Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Peter Kremský

Štrajk rodičov

13.09.2012 | Peter Kremský

Učitelia zasa riešia peniaze namiesto problémov, ktoré pália ich klientov.

  • Tlačiť
  • 41

Školy a škôlky štrajkujú. Deti mám doma, len najmenší škôlkar išiel s taštičkou plnou jedla, lebo jeho škôlka fachčí, keďže nie je štátna. Nejde o to, že sú doma, napokon sa im aj zíde trochu relaxu po prvom šoku zo skorého vstávania a školských povinností. Skúsme však rozmýšľať nad tým, o čom je tento štrajk a čo môže priniesť.

Slovenské školy a škôlky nie sú práve miestom, kde by sa pracovalo nadpriemerne, deti dostávali veľa ocenenia, povzbudenia, kreatívneho spôsobu vzdelávania, budovania sebevadomia a sebahodnoty. V porovnaní so zahraničím, najmä tým na západ a sever od nás, sa slovenské školy sústreďujú na akademické vzdelávanie, šprtanie vedomostí, opisovanie látky z učebnice na tabuľu a z tabule do zošita. Vyspelý svet dávno kladie dôraz na skúsenosť, experiment, komplexné poňatie témy a jej integrované rozobratie vo viacerých predmetoch. U nás sa stále kladie dôraz na krasopis, perfektné čítanie, recitovanie látky naspamäť pred tabuľou. Inde na schopnosť zapísať zapamätané, pochopenie témy, praktickú aplikáciu poznatkov.

V porovnaní s podpriemernou kvalitou slovenských škôl majú slovenskí učitelia platy dlhodobo na úrovni priemeru národného hospodárstva, čiže okolo osemsto eur mesačne v hrubom. Nechcem rozoberať, či je to veľa alebo málo. Pre niekoho je to žobrácka almužna, pre iného kráľovské peniaze. Len to dávam do súvisu s výkonnosťou a kvalitou škôl v medzinárodnej súťaži. Napokon, aj na tých osemsto eur mesačne musí niekto v priemysle zarobiť a odviesť ich do štátneho rozpočtu, aby sa dali učiteľom vyplatiť. Koľko priemysel, služby a iné produktívne odvetvia zarobia, záleží aj od schopností ľudí, ktorí tam pracujú. A teda aj od kvality ich vzdelania. Keď učitelia vzdelávajú deti, investujú nepriamo aj do svojich budúcich platov.

Práve preto ma prekvapuje, že jediné, pre čo učitelia štrajkujú, sú ich vyššie platy. Presne ako pri štrajku lekárov vlani na jeseň. Viac peňazí na platy učiteľov, ani viac peňazí do škôl totiž automaticky kvalitu vzdelávania nezlepší a samo od seba nič nevyrieši. Problémom v školstve je totiž najmä spôsob vyučovania, prístup k deťom. Neúcta k deťom, vrieskanie po nich, manipulácie, zhadzovanie detí, nedostatok kreativity, záujmu vysvetliť veci deťom tak, aby to pochopili - to je každodenná realita v slovenských školách.

Je pravda, že aj deti sú stále oprsklejšie, netvrdím že nie. Ale ony sú deti, učia sa byť ľuďmi, rozum a trpezlivosť predsa musíme mať my dospelí! Taká jedna ilustrácia založená na skutočnej udalosti z neďalekej škôlky: Učiteľka kričí na deti: "Deti ticho! Čo tak vrieskate, veď si nepočujem vlastný hlas! Prestaňte vrieskať!" Deti: "Ale keď my sa hráme na opice!" Učiteľka: "Okamžite prestaňte, čo sú to za sprosté nápady, hrajte sa potichu, mňa už bolí hlava. Nebudete sa hrať na opice, keď tak vrieskate." Načo podporovať kreativitu, dôležitejší je svätý pokoj pani učiteľky, všakže. Alebo príklad chlapca s problémami s disciplínou. Namiesto aby sa pani učiteľka zamyslela, či náhodou netrpí nejakou poruchou, ho nechala držať spolužiakmi a osobne mu za trest vysypala školskú tašku pod lavicu. Nech sa naučí, ako zatočíme s rozvracačmi poriadku!

Áno, sú to extrémy, ale na slovenských školách žiaľ každodenné. Nikde v programe školských odborov nevidíme, že by mali ťah na skvalitnenie vyučovacieho procesu, podporu kreativity, povzbudenie učiteľov k podnecovaniu záujmu detí namiesto trestov a represií. Ani to, že by bojovali za zníženie vplyvu štátu na vyučovací proces, aby menej vnucoval školám to, čo musia učiť a nechal ich tvoriť, premýšľať a rozvíjať v deťoch to, čo ich prirodzene zaujíma.

Nevidím tam tlak na rozvíjanie jazykových, technologických a polytechnických návykov, v ktorých slovenskí žiaci tak často zaostávajú za zvyškom Európy. Nevidím, že by protestovali proti stresovaniu detí známkovaním od prvého ročníka. Zaostalosť, nad ktorou sa čudujú nielen škandinávski učitelia, kde sa známkuje zväčša až na druhom stupni.Nečítal som, že by bojovali za slobodu pri výbere učebníc, ktoré štátny monopol nestíha zabezpečiť.

Školy zabúdajú na to, že žijeme v trhovom svete, kde deti a ich rodičia sú klienti a nie beztvará masa, ktorú treba "odučiť". Má byť záujmom školy, aby sa žiaci v nej cítili prijatí, rešpektovaní, povzbudzovaní. Má byť záujem a zodpovednosť učiteľa, aby dieťa pochopilo látku, aby ho bavilo učiť sa, aby bol motivovaný. Nakoniec, je klient, ktorého si musí učiteľ a škola získať svojou ponukou vyučovacích služieb.

Zatiaľ to vo väčšine škôl vyzerá ako vo väčšine verejných služieb: "Buďte radi, že sme dnes prišli do práce a že sa s vami vôbec bavíme. Buďte k nám milí a pokorní, inak vám ukážeme svoju zlosť a frustráciu z toho, že musíme pracovať práve tu! Keď sa postaráte, aby sme lepšie zarobili, budeme sa k vám možno správať o byľku slušnejšie." Priatelia, toto je na Slovensku štandard, ale vo zvyšku Európy je to hrubá neslušnosť, pokiaľ láskavo pominiem fakt, že je to mimoriadne neprofesionálne dať klientom pocítiť svoje sklamanie a negatívne pocity.

Nikde na svete ešte peniaze nevyriešili negatívny vzťah ľudí k svojej práci, napokon asi všade na svete učitelia zarábajú priemerne, často aj menej, ako je priemer ekonomiky. Napokon, ak by boli platy na slovenských školách vyššie, mnohí z dnešných učiteľov by už na nich ani nepracovali, pretože by ich vytlačili kvalitnejší. Ak však práca učiteľa nie je poslaním a učiteľ sa neviem sám zmotivovať, aby dal zo seba deťom to najlepšie, mal by asi ísť robiť niečo iné. Možno menej stresujúce a za viac peňazí. Ak budú učitelia riešiť stále len peniaze, dopadne to tak, ako to dopadá na školách už roky. