Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Nepozeraj sa na ceny blížneho svojho

21.09.2009 | Radostná veda

Diskusia (17 reakcií)

21.09.2009 | Rado Baťo

Extrémne zaujímavé

21.09.2009 | grgo

Ale stale rozmyslam, ci by nebolo omnoho efektivnejsie ak aby sa namiesto liekov od farmaceutickych spolocnosti odkupovali priamo patenty, mozno podobnym mechanizmom ako je to pri vojenskom vyskume/vyvoji. Vlady by stanovili svoje ciele (boj proti Infarktu, AIDS apod.) a farmaceuticke firmy by nasledne superili o najefektivnejsie vyriesenie problemu - vitaz by dostal kontrakt (predal by patent). Parlelene s tymto systemom by sa mohla uplne zrusit patentova ochrana farmaceutik.

21.09.2009 | Rado Baťo

niečo veľmi podobné navrhoval tuším Michael Kremer všeobecne pre patenty. Navrhol, aby sa každý patent dražil, pričom by do toho vstupovala vláda a náhodne (povedzme v deviatich z desiatich prípadov) by nakupovala patenty za vygenerovanú trhovú cenu a dávala voľne k dispozícii.

21.09.2009 | Radostná veda - editori

Samozrejme ze by to bolo ovela jednoduchsie, ako platit krvopotne za kazdu tabletku. Ale jednak by bol problem zorganizovat koaliciu nakupcov (kazdy dalsi by sa zviezol zadarmo, aj ked by neplatil), a jednak sa tomu big business is very wise buri...

21.09.2009 | ac2

Filko: spotrebiteľ bude na tom rovnako, ako keby k transakcii neprebehlo, a celý benefit pripadne výrobcovi

Čo prosím? Ak transakcia prebehne, spotrebiteľ bude mať svoj liek, a uzdraví sa. Tento benefit nemá ako pripadnúť výrobcovi. So much for "celý benefit".

21.09.2009 | Radostná veda - editori

Ano, ale spotrebitel bude dajme tomu o 30000 eur lahsi, takze ak firma naozaj adekvatne nacenila liek na WTP spotrebitela, jeho benefit bude naozaj nulovy.

Inymi slovami, ak si rok zivota ceny spotrebitel na 30000 eur, a firma mu ten rok pomocou lieku da, ale za 30000 eur, spotrebitel je na tom rovnako ako bez lieku...

21.09.2009 | Ze

pekne graficke znazornenie toho, aka je v chudobnych - teda postkomunistickych krajinach - vysoka miera korupcie, ktora umoznuje firmam ziskat "regulovane" ceny najvyssie na svete :-))) jednoducho vladnuca politicko-byrokraticka vrstva, naucena odrbavat vlasnych obcanov za komunizmu, to po roku 1989 robi este tvrdsie a za ovela viac penazi. staci par reci o demokracii a "ludska" - v skutocnosti "ovco-barania" spolocnost buci od stastia pri kazdom holeni a strihani a este bacovi venuje portret, na ktorom sa pekne usmieva s vlkom pri jedeni jahnacich kotliet.

22.09.2009 | marian_m

Mna by velmi zaujimalo, ze co je zakladna pointa v tejto teme, lebo nie velmi chapem celej argumentacii. Velmi ma totiz prekvapuje ak nejaky ekonom argumentuje, ze "spravne" ocenovanie docielime zmensenim trhu - cize zakazom importov.

Zhodneme sa ze Ramsey pricing povedie k maximalizacii welfare, ale v porovnani z trhovym riesenim povedie k nizsiemu produkovanemu mnozstvu za vyssie ceny. Ceny nezodpovedaju viac marginalnym produkcnym nakladom a teda je tu priestor pre zvysenie efektivnosti. Neoklasicka ekonomia by to riesila cielenou subvenciou financovanou z lump sum ziskanych zdrojov. Realita je vsak ina, kedze nezijeme vo first best svete a monopoly teda treba regulovat.

V monopolnom prostredi cena obsahuje marze ktorych vyska zavisi od vnimanej dopytovej elasticity na trhu. V pripade liekov (a o to viac patentovanych) nizka hodnota tejto elasticity reflektuje nedostatok ci v podstate nemoznost substitucie (kedze sa mame prilis radi a chceme byt zdravi).

Cize podla mna nie je pravda ze ina ako Ramsey cenova politika znizi welfare. Co sa tyka renty ta sa tiez rozdeli medzi producentov a spotrebitelov podla ponukovych a dopytovych elasticit, suhlasim ze producenti maju navrch z hore uz uvedeneho dovodu. Prave otvorenost, transparentnost a vacsi trhu umoznuju pokles ceny, cize neviem ako obstoji argument o zamedzeni importu.

Moja pointa by bola inde a skor v tom, ze preco poistovne si same nesleduju trh a nepreplatia len cenu danu trhom, ale preplacaju aj renty (resp vyssiu rentu ako v inej krajine). Jedine moje vysvetlenie je, ze cast z tej renty same pozivaju. To ze sa ceny v ramci regulacie automaticky nepreratavali platnym kurzom mozno indikuje, ze na si na tej vznikajucej rente prilepsilo aj par uradnikov.
Dalsou moznostou je existencia inych barier, ktore brania nakupu liekov v tych krajinach v ramci EU, kde su najlacnejsie.

A prave odstranovanie tychto barier a garancia transparetnost na trhu by malo byt hlavnym posobiskom pre policy makerov.

Co sa tyka vlady a patentov, verejne zdroje vlady maju tiez svoje marginalne naklady, cize trhove riesenie patentu by v podstate bolo tou subvenciou, ktora by posunula monopol smerom ku konkurencnej rovnovahe.

22.09.2009 | grgo

Mne sa osobne zda ze pointa celeho clanku je v tom, ze debata sa sice presunula na odbornejsiu uroven, avsak stale obsahuje bludy. Napriklad samotna "Wilingness to pay" sa da jednoducho zvysit pomocou baksisu regulatorom v zkorumpovanych krajinach (alebo ak neverime konspiraciam tak pouzime staru obycaknu neschopnost a ignoranciu). V tomto stadiu sa mozeme vo velkom vytesovat z krasy Ramseyho pricingu, to vsak nic nepomoze tisicom trpiacich a umierajucich pacientov ktorym sa vdaka premrstenym cenam par liekov nedostane dodatocnej starostlivosti v inych oblastiach.

Inak trochu ina vetva rozmyslanie - v jednej casti blogu mali farmaceuticke spolocnosti pravdu. Za sucastneho pravneho stavu (patenty etc) je zrejme najrozumnejsie ak regulatori pouziju system ako v UK, kde sa efektivnost liecby pomocou klinickych testov prepocitava na QALY (quality-adjusted life year). Toto regulatorovi umoznuje rozdistribuovat zdroje tak, aby sa maximalizoval uzitok pre pacientov. Inak povedane, poskytovatelia lekarskej starostlivosti (nielen farmaceuticke spolocnosti) konkuruju jeden druhemu. V zjednodusenom priklade ak mame v ohrozeni zivota 100 ludi, z toho 50 s rakovinou a 50 s potrebou bypasu tak je rozumne zachranit maximalny pocet ludi a teda vykonat najskor najlacnejsie zachranne liecby a nasledne sa presunut k tym drahsim.

A pointa pre slovnesko - mozno by nebolo od veci z UK okopirovat tento system a povedat si ze za takuto vysoku sumu jednoducho lieky nenakupime, ale radsej peniaze investujeme na liecbu inych zavaznych ochoreni.

22.09.2009 | Radostná veda - editori

ano to bol point.

A ano, kym ten system okopirujeme, tak kopirujeme jeho vysledok, to je ceny vygenerovane sofistikovanym britskym, holandskym, svedskym a neviem akym inym systemom.

22.09.2009 | ac2

Pre obidve strany slobodnej transakcie plati, ze k nej pristupia vtedy, ked z nej maju uzitok. To co ziskavaju si oni sami cenia viac ako to coho sa vzdavaju. Keby to tak nebolo, nedoslo by k transakcii. Preto je z definicie blbost hovorit o tom, ze pre jednu zo stran je situacia rovnaka.

Priklad s ocenenim uzdravenia je mizerny z viacerych dovodov, jeden je ze predpoklada ze ludia uzdravenie vedia ocenit konkretnou sumou penazi, napr. 30 eur.

Smola, tak nefungujeme -- jedine co vie clovek povedat, je ci si nadej ze mu liek pomoze ceni na viac nez tych 30 eur, vtedy ich zaplati, alebo nie. Vieme si zostavit preferencnu tabulku, ale nevieme merat "vzdialenosti" v nej.

Za v clanku prezentovanou uvahou o tom ze je to jedno, je mizerna teoria hodnoty a uzitku, s ktorou sa fungovanie realneho sveta takmer neda uchopit. Na druhej strane, politici budu vdacni tomu kto im doda "vedecke" argumenty proti farmaceutickym firmam a akoze v prospech maleho cloveka.

22.09.2009 | grgo

Kolko ste ochotny zaplatit (aka je vasa Willingness to Pay, WTP) za pitnu vodu? Teda kolko by ste boli ochotny zaplatit ak by stat poskytol monopol na dodavky vody jednej sukromnej firme na Slovensku? Kolko by to bolo ak by tento monopol mala v celej Europe alebo dokonca na celom Svete? Ja si viem predstavit ze kazdeho Wilingness to Pay by bol zvysok penazi ktory mu ostane po nakupe jedla a dalsich nevyhnutnych veci.

Inak ak by sme aj nebrali v uvahu existenciu monopolov a predstavili si ze vo vsetkych ooblastiach existuje dokonala konkurencia, tak by bol svet, kde sa ceny riadia podla WTP zakaznika svetom tyranie. Druhou nevyhnutnou zlozkou je vec, ktoru nazvem povedzme WTS (Willingness to Sell). Tato v sebe zahrnal vyrobne naklady, ceny konkurencie atd. Takze ak by sa ta pekar opytal - "kolko si ochotny zaplatit za chleba", ty by si mu mohol kontrovat "ake su tvoje vyrobne naklady?", alebo "kde je tu najblizsi konkurent s nizsou cenou?". Toto by bol Harfordov "World of Truth" svet pravdovravnych a vseveducich ekonomickych agentov, taka laissez faire utopia.

22.09.2009 | Radostná veda - editori

Mate pravdu, pozorovat indiferenciu preferencii je problematicke. Ale je to hnidopisstvo, ak vidite, ze zaplatim 29999 eur za rok zivota, ale 30000 uz nie, aj vo vasom intelektualnom ramci, teda ordinalnych preferenciach, viete povedat, ze indiferencia je v intervale (29999-30000).

Moja priatelska rada, mimo temu - prestante citat radikalne libertarianske texty na internete a chodte na rande, alebo aspon na pivo.

23.09.2009 | eugen jurzyca

1. Ramseyho ceny sa tykaju regulacie tvorby cien monopolov. Snaha o
referencovanie je snahou o ciastocnu simulaciu efektov konkurencneho prostredia. Pre SR je to dolezite, lebo nam pomaha benefitovat z drahej regulacie trhu (ktoru si mozu lahsie dovolit napriklad Briti). Ak sa rozhodneme pre simulaciu sutaze (a lacny import regulacie), nemozu platit ostatne opatrenia, ktore mozu byt optimalne na monopolnom trhu- neverejne ceny, zakaz importu liekov…).
2. Pokial si pamatam, Ramseyho ceny su jednou z moznych alternativ regulacie cien monopolov. Zdovodnuju zvysenie cien napriklad u skupin zakaznikov schopnych a ochotnych platit viac. Staticky to naozaj vedie k maximalizacii bohatstva. Dynamicky, podla mna, nie. Ak by sa teoreticky (prehnane) podarili zaviest do praxe vyssie ceny pre tyh, ktori dokazu platit viac, prestalo by sa oplacat viac zarabat, pracovat.

23.09.2009 | Martin Filko

1. samozrejme, motivacia zviest sa na drahej regulacii, ktoru "za nas" robia Briti, Svedi ci Holandania, bola uplne klucovou pri myslienke medzinarodneho referencovania. Obzvlast v situacii,ked ju u nas (zatial) ani nevieme robit kvoli nedostatku kapacit a korupcii. Tej simulacii efektov konkurencneho prostredie ale uplne nerozumiem, mohla by to byt akoze simulacia sutaze na strane dopytu, ale na strane ponuky je to stale monompol. Takze za istych nerealistickych podmienok (schopnost efektivne a lacno zistit WTP vo vsetkych krajinach a ignoracia alebo zazracne vyriesenie distribucnych dopadov) by asi Ramsey mal zdovodnenie. Obidvaja sa ale asi zhodneme na tom, ze empiricky plati skor "obrateny Ramsey". A to ma potom dost perverzny dosledok - ak si to ti Briti a Svedi nacenili v poriadku, predaj Glivecu za cenu beznu na Slovensku este pred rokom priniesol negativnu spotrebitelsku rentu, inymi slovami, boli sme na tom horsie, ako keby sa u nas nepredaval vobec.
2) Toto ale asi plati u jednotlivcov/firiem skor nez u krajin, tie nebudu (ne)zarabat na zaklade takehoto ciastkoveho problemu. Ale motivacne problemy su aj tak zjavne - krajiny by urcite boli motivovane strategicky znizovat svoju WTP - napr. stanovit si umelo nizky maximalny prah, ktory su ochotni zaplatit za QALY.

Aj preto je tento arguemnt velkej farmy proti medzinarodnemu porovnavaniu cien sice sofistikovany, ale pdola mna falosny.
3) Ale uplne najdolezitejsi arguemnt celeho clanku podla mna je - nerozpravajte o Ramseym, ked cele desatrocie nacenujete podla trhovej sily/moznosti ovplyvnit regulatora.

23.09.2009 | eutyphro

najdolezitejsi argument celeho clanku je tento: nevieme, nie sme schopni (ani ochotni) vytvorit pre podnikanie standardne regulacne prostredie, tak sa vyhovorme na krizu (vid "recesia" v predposlednej reakcii) a znizme zlym Sorosovcom "aspon o trosku" zisk. (odtial radostna veda?)

Rozdiel, priatelu, je tento: Chlapci s Novartisu riskovali a ziskavaju. Chlapci z MF SR nikdy nic neriskuju, iba ziskavaju. Chapete tento "distribucny" nesulad? K tomu marxizmus s triednym delenim na bohatych / chudobnych v sate eurospeaku. Poopravil by som Stephana: Nie ste ovplyvneny jedinym slovenskym prikladom, ale Janosikom, ktory sa marne snazi byt nie apoliticky, ale nad politikou (a nad ludmi). Rovnako ako vas guru, ktoremu sluzite. Cira odbornost jednoducho nestaci.

23.09.2009 | Martin Filko

Mily priatelu,

dovolujem si vas ubezpecit, ze som karierne a nie je vylucene, ze aj osobne riskoval pri presadzovani tohto riesenia omnoho viac, ako si nejaky posuvac krabic dokaze predstavit. A medzinarodne referencovanie cien je podla mna dobre regulacne riesenie pre chudobnu krajinu bez regulacnych kapacit.

Tym ostatnym narazkam takmer ani nerozumiem, hoci su iste poeticke.

Radostná veda

Radostná veda
  • Počet článkov: 56
  • Priemerná čítanosť: 6084
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Martin Filko je je riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR.

Andrej Svorenčík pôsobí na Katedre ekonómie Mannheimskej univerzity, kde sa venuje experimentálnej ekonómii a dejinám vedy.

Štefan Kišš pracuje na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli.