Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Keby som bol dekan

03.11.2014 | Radostná veda

Diskusia (18 reakcií)

04.11.2014 | Roman Kanala

"Vytvoriť program, aby na fakulte mohli realisticky učiť a skúmať ľudia, ktorí vedia len po anglicky."

Len po anglicky? Oops. To bude asi preklep. Čo ak kandidát hovorí viacerými jazykmi, vyženiete ho za to?

04.11.2014 | Radostná veda

Ďakujeme za upozornenie, uvedenú časť sme opravili.

04.11.2014 | Roman Kanala

Stále mi to nedá.

"Vytvoriť program, aby na fakulte mohli realisticky učiť a skúmať ľudia, ktorí vedia po anglicky, ale nie po slovensky."

Predstavme si hypotetickú situáciu. Vysoká škola ekonomická vytvorí miesto profesora, vypíše naň konkurz tak, aby sa o tom dalo dozvedieť vo svete (už toto je science fiction). Prihlásim sa (aj toto je science fiction). Hovorím siedmimi jazykmi (toto nie je science fiction). Budem eliminovaný, lebo chcú len anglofóna, aby sa deti učili angličtinu s anglickým prízvukom a nie s francúzskym prízvukom. (Samozrejme by niekto ako ja bol v Bratislave eliminovaný z množstva iných dôvodov.) Otázka znie: prečo sa deti majú učiť angličtinu od ekonóma? Ak je niekto dosť dobrý, aby učil deti ekonómiu, prečo má učiť jazyk? Zas len socík.

Ďalšia otázka ohľadne tej súťaže na dekana: Filko je mladý pochábeľ, ktorý si dláždi cestičku hore poslušnosťou k štátostrane. Nevedno, či má doktorát. Profesorom nie je. Čo je to za vysokú školu, kde sa dekanom môže stať takýto pobehaj bez akademických referencií, bez managerských skúseností, len čistý aparátčik zo serailu moci? Dokument s ponukou na kandidatúru na dekana zverejnený na Faceboku vyzerá byť autentický, aj keď bez mena. Filko by sa snáď nepokúsil o podvrh na verejnom fóre.

04.11.2014 | Radostná veda

Ta myslienka je ina. Dnes je velmi tazke plnohodnotne posobit na EUBA, pokial neviete po slovensky. Ziskavaniu talentovanych ucitelov a vyskumnikov by velmi pomohlo, keby bolo mozne ucit, skumat a zvladat administrativu aj v anglictine.

Ak hovorite viac jazykmi, v prvom rade po slovensky, je to z tohto pohladu len plus. Talentovany Lotys alebo Madar, hladajuci si uplatnenie, ale nemusi.

04.11.2014 | Roman Kanala

Takže ak niekto vie po lotyšsky, maďarsky, a anglicky, dnes to je handicap, ale cieľom je, aby to handicap nebol. To je fajn. Na Švajčiarsku po švajčiarsky je to naopak - môžu prijať profesora, ktorý nevie miestny jazyk, ale s podmienkou, že sa miestny jazyk doučí do troch rokov tak, aby v ňom vedel vyučovať. Podobne je tomu na Nemecku po nemecky. Švajčiari bežne hovoria tromi-štyrmi jazykmi, niektorí aj viacerými, ale Američania vedia len po americky. Ale zas ten jazyk ovládajú veľmi dobre. Na Zlodejsku po zlodejsky nie je veľa možností, ak sa Prešporák chce naučiť na dobrej úrovni prešporské jazyky, maďarčinu a nemčinu.

Ak je cieľom tejto improvizovanej reformy - nereformy aj to, aby sa profesorské miesta vytvárali podľa akademických potrieb a nie podľa tlačenky pre konkrétneho kandidáta, ak sa bude vyžadovať doktorát z inej univerzity, než domácej, a ak sa akademickým hodnostárom môže stať len profesor, to by bol celkom sľubný začiatok. Ja osobne som nie som optimista, viď príspevok od "IvanPe" nižšie.

04.11.2014 | IvanPe

Ten projekt budem podporovat vsetkymi silami. Ale my sme sa ledva dostali cez predstavu o jazykovych schopnostiach v case ked slovenska vlada zrusila povinnost druheho jazyka z dovodu "ved sa aj tak nic nenaucili". A to hovorime o dvoch jazykoch co je snad uplne normalne vo vysokom skolstve. Chapem ze nemec sa douci anglictinu, anglican spanielcinu a svajciar (vzdelany) ma doma aj francuzstinu, ci taliancinu. Slovenscinou nehovoria ani vsetci obcania slovenska.
Cinske prislovie hovori: "kde je ziak tam je ucitel".
Tak jednoduche a pritom tak tazke na realizaciu.
Dokonca si myslim ze ani slovenski ziaci sa nechcu ucit.
Naco, ked zakladnou doktrinou vlady je "kazdy ma pravo mat sa dobre"!

04.11.2014 | IvanPe

Predpokladam ze tento blog je propagacnym materialom sluziacim ako vytah pre dalsiu karieru, preto sa ziadna diakusia neocakava, neskor bude dolezite ze to "vyslo" v Trende.
To co tu popisujete vyzaduje zmenit skolstvo, vymenit vacsinu manazmentu vratane profesorov a ich asistentov s hlboko zakorenenym centralizovanym myslenim a chraniacimi si svoje "teple fleky" za akukolvek cenu.
Vyzaduje to zmenit financovanie skolstva s jednosmernym financnym tokom smerom k NH fakulte. Dalej to bude chciet motivovat mladych k studiu matematiky lebo bez nej sa dnesna ekonomia robit neda a sucasne anglictiny. Tu bude treba zasobit na strednych skolach takymi profesormi ktory anglictinu ovladaju tak aby vasi novi studenti boli pripraveni na prednasky a cvicenia v cudzom jazyku. Uz vidim tych slovenskych profesorov ekonomie ako chapu reci matematiky (nie tabulkam, matematike) a tito ako spolupracuju s MatFyzom. A tak dalej a tak dalej. A na zaver tomu nasi studenti musia uverit a potom chciet a potom sa im to musi vyplatit. Do konca ktoreho volebneho obdobia?
Takze mne vychadzaju dve moznosti:
1. Pan Filko je politicky nominant a Smer si ide budovat vykladnu skrinu skolstva. Ma zabezpecene statne financovanie a politicke krytie na realizaciu planovanych zmien, sucasny system to nie ze neumoznuje on to prinajmensom brzdi ked nie zakazuje. So statnou podporou a dostatkom penazi by tak mohol Smer prezentovat nielen vysledky ale aj navrat do 20. storocia ako spravnej cesty.
2. Pan Filko napisal svoj sen, co viem ze nie je ani prvy ani sam, a berie to ako prezentaciu jednej zo svojich moznych buducnosti.
Ak sa pan Filko niekde v mediach vyjadril ze teraz by mohla nastat zmena k zlepseniu podmienok na rozvoj hospodarstva (neviem ci myslel na podnikanie alebo vacsie rozdavanie), tak tento blog by mohol byt signalom ze to co naznacoval nie je prioritou Smeru a on nie je tou politickou osobou, ktora by neskor mala "reformy" prezentovat ci komentovat zo svojho politickeho postup, ktorym jeho sucasna funkcia nepochybne je.
Kazdy z nepolitickych funkcionarov vlady su ludia primarne urceni na odstrel pri najmensim zavahani, ako marketing pre volicov.
Sorry.

05.11.2014 | @@@

takže cielom nie je učiť ekonomiu ale angličtinu :D :P

04.11.2014 | ataman

Co sa tyka VS skolstva, mam k tomu nasledovne poznamky:

1/ V prvom rade musi dojst k zmene "v hlavach" ucitelov /viacej flexibility, nie jednotvarne prednasky kam nechodia studenti/.

2/ Dalej zmena financovania VS - na zaklade vysledkov /publikacna cinnost v zahranicnych vedeckych casopisoch, vysledky "realnej" vedy/, nie na zaklade poctu prijatych studentov.

3/ Student/ka = partner vo vyucovacom procese, nie podriadeny VS ucitelov.

4/ Minimalne 30 percent ucitelskeho zboru mimo SR na kazdej fakulte.

5/ Hlbsia spolupraca s podnikatelskym sektorom.

a mnoho dalsieho.

04.11.2014 | slimak79

Filko mna zaujima co hovoris na nizsi vyber dani a vacsi deficit - nedas tlacovku?

Dalej ma zaujima toto - to je co? Na to je nejaky zakon ci?...
https://www.financn...

Filko filko ostan tam kde si a rob si spravne robotu ako ju robis doteraz ide ti to vyborne.

Smrad jeden smeracky dokonci si pracu. Vysledky mas.

Nedas nejaku analyzu aj o efektivite statnych vydavkov? 200 percent navyse ? Smrad - smer - ch..


05.11.2014 | catze

Jemine, aspon jeden prispevok k veci.

A tych, co idu na EUBA, ci dokonca NHF, lutujem. Zly vyber! Ta skola je otrasna!

04.11.2014 | Roman Kanala

Nerád to robím v diskusii pod článkom triedneho nepriateľa, možno by si to zaslúžilo vlastný blog, ale nemám čas. Tu je pár myšlienok.

Príčiny biedy školstva na Zlodejsku po zlodejsky.

Školstvo po Márii Terézii zdedilo stredoveké neduhy, memorovanie a scholastiku, barokové kudrlinky a kontrasty spolu s klasicistickou strohosťou. Osvietenectvo nebolo. Prišlo s Jozefom II zhora ako "riadená reforma". Školstvo bolo samozrejme nemecké a maďarské, slovenčina nebola ani kodifikovaná. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní a kontrarevolučnej úlohe Štúra Lajoša, ktorý najprv zradil svojho cisára, aby potom zradil svojich maďarských spojencov, aby mu napokon už neveril vôbec nikto, prišla vlna maďarizácie, ktorá sa prejavila najmä v školstve. K skostnatelému školskému systému sa pridal národný útlak.

Počas prvej republiky slovenčinu zachránili českí četníci, notári, úradníci a učitelia. Slovenská inteligencia rástla v Prahe. Školská reforma bola aká bola, ale aspoň pomohla vychovať domácu vrstvu ľudí, ktorí vedeli čítať a písať. Počas vojny fašizmus vzdelaniu neprial a to sa stalo obeťou vojny.

Po Februári sa školstvo zas preoralo, tentokrát podľa vzoru hlbín ruských stepí a stepných opíc tam žijúcich. Pre boľševikov bol každý, kto vedel čítať a písať, podozrivým inteligentom, ktorého ak nešlo rovno zastreliť, tak bolo treba vedľa neho posadiť politruka, politického rukovoditeľa. Pretože učiť môžu z princípu len ľudia, ktorí vedia čítať a písať, tak na učenie bola vychovaná generácia polomozgov, ktorí tak-tak vedeli čítať a písať, ale boli spoľahliví a príležitostne mohli poslúžiť ako politruci. Vedci boli nebezpeční inteligenti, ktorých bolo treba pozorovať a hlavne im nedovoliť, aby rozvratným myslením nakazili mladú generáciu. Tak vznikli učilištia zvané umyverzity, ustanovizne bez výskumu, bez pátosu a bez vedy, a akadémie vied, kde boli zavretí vedci a kde sa robila veda.

Nuž a tento boľševický model z hlbín ruských stepí exitoval v Československu počas zbytku jeho trvania a existuje v oboch nástupnických štátoch. Česko je o mak otvorenejšie, ale na Zlodejsku po zlodejsky, kde je kradnutie štátotvorným princípom, nie je o ničom inom ani systém umyverzít. Osadenstvo umyverzít vie, že by v porovnaní s ozajstnými univerzitami neobstálo, a tak sa porovnávanie zrušilo. Existuje len vzájomné potľapkávanie sa po pleci v páchnucom rybníku, kde niet šťúk ani rybárov, a ktorý sa 50 rokov nevypustil. Kariéra je sadnúť si na teplé miestečko, nechať sa vymenovať kandidátom vied, docentom, doktorom vied, profesorom, všetko pod jednou strechou. Hlavne sa nepohnúť z miesta. Profesúra nie je pracovné zaradenie, ale pytul podobný šľachtickému stavu, udelený panovníkom doživotne. Zložitý systém garantov a úväzkovania a administrácie zabezpečuje nemennosť toku peňazí a o nič iné ani nejde. A ani to netreba zastierať, keď Fico prehlasuje, že štát je organizované kradnutie.

Tu nepomôže žiadna reforma, len veľké kladivo, všetko to rozbiť a potom pozametať do smetí.

04.11.2014 | Niless

Dnes nemalo ludi na univerzitach vie po anglicky a stale prdia do stolicky z ktorej okrem smradu nevzide nic normalne, prinosne ci aspon zaujimave. Na druhej strane na akomsi ucilisti kdesi pri Podbrezovej ale aj na inych miestach SR je vacsi napor ako na niektore vysoke skoly v SR. Zrejme pravdepodobnost uplatnenia v praxi rovnako i vysledny plat su tym iniciatorom toho naporu ludi co sa tam hlasi a zaroven asi aj ten plat je vacsi ako u absolventa VS. Zakladna logicka otazka znie: "Je vzdelavanie v cudzom jazyku nejakym predpokladom buduceho uspechu studenta, napredovania v jeho studiu, ci zvysi sa nejako pravdepodobnost ze vychovame nejaku kapacitu (s predpokladom na nejake vyznamne uspechy)?
Myslim ze ovladanie cudzie jazyka by malo akosi vyplynut z okolnosti, rovnako ako v praktickom zivote. Reforma ako je naznacena v clanku by nepresla aj keby vladu zostavovala SaS spolu s INESS lebo nie vlada ale cele skolstvo za tie roky tak zdegradovalo ze ludia bud rezignovali, ci prisposobili sa ale co je najhorsie tento stav uz v podstate si vychovava generaciu ucitelov, ktori sa stotoznuju s tym ze by to takto malo fungovat. Akakolvek zmena ci reforma vyvola prudke reakcie, mali sme moznost vidiet u SAV, ked sa iba zamyslalo nad setrenim. Kto bol na SAV moze potvrdit ze s vynimkou par centier ide v podstate paskvil ci parodiu na vedu. Takze na zaver poviem ze reforma by bola nakladna zdlhava bez garancie nejakej zmeny ci vysledku, takze sa stotoznujem s prispevkom nadomnou ..."Tu nepomôže žiadna reforma, len veľké kladivo, všetko to rozbiť a potom pozametať do smetí."

05.11.2014 | Jozef Hvorecký

Držím vám palce. Ale ak budete zvolený, začnem veriť na zázraky.

06.11.2014 | IvanPe

Ospravedlnujem sa, ze tak neskoro, este mi napadol jeden dovod preco tento blog. Cize po
3. narodohospodarska fakulta EUBA sa snazi ziskat co najviac financii, v ramci noveho sposobu prerozdelovanie penazi v skolstve, a tymto sposobom (ze Filka nominuje) sa snazi lobovat. Kedze pan Filko nie je uplny bolsevik (cize sa nespolieha na uplny sponzoring statu) vie ze vyberanie dani asi uz zo "vsetko co sa pohne" (Schutz) bude mat za nasledok len jednu vec. Teda viacero ale jednu zakladnu. Ked sa minu peniaze sa domcek rozpadne a nebu z coho uplacat drogovo na statnych davkach zavyslých volicov. Potom, a pan Filko je zatial mlady, bude chciet pokracovat v rozbehnutej kariere a na to mu korespondencia z EUBA bude mat pomahat. Ako sa dnes rado hovori "dobry zaznam do CV".
Takze cisty marketing.
Este si neodpustim poznamku k casti ktora sa tyka matematiky v blogu.
Mal so tu smolu (stastie), ze ako prvu som studoval techniku so spustou matematiky a az potom financny manazment ... a bohuzial musim konstatovat, ze az na Pana profesora matematiky (Komornik) nemal ani jeden ucitel (to slovo som zvolil preto lebo tak nazyvam vsetkych ktori sa snazia ucit) ani paru o matematike, a o vyssej tak tomu sa vyhybali ako cert krizu. Zostal mi v pamati tento citat, pani docentka: "vdaka bohu v ekonomii ziadnu vyssiu matiku netreba, aj preto som ju studovala".
My sme tie fakulty nazyvali: "vysoka skola sekretarska" a po osobnej skusenosti som svoj nazor nezmenil.
To ale neznamena, ze v ekonomii matiku netreba, naopak.

06.11.2014 | Roman Kanala

Tak to je nejaká divná ekonómia, keď k nej netreba matiku. V Ženeve matiku treba: operačný výskum, teóriu hier, nelineárnu optimizáciu, stochastické programovanie, a pod. Vzal som do rúk nejakú učebnicu z VŠE v Prahe a tam používajú Stieltjesov integrál, aby mohli pracovať so skokovými funkciami. Diskrétne či binárne premenné a skokové funkcie sú bežné pri formulácii ekonomických a finančných problémov. Ich riešenie potom nebýva jednoduché.

06.11.2014 | IvanPe

No ved oni to aj ucia na matike (inak integraly som tam nestretol) ale ti co ucia financie ci ekonomiu a pod., ti sa tomu vyhybaju ako cert krizu.
Cize teoreticky to viete ale netusite k comu vam to je.
O ostrych vymenach nazorov az po vyvysovanie ked ucitel stratil argumenty, asi ani netreba hovorit. A to nebola ziadna stara ropucha, stredny vek prodekanka ...

15.12.2016 | Robert Malik

Zaujímavý výzkum to robíš v rámci čoho . semestrálna práca ? Inač keď sme pri tej angličtine. Ako sa ju učíte ? ja som učím online cez metódu Imitum od angličtiny-bez-biflovania.sk Máte s tým niekto skúsenosť ? Poznáte niečo lepšie online na učenie ?

Radostná veda

Radostná veda
  • Počet článkov: 56
  • Priemerná čítanosť: 6083
  • Priemerná diskutovanosť: 14
  • RSS blogu

O blogu

Martin Filko je je riaditeľ Inštitútu finančnej politiky na Ministerstve financií SR.

Andrej Svorenčík pôsobí na Katedre ekonómie Mannheimskej univerzity, kde sa venuje experimentálnej ekonómii a dejinám vedy.

Štefan Kišš pracuje na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli.