Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ľavicový ekonóm: druh na vyhynutie?

27.11.2009 | Radostná veda

Diskusia (14 reakcií)

27.11.2009 | obcanh

Otázka sa nevzťahovala k Slovensku. Dnes by to bolo aj zbytočné, lebo ekonomika Slovenska je otvorená a integrovaná v eurozóne. Interpretovať preto odpovede vzhľadom k minulej, alebo súčasnej situácii na Slovensku je síce možné (aj ja sa obávam, že viaceré odpovede reagujú na "lokálnu" slovenskú situáciu, tak ako to vyjadril respondent z Harvardu), ale, ako konštatuje sám autor, nemusí to vystihovať dlhodobú pozíciu respondentov. (O.i. pravdepodobne väčšina oslovených podporila prijatie Lisabonskej zmluvy, so všetkými dôsledkami.) Obávam sa tiež, že čínski a kórejskí komunisti sa pri Stiglitzovi cítia asi tak zle ako on pri nich. Asi by pomohlo, keby sa pozícia zisťovala na mnohorozmernej škále vyjadrením názoru na spôsob riešenia aktuálnych problémov. Hoci aj tam by zrejme dnes boli odpovede skreslené doprava "útekom od komunizmu", skreslenie by však bolo menšie. Som presvedčený, že na Slovensku neexistuje medzi ekonómami krajná ľavica, čím rozumiem stúpencov komunistickej alebo socialistickej ekonomickej a sociálnej doktríny - nikdy tu neboli (hovorím o ekonómoch, nie o politikoch). Na rozdiel od respondentov si myslím, že - hoci sa im páčia práce a teoretické modely autorov, s ktorými sa stotožnili, v skúške "praxou" - v rozhodovaní vo "vládnom" úrade - by bol pre väčšinu z nich Stglitz príliš napravo. Je totiž rozdiel medzi akademickou názorovou pozíciou, názorovou pozíciou analytika komerčnej banky alebo (veľkého) podniku na jednej strane a rozhodovaním vládneho úradníka na strane druhej, ktoré treba obhájiť vo voľbách.

27.11.2009 | alex.botev

Mozno casom, ked tu bude viac ako par ludi s econ postgradualom z top ekon.skol, dospejeme aj k vacsej kritike. Teraz velmi nemozeme porovnavat. Totiz nie kazdy tipek z Harvardu ma automaticky patent na rozum. Ma predpoklad mat ho asi viac ako priemerny EUBAk, ale (ak to porovnam s mojou oblastou) aj absolvent MBA z Wharthonu dokaze priviest firmu do krachu...

27.11.2009 | najomnik

v poistovnictve a bankovnictve sa blizi k 100%.

28.11.2009 | vzdelavanie

Otázka nestojí na tom, či v pravo, alebo v ľavo....toto je historická záležitosť....a v konečnom dôsledku to vôbec nie je podstatné, sú to hry.....dôležité je to ako fungujú peniaze ( fiat mena, úrok, komplementárne meny, atď. ), a od toho sa odvíja ostatné...

29.11.2009 | Robert Merva

"...Darmo, ak máš v ruke kladivo, zrazu všetko vyzerá ako klinec. Najmä ak v druhej ruke držíš kosák...." za tento vystizny citat Vam davam 100bodov... urcite to niekedy pouzijem vo svojej vecernej kazni... :-) samozrejme z uvedenim zdroja...

naozaj by som rad veril, ze sa tato nova generacia zacne uz coskoro presadzovat aj v realnej politike... obavam sa vsak, ze to nebude az tak rychlo... ti co tu planovali pred rokom 89 su uz mrtvi a stale tu mame novych revolucne zdatnych ekonomov s kosakmi a kladivami...

29.11.2009 | kri

na tejto otazke (kto je viac pravicovy, respektive lavicovy) sa nezhodli ani samotni ekonomovia. kde beriete odvahu vy sa niekam zaradovat? mises oznacil friedmana socialistom. to vo vasej tabulke znamena severnu koreu. arthur laffer pre zmenu oznacil friedmana fasistom. to je vo vasej tabulke cina.

takeho stiglitza si treba vazit aspon za to, ze je jednym z mala ekonomov, ktory nasiel v sebe tolko moralnej sily, ze si dokaze priznat chybu, omyl. vid sokovu terapiu po pade vychodneho bloku naordinovanu WB.

ak ste si nevsimli tak sucasny mainstream je chicagska skola a to uz od 70.-tych rokov minuleho storocia. dopady je vidiet aj dnes, pri sucasnej krize. mozte tu obvinovat stat kolko chcete, ale problemom bola nie regulacia, ale DEregulacia. a o tom by vam mohol rozpravat taky adam smith. ale jedine co taki ako vy mate od neho precitane je iba odstavec (citat) o "neviditelnej ruke" a aj ten ste si vylozili k obrazu svojmu.

kedy konecne pochopite, ze problem celej ekonomiky je iba v peniazoch a demagogii okolo nich, ktoru tiez rozsiruju taki ekonomovia ako ste vy. co si tak na uvod precitat irvinga fishera a jeho 100% money?

zistili by ste, ze po penaznej reforme by uz nebolo toho primitivneho delenia na pravicu a lavicu, lebo zostala by iba jedna cesta: uprostred!

29.11.2009 | ac2

Na youtube je záznam z jednej rallye, kde sa pred pretekárskym autom zrazu objaví nákladiak. Po dočítaní článku sa cítim podobne ako ten šofér, a veľa nechýba aby som začal ako on aj rozprávať.

"Ak teda pokročíme v transformácii ekonomiky, som si istý, že na Slovensku budeme mať aj viac skutočných kvalitných ľavicových a mainstreamových ekonómov."

Čo to znamená "kvalitný _ľavicový_" ekonóm a ako sa líši od "kvalitného _mainstreamového_" ekonóma? Toto je nejaké cvičenie v politickej korektnosti, akože však všetci sme ekonómovia, síce sa kde tu nezhodneme ale inak ťahajme spolu?

Keď som sa naposledy díval bola VEDA ešte stále o tom, kto to má _správne_. Kvalitní boli tí, čo vedeli dať predpovede čo vyjdú. A surprise surprise, ak sa pozrieme na túto krízu, správnu predpoveď nenájdeme v žiadnej z kójí II až IX.

Je fajn že už 6 našich mladých ekonómov sa hlási k tým, čo krízu predpovedali. Je šanca, že títo ľudia rozumejú tomu čo sa práve teraz okolo nás deje, a že prispejú k riešeniam ktoré budú o niečom.

Ten zvyšok ... no áno. S rakúskymi názormi sa v NBSke človek asi nezamestná, no a komerčné banky sa v bankovníctve s čiastočným krytím vezú tiež naplno, tak prečo by platili niekomu kto vie názorne ukázať čo za podvod to v skutočnosti je.

"Priceless: How The Federal Reserve Bought The Economics Profession" http://www.huffingt...

