Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Radostná veda

Nepriznané pozadie niektorých ekonomických expertov (update 15.1.)

08.01.2007 | Radostná veda

Penta a INESS, Fico a Staněk, politika a eurofondy hayekovcov

  • Tlačiť
  • 19

Ekonomickí experti si musia niečím zarábať na živobytie. Horšie je, keď svoje konflikty záujmov nepriznajú, a v spolupráci s novinármi vytvárajú ilúziu nezávislosti. Tri príklady na ilustráciu:

 

Penta a INESS

Libertariánsky INESS bol počas uplynulých niekoľkých mesiacov jedným z mediálne najcitovanejších think tankov (prehľad niektorých ich vystúpení počas uplynulého roka napríklad v HN a SME). Ani dopytujúci sa novinári, ani webstránka inštitútu však neuviedli, že ich „predseda“ Martin Štefunko pracuje v spoločnosti Penta Investments, ktorá má rozsiahle podnikateľské záujmy napríklad v obľúbených témach tohto inštitútu – zdravotníctve a energetike. Nedvíha potom verejná produkcia anarchokapitalistov obrvy?

Súkromné zdravotné poisťovne vďaka priestoru, ktorý im vytvorila Zajacova reforma, konečne rozvírili stojaté vody slovenského zdravotníctva. Prebúdzajúca sa konkurencia sa začala prejavovať aj v preskupovaní trhových podielov. Výsledky slobodných volieb občanov v oblasti zdravotného poistenia sa však novej vláde nepozdávajú

(...)

Zatiaľ malí, no agilní súkromní hráči, predstavujú nepríjemných konkurentov pre štátnych slonov.

(...)

Súkromné zdravotné poisťovne sú dôležitou hybnou silou zlepšovania efektivity v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Na rozdiel od štátnych poisťovní, sú možnosťou dosiahnutia zisku vysoko motivované k odhaľovaniu poskytovateľov, ktorí zdroje nevynakladajú efektívne alebo poskytujú nekvalitnú zdravotnú starostlivosť, ktorá vedie ku komplikáciám a predražuje tak liečbu.

Nechcená konkurencia,“ SME, 27.11.2006

V prijatom materiáli sa okrem iného ďalej konštatuje, že “slovenský energetický trh je len deklaratívne, nie reálne liberalizovaný”. A ako si vláda predstavuje jeho skutočné uvoľnenie? Týmito opatreniami majú byť zrejme direktívne stanovené ceny plynu, elektriny, vody a nastolenie väčšej poslušnosti regulačného úradu.

(...)

Dominantné postavenie vraj môže byť zneužívané. Ak sa pod tým myslí poskytovanie tovaru s vyššími cenami a nižšou kvalitou ako zvyčajne, konkurencia sa s tým dokáže vysporiadať. Samozrejme len v prípade, ak ju nezastaví štát reguláciami a zákonnými obmedzeniami.

(...)

Vláda chce nastoliť spravodlivú reguláciu cien, pretože podľa nej ceny produktov nie sú “založené na nákladoch”. Už termín spravodlivá regulácia je protikladom samým o sebe.

(...)

Vláda chce rozhodovať o veciach, ktoré má riešiť trh - či určitá podnikateľská aktivita je úspešná alebo nie, či je to dôsledok trhovej efektívnosti alebo “zneužívania trhovej sily”. V trhovej ekonomike o tom nemôže rozhodovať vládny úrad. A ak áno, potom zrušme trh a zaveďme centrálne plánovanie.

Omyly spravodlivej regulácie,” TREND, 38/2006

Vláda sa snaží získať manažérsku kontrolu nad energetickými firmami a nevylučuje ani možnosť prijatia zákona, ktorý by bol nadradený právoplatným zmluvám. Tento krok v Správach STV dňa 7.9.2006 komentoval Radovan Ďurana z INESS. Navrhovaný postup vlády prirovnal k znárodneniu.

Vláda sa snaží získať kontrolu v najväčších energetických firmách,“ Správy STV, 7.9.2006

 

Fico a Staněk

Peter Staněk pracuje v Ústave slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. Niektoré média ho naďalej uvádzajú ako nezávislého akademika, napriek tomu že je zároveň poradcom premiéra pre ekonomiku, a je aktívny v think tanku Smeru ASA:

Po prvé, všeobecne vás budú presviedčať, že hospodársky rast zabezpečí rast životnej úrovne. Zase je to jeden z krásnych skalopevných omylov, pretože uskutočňované analýzy ukázali jednu zaujímavú vec. Hospodársky rast je pekné štatistické číslo, ale zásadne na ňom neprofitujú všetci občania. Profituje na ňom zhruba 15% populácie. Ďalších 85% to zaplatí.

(…)

Po tretie, rozdeľovanie, ktoré prebieha pri profitoch, ktoré vyplývajú z hospodárskeho rastu sa dnes bohužiaľ koncentruje už iba na veľmi úzku skupinu, aj tých 15% nie je homogénnych. Reálna profitabilita sa týka skupiny 6-8% populácie, ktorá z toho reálne ťaží.

Vystúpenie na Programovej konferencii organizovanej inštitútom ASA a stranou SMER-SD, 9. 4. 2006.

(Priznám sa, rád by som videl analýzu spomínanú pánom akademikom, ktorá ukazuje, že hospodársky rast je prospešný pre menej ako desatinu populácie.)

TA3 ho pokladá za nezávislého dokonca aj v politicky nabitej kauze prenájmu vagónov, ktorá bola práve premiérovou agendou. Aktuálne.sk k tomu pristúpilo inak, omnoho profesionálnejšie než televízia:

Poradca premiéra Peter Staněk sa pre TA3 vyjadril, že "repasácia vozňov a následné znovu prenajatie nemôže byť v takýchto vysokých cenových rozdieloch". A treba sa podľa neho pýtať, kto zrejme dostal určité zvýhodnenia pri takýchto nevýhodných sumách.

Kauza vozne: Naozaj nevýhodný obchod?“ Aktuálne.sk, 28.11.2006

 

Exotické výlety, politika a eurofondy hayekovcov

Nadácia F. A. Hayeka často a rada kritizuje neefektívne vynakladanie verejných prostriedkov. Daňovníkmi financovaný výlet brigádnika Ministerstva sociálnych vecí, práce a rodiny, terajšieho riaditeľa nadácie Martina Chrena, za taký nepokladajú.

NKÚ: Ministerstvo práce podľa kontrolného úradu porušilo zákon

BRATISLAVA 15. júla (SITA) - Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) zistil, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) porušilo zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o účtovníctve, ako aj zásady verejného obstarávania. Informoval o tom podpredseda NKÚ Igor Malý. Kontrolou dohôd o brigádnickej práci študentov úrad zistil, že MPSVR vyplatilo bez bližšej špecifikácie 50,4 tis. Sk. Navyše v rámci dohody bol študent Ekonomickej univerzity na zahraničných pracovných cestách do Mexika, Bolívie, Chile a Chorvátska, pričom MPSVR uhradilo za tieto cesty spolu 134 tis. Sk. Počas minulého roku uzavrelo MPSVR celkovo 153 dohôd o prácach mimo pracovného pomeru, pričom výdavky na tento účel dosiahli takmer 2,4 mil. Sk. Dohody sa týkali opakujúcich sa prác z predchádzajúceho obdobia, ich obsah bol často nekonkrétny a všeobecný.

(...)

Na tvrdenia NKÚ o zahraničnej ceste študenta Ekonomickej univerzity Danko reagoval, že MPSVR nevidí nič zlé na tom, keď vkladá finančné prostriedky do mladých perspektívnych ľudí. “Išlo o blízkeho spolupracovníka vtedajšieho generálneho riaditeľa sekcie sociálneho poistenia Ivana Švejnu,” dodal Danko Podľa neho sa tento študent podieľal na príprave dôchodkovej reformy.

SITA, 15.7.2004 (nie online)

Jeho ospravedlnenie v rozhovore s Karolom Sudorom ma veľmi nepresvedčilo.

Áno, táto nešťastná cesta do Čile sa mi vracia ako bumerang, na strane druhej, kým mi vyčítajú iba toto, tak sa na seba môžem pokojne pozrieť do zrkadla. Naša nadácia do tejto problematiky investovala množstvo vlastných peňazí, tvorili sme tie koncepcie na naše náklady, dvakrát sme sem za naše peniaze pozvali Pińeru, aby tu prednášal, pracovali sme na tom pomerne dlho. Keď sa vyskytla príležitosť, chopili sme sa jej a šli na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pôsobiť v tíme na prípravu reformy. Šéfom bol Ivan Švejna, ja som bol členom tímu. Bol som vtedy veľmi mladý, ešte stále som študoval na Ekonomickej univerzite. Na jednej strane nám vyčítajú, že sme mladí ľudia, ktorí vedia čosi iba z učebníc, ale taká zásadná vec ako je dôchodková reforma, ktorá má ovplyvniť celé generácie, sa predsa nedá spraviť z internetu a z kníh. Bolo by nezodpovedné nejsť zistiť, ako to funguje priamo na mieste.

Ak mal pán Chren pocit, že má medzery vo vedomostiach a skúsenostiach, prečo si ich vyplnenie nechal zaplatiť štátom? Okrem toho, akýkoľvek dôvod na porušenie legislatívy a rozpočtových pravidiel, je podľa mňa ťažko obhájiteľný.

Hlasné odsudzovanie eurofondov je tiež menej dôveryhodné po letmom pohľade na predmet činnosti ich „podnikateľského ramena“ Hayek Consulting, ktorý obsahuje aj nasledovné:

poradenská a konzultačná činnosť v oblasti projektov pre štrukturálne nástroje EÚ v rozsahu voľnej živnosti

(od: 27.04.2006)

spracovanie projektov pre štrukturálne nástroje EÚ v rozsahu voľnej živnosti

(od: 27.04.2006)

technicko- organizačné zabezpečenie pri realizácii projektov pre štrukturálne nástroje EÚ v rozsahu voľnej živnosti

(od: 27.04.2006)

Spoločník tejto firmičky, fellow hayekovcov Matúš Pošvanc, však prekvapivo píše:

Finančné zdroje z EU prinášajú so sebou vzrast vplyvu verejného sektora. Prečo? Po prvé veľká časť týchto zdrojov je využívaná priamo verejnými autoritami a vytláča tak z daných oblastí zdroje súkromné, ktoré sú efektívnejšie a pardon za európsky výraz ale trvaloudržateľné pokiaľ o dané služby majú záujem spotrebitelia. Druhým dôvodom zvyšovania vplyvu verejného sektora je vyžadovaná spoluúčasť pri financovaní projektov, čo pri spotrebovávaní týchto zdrojov verejnými autoritami vytvára priestor pre zvyšovanie verejných výdavkov a daní. To však stále nie je všetko. EU ďalej vyžaduje prijímanie novej legislatívy, rôznych regulácií, obmedzení, ktoré zamedzujú slobodnému podnikaniu. Taktiež nesmieme zabúdať, že fondy EU nie sú nejaké čarovné bezodné mešce. Sú závislé na daniach európskych daňových poplatníkov, pretože rozpočet EU je financovaný príspevkami jednotlivých vlád, čiže z daní daňových poplatníkov. Nakoniec je treba zdôrazniť, že tieto zdroje nemôžu nikdy nahradiť zdroje súkromných investícií, ktorých objem závisí práve od veľkosti verejného sektora.

Eurofondy, cesta pekelná. V podobnom duchu je aj článok Akú daň platíme za Eurofondy?, Domino Fórum , 13.9.2006.

Zaujímavá je aj politická činnosť členov nadácie, a podivné zmiešavanie nadačných a politických aktivít, na ktoré upozornil učiteľ a blogger Dávid Králik:

O to viac ma minulý štvrtok ráno o 7:30 prekvapil osobný list od pána Švejnu, ktorý kandidoval na post župana Bratislavského kraja. Na obálke listu, ktorý som dostal, bola na mieste odosielateľa uvedená nadácia F. A. Hayeka.

(...)

Po prečítaní listu som si uvedomil, že nie som sám, kto tento list dostal. Teda, aby som bol presný, u nás v škole ho dostal každý.

Vysvetlenie pána Chrena je v tomto prípade o máličko pochopiteľnejšie:

Bola to poľutovaniahodná chyba, ak to mám povedať diplomaticky. Hnutie Vpred robili ľudia z nadšenia, bezplatne a na kolene. Rozosielanie listov sa robilo cez tú istú marketingovú spoločnosť, ktorú využíva aj nadácia. Jednoducho dostali ďalšie zadanie, databázu adries a dostali to od ľudí, ktorí predtým pracovali v nadácii. Automaticky použili rovnakú adresu odosielateľa ako vždy. Samozrejme, že náklady boli fakturované hnutiu Vpred a nie nadácii, bola to však chyba z nepozornosti, ktorú ľutujeme.

Prečo však počas svojej aktívnej politickej činnosti neprestal vystupovať ako „nezávislý expert“ na všetko (len námatkovo sociálne odvody a nemocnice, HN 28.10.2005, euro, HN 14.11. 2005, korporátna správa v jadrovom účte, HN 21.11.2005) v médiách, dokonca aj v období volebnej kampane (voľby boli 26.11.2005)? A prečo mu to novinári umožnili?

Etické správanie v konfliktnej džungli?

Existencii podnikateľských, politických či ideologických konfliktov záujmov sa prakticky nedá vyhnúť. Keďže na Slovensku neexistujú intelektuálne relevantní ľudia so zaujímavými názormi, ktorí len učia a skúmajú na univerzitách, každý expert má a bude mať nejakú agendu. Ak má skutočne čo povedať, médiá mu môžu byť otvorené. Etika expertov, a profesionalita novinárov by však mala zaručiť, že konflikty budú vždy explicitne uvádzané, a aspoň tie najflagrantnejšie odstránené. Napadajú prípadne niekomu iné kreatívne riešenia podobných problémov?

Z rôznych dôvodov to nemusí byť vždy najjednoduchšie. Mám s tým isté skúsenosti - editor v HN raz urobil z môjho štandardného „hlavný analytik Sanigestu a výskumník na Erazmovej univerzite v Rotterdame“ telegrafické, podivné a nesprávne „analytik, Erazmova univerzita“, inokedy nielenže vyhodil akékoľvek priblíženie mojej osoby, ale dokonca článok na webe spojil so súvisiacim článkom iného autora (v printe to bolo v poriadku). Pri Biede slovenskej ekonómie som si zasa sám neuvedomil úplný rozsah môjho konfliktu. Ako ma upozornil Gabo Šipoš zo Slovak Press Watch, v kontexte tohto článku bolo dôležité nielen moje súčasné pôsobisko, ale aj:

taka eticka drobnost, v texte mi chybala disclosure autora, na ktorej v texte spominanej univerzite vlastne studoval.

Budem rád, ak sa v diskusii k tomuto príspevku uvedú ďalšie podobné konflikty, prípadne spomenutí experti uvedú svoj názor na vec. Kvalite a dôveryhodnosti verejnej diskusie by to určite pomohlo.

 

Pridané 8.1.2006, 22:36: Po uverejnení tohto príspevku pridal INESS na svojej webstránke krátke profily pracovníkov (aj keď "pracuje v oblasti finančných investícií" je oveľa hmlistejšie ako "je investičným riaditeľom spoločnosti Penta"). Verím, že budú rovnako korektne pristupovať aj k ďalšej mediálnej prezentácii, a želám im v nej veľa úspechov. Ak by sa stručne vyjadrili k otázke, ktorú som položil v diskusii, osobne by som pokladal ich problém za vyriešený.

Pridané 8.1.2006, 22:51: O expertoch pred časom písal (aj keď s niektorými konkrétnymi vecami nesúhlasím) aj vedľa blogujúci Juraj Javorský. O inštitúte ASA zasa mne neznámy blogger Hamilton.

Pridané 9.1.2006, 17:19: Po osobnej komunikácii s Jurajom Karpišom je nakoniec stanovisko INESSu také, že nateraz nebudú poskytovať informácie o jednotlivých zložkách ich financovania.

Pridané 15.1.2006, 9:41: Na personálnej stránke INESS nie je tentokrát vôbec nič , iba "sa na nej pracuje".

Doložka možných konfliktov záujmov: Martin Filko pracuje pre komerčnú spoločnosť Sanigest, ktorej klientom bolo v minulosti MZ SR. V súčasnosti sú jej klientami niektoré iné verejné inštitúcie a organizácie, a súkromné firmy, na Slovensku aj v zahraničí.

 

 

 

  • Tlačiť
  • 19

Radostná veda

Radostná veda
  • Počet článkov: 56
  • Priemerná čítanosť: 6079
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Martin Filko je je riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR.

Andrej Svorenčík pôsobí na Katedre ekonómie Mannheimskej univerzity, kde sa venuje experimentálnej ekonómii a dejinám vedy.

Štefan Kišš pracuje na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli.

Radostná veda

Radostná veda
  • Počet článkov: 56
  • Priemerná čítanosť: 6079
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Martin Filko je je riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR.

Andrej Svorenčík pôsobí na Katedre ekonómie Mannheimskej univerzity, kde sa venuje experimentálnej ekonómii a dejinám vedy.

Štefan Kišš pracuje na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli.

Kalendár sa načítava...