciou sú všeobecne pokladané za robustnejšie a spoľahlivejšie, hoci často ťažko získateľné. No i vnímanie korupcie, dokonca aj neopodstatnené, môže prinášať reálne ekonomické a spoločenské náklady. To, že ľudia „systému“ neveria, mení ich správanie väčšinou nepriaznivým spôsobom – menej dôverujú iným, menej investujú do vzdelania, v konečnom dôsledku sú náchylnejší dávať alebo pýtať úplatky.

4) Predpokladajme, že existujú dva druhy korupcie, „retailová“/”komunálna“/bežná a „biznisová“. Prvá ovplyvňuje skôr každodenný život a medziľudské vzťahy, druhá podnikanie a jeho prepojenie s verejným životom a politikou. Zdá sa, že „retailová“ korupcia naozaj klesá. Ak sa dobre pozerám do Eurobarometra, oproti roku 2007 sa znížila v vo všetkých oblastiach okrem verejných tendrov a stavebných povolení. Na druhej strane, zmeny sú v rámci štatistickej chyby. Vlastne, aj zmeny CPI od roku 2005 sú v rámci štatistickej chyby (minimum intervalu spoľahlivosti pre 2008 je 4,5, maximum intervalu spoľahlivosti pre 2005 je 4,8. Doplnené: Mišo Lehuta ma správne upozornil, že na rigorózny test by sme potrebovali poznať pravdepodobnostné distribúcie ukazovateľa v jednotlivých rokoch).

5) Nie je úplne pravda, že Eurobarometer meria iba „komunálnu“ korupciu. Minimálne 3 otázky merajú aj podnikateľskú a politickú korupciu (regionálni politici, národní politici, a verejné tendre) .

6) Keďže však Eurobarometer meria korupciu na vzorke „obyčajných“ občanov, je pravdepodobné, že „podnikateľská“ (napríklad tendrová) korupcia je zastúpená vo výrazne nižšej miere, než zodpovedá jej významu v ekonomike. Mimochodom, oplatí sa jeho ostatnú správu prečítať, obsahuje aj ďalšie zaujímavé ukazovatele týkajúce sa korupcie.

7) Pre našu štúdiu sme sa s Ódorom a spol. zhodli, že optimálny ukazovateľ „biznisovej“ korupcie by mal tieto znaky:

a) Bol by vykazovaný pravidelne, rešpektovanou medzinárodnou organizáciou, a v porovnateľnej vzorke bohatých krajín (aby bol porovnateľný a nenapadnuteľný).

b) Nemeral by vnímanie korupcie, ale skúsenosť s korupciou (pretože vnímanie je nespoľahlivé a nerobustné napríklad voči zmenám v politickej reprezentácii či v médiám komunikovaným korupčným praktikám a protikorupčným politikám).

c) Bol by získaný na vzorke podnikateľov alebo manažérov (pretože bežná populácia vníma skôr „retailovú“ korupciu, a „experti“ sú často predstavitelia tretieho sektora s úzkou, limitovanou skúsenosťou, a niekedy aj politickou agendou. Podnikateľská vzorka zabezpečuje skúsenosť s tendrovou, licenčnou a správnou korupciou, ktorá je pre podnikanie najdôležitejšia).

Ani po konzultáciách s TI Slovensko a inými sa mi nepodarilo získať ukazovateľ, ktorý by spĺňal všetky  kritériá (podnikateľov sa je problematické pýtať na skúsenosť s korupciou, kvôli riziku trestnoprávnych postihov).

8) Naozaj veľkú korupciu, díly veľkých hráčov s vrcholovými politikmi, dotazníky nezmerajú vôbec. Myslím tým zmeny regulačných režimov, ktoré vytvárajú a distribuujú ekonomickú rentu na sektorovej úrovni, napríklad v zdravotníctve alebo energetike. Vie o nej tak jedno promile populácie, a skúsenosti s ňou má možno jedno percento z toho promile. Porovnajte si aj s bodom 10.

9) Dva subindexy z ôsmych, ktoré  obsahuje CPI pre Slovensko, sa zaoberajú podnikateľskou korupciou (a tvoria 50% váhy hodnotenia). Sú to indexy zo Svetového indexu konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra a Svetovej ročenky konkurencieschopnosti švajčiarskej obchodnej školy IMD. Sú to síce len ukazovatele vnímania korupcie, ale môžu byť najlepším dotazníkovým priblížením sa ku biznisovej korupcii, aké existuje.Ich vývoj by nám asi najlepšie umožnil posúdiť poklesy a nárasty korupcie v ostatnom desaťročí.

Správa IMD je bohužiaľ dostupná len komerčne, a v správe WEF 2009 som v metodike TI uvedený ukazovateľ vôbec nenašiel (prestali ho vykazovať?). TI Slovensko mi uvedené dátové rady nevedelo poskytnúť (lebo ich fyzicky nemajú), a kontakt z ich centrály mi na e-mail zatiaľ neodpísal. Toto mal pravdepodobne Jano na mysli pod „netransparentnou metodikou Transparency“.

10) Ako spoločenský vedec by som najradšej meral mieru korupcie nie dotazníkmi, ale na základe tvrdých, trhových údajov. Raymond Fisman ukázal (na vzťahu medzi Suhartovým zdravotným stavom a trhovou hodnotou akcií indonézskych firiem s politickými konexiami), že sa to dá. Bohužiaľ, Penta ani Váhostav, nehovoriac o Destore a Interblue, nie sú firmy verejne obchodované na burze. Ale ČEZ a pohyby cien jeho akcií predstavuje potenciálne taký dobrý zdroj údajov o miere korupcie v českej spoločnosti, že sa na ne asi pozriem podrobnejšie.

P.S. Nadpis blogpostu som si požičal z článku Perception, Experience and Lies: What Measures Corruption and What Corruption Measures Measure od Williama Millera. Nie je to zlý začiatok pre tých, ktorí chcú túto tému skúmať podrobnejšie. A ešte lepší je tento:

<

  • Tlačiť
  • 9

Radostná veda

Radostná veda
  • Počet článkov: 56
  • Priemerná čítanosť: 6083
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Martin Filko je je riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR.

Andrej Svorenčík pôsobí na Katedre ekonómie Mannheimskej univerzity, kde sa venuje experimentálnej ekonómii a dejinám vedy.

Štefan Kišš pracuje na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli.

Radostná veda

Radostná veda
  • Počet článkov: 56
  • Priemerná čítanosť: 6083
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Martin Filko je je riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR.

Andrej Svorenčík pôsobí na Katedre ekonómie Mannheimskej univerzity, kde sa venuje experimentálnej ekonómii a dejinám vedy.

Štefan Kišš pracuje na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli.

Kalendár sa načítava...