30.11.2009 | Rudolf3

Niekoľko poznámok:
1. Pojem „ľavicový ekonóm“ by som odporúčal nepoužívať nakoľko sa jedná o oxymoron.
2. Dúfam, že prognóza autora, ktorá sa týka ďalšieho smerovania ekonomického zmýšlania v zmysle posilňovania tzv.mainstreamových ekonómov sa nevyplní, nakoľko by to nebolo pre spoločnosť prínosom. Stačí sa pozrieť na súčasné dianie vo svete, ktorého vývoj v značnej miere ovplyvňujú práve mainstreamoví ekonómovia.
3. Z aspektu reálneho fungovania ekonomiky je pre uvádzanú stupnicu ekonomických škôl príznačné, že čím vyššie číslo tým viac sa príslušní ekonómovia zaoberajú javovými prejavmi na úkor skúmania podstaty. Prax , ako najlepšie kritérium, jasne dokazuje, že Rakúska škola vie najlepšie vysvetliť ekonomické javy. Preto je dôležité, aby mladí ľudia nemali na školách vymývané hlavy Samuelsonom, či Mankiwom, ale sa mali možnosť oboznámiť aj s dielami Misesa, Rothbarda , Hazlitta, či Hoppeho.
4. Smutné je, že z hľadiska názorovej štruktúry najvyššie čísla patria ekonómom z NBS. Devalvuje to analytickú úroveň nimi produkovaných výstupov. Na druhej strane sa však nie je čo diviť, lebo ekonóm, ktorý si osvojil chápanie Rakúskej školy, by sa ťažko stotožnil s takou zbytočnou a škody robiacou inštitúciou akou je (vo všeobecnosti) centrálna banka.
5. V rámci stupnice ekonomických škôl uvádzať Hayeka ako predstaviteľa Rakúšanov nie je práve najšťastnejšie . Hayek bezosporu je významný príslušník Rakúskej školy, avšak v oblasti ekonomickej teórie neprekročil tieň svojho učiteľa Misesa. Navyše jeho filozofické názory sú diskutabilné.

30.11.2009 | kri

no rudolf to dufam aj ja. ale aj tak mam par poznamok na tvoju adresu.

v tretom bode spominas podstatu a prax. lenze po tejto stranke je na tom dobre aj marx a adam smith. obaja totiz tvrdili, ze konkurencia v kapitalizme vedie k vzniku korporacii a monopolu. adam smith dokonca v bohatstve narodov tvrdi, ze tomu ziadny zakon nedokaze zabranit.

ad 4. rakuska skola ignoruje fakt, ze trhova "prirodzena" urokova miera urcovana konkurenciou medzi komercnymi bankami bez centralnej banky vedie k rovnakym dopadom na ekonomiku ako je tomu v pripade s CB. lebo tu je podstatou samotny urok. ten sam o sebe prinasa ekonomike viac negativ ako pozitiv. dalsim negativom RŠ je obhajoba komoditneho standardu. peniaze nemusia byt kryte ani zlatom, ani striebrom. tu sa treba opat vratit k adamovi smithovi. vzdy sa treba vracat na samotny zaciatok.

ad 5. to som uz naznacil aj ja v mojom predoslom prispevku. ale ked uz rozoberas toho hayeka. ten menil nazor ako plachetnica vo vetre. bol komunistom. hodil rec s misesom a stal sa z neho liberal ako brno. no a do tretice sa nechal namotat friedmanom na U of Chicago kde spolupracovali 12 rokov.

autor si ho zrejme vybral, lebo hayek zalozil Mont Pelerin Society - "klub priatelov hayeka"

30.11.2009 | Rudolf3

Kri,neviem, ako si prišiel k poznaniu, že úrokové miery bez CB alebo s CB majú rovnaký dopad na ekonomiku. História existencie CB (viď napr. FED) ukazuje devastačný vplyv na znehodnocovanie meny a to všetko vďaka umelej manipulácii s úrokovými sadzbami a menovou expanziou.
Taktiež doterajšie zhubné výsledky 38-ročného experimentu s fiat peniazmi sú dostatočným dôkazom nezmyselnosti zavrhnutia komoditného krytia. Poznamenávam, že návrat ku komoditne krytým peniazom je nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou. Tou je fungovanie bánk na princípe 100% rezerv k uloženým depozitom. Adam Smith síce popisuje fungovanie frakčného bankovníctva, ale neodhaľuje negatívny dopad fiduciárnych prostriedkov na ekonomiku. Škodlivosť existencie fiduciárnych prostriedkov popisuje Mises, Rothbard, Hoppe a aj Huerta de Soto.

30.11.2009 | kri

rudolf, predsa to je jednoduche. kedy si ludia a firmy najviac poziciavaju? ked su uroky nizke! stupa dopyt po uveroch a "cena" uveru zacne stupat, cim sa uver pre urcitu skupinu ludi uz stane nedostupnym. uverova expanzia sa zastavi. aby banky mohli zacat opat ryzovat, tak postupne budu uroky znizovat. a si tam, kde sme s CB. sinusoida jak oci. obycajny trhovy mechanizmus, len v tomto pripade ho RS statocne ignoruje.

na komoditnom standarde sa nezhodneme. tak ho tu nebudem riesit. pre mna to je prezitok, nepotrebna vec. to o navrate na zaciatok som nepisal len tak. co bolo pred peniazmi? nebol to barter? vec za vec? sluzba za sluzbu? co je za tym? vari nie praca?

„Skutečná cena jedné každé věci, to znamená co opravdu stojí její nabytí toho, kdo ji chce vlastnit, je námaha a práce, jíž je její získání podmíněno... Co je zakoupeno penězi nebo zbožím, je stejně tak koupeno prací, jako bychom to sami vlastníma rukama vyrobili... Práce byla první cenou, nejpůvodnější tržní hodnotou, kterou se platily všechny věci. Ne tedy zlatem nebo stříbrem, ale prací je vykupováno bohatství světa.“

Adam Smith

lenze aj RS sniva neustale o pasivnom prijme a preto sa nikdy k podsate neprepracuje.

a este jeden citat na otvorenie oci, ze RS je v tejto veci statocne out!

„Vycházejíc z přirozeného práva a biblicko-křesťanské tradice, uznávala už středověká věda (scholastika a kanonistika) s naprostou určitostí a jasností jako jednu ze základních tezí, že jedině pracující člověk je producentem (causa principalis), tedy základní a hlavní příčinností pracovních produktů. Všechno ostatní, co nachází své použití při výrobě zboží, sice jsou hospodářské prostředky, nikoli však ‚produkční faktory’, nejsou tedy výrobcem. Na jedné straně je zde příroda, přírodní síly a látky, které sice člověk nevyprodukoval, ale může jich užívat jako Božího daru. Na druhé straně je – jak už staří římští juristé říkali – instrumentum, kterým jsou z přírodních zdrojů prostřednictvím práce vyrobené nástroje, stroje, budovy, peníze a ostatní provozní prostředky. Příroda a nástroje byly samozřejmě uznávány jako pomocné prostředky výroby, ale nikdy jako výrobce, jako produkční faktor.

Liberálně-kapitalistická vulgární ekonomie je se svým novým učením o tzv. ‚třech produkčních faktorech, půdě, kapitálu a práci’ zaměřena proti tradičnímu učení o pracujícím člověku jako jediném skutečném produkčním faktoru, aby bylo jejím prostřednictvím možno zdůvodnit skutečnost, že veškeré ovoce práce, tedy hodnota prací vytvořená, je rozdělována půdě jako pozemková renta a kapitálu jako úroky. Pracujícímu člověku že pak zůstává o tuto rentu a úroky pouze zkrácená, zbytková pracovní mzda.“

Anton Orel

30.11.2009 | kri

este aby som nezabudol. co financne krizy v USA kazdych 10 az 20 rokov v 19. storoci, ktore vyvolavali sukromne banky? poslednu z nich v roku 1907 (sice 20.st) a to za jedinym ucelom: aby mohli zalozit v roku 1913 FED.

ale to liberalom nezapada do schemy. tak ako aj to, ze o vznik FEDu sa zasluzili majitelia sukromnych bankovych domov.

30.11.2009 | Martin Filko

Chcel by som byt vasim ucenikom. Venovali by ste mi prosim vasu priazen?

30.11.2009 | Pavol Čižmárik

Vdaka za clanok. Celkom som sa pobavil. Najma zaradenim ciny a severnej korei medzi ekonomicke skoly. V kombinacii s tou gausoovou krivkou mi to pripada ako snaha vidiet vasciu cast spektra respondentov napravo od peaku.

Radostná veda

Radostná veda
  • Počet článkov: 56
  • Priemerná čítanosť: 6083
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Martin Filko je je riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR.

Andrej Svorenčík pôsobí na Katedre ekonómie Mannheimskej univerzity, kde sa venuje experimentálnej ekonómii a dejinám vedy.

Štefan Kišš pracuje na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli.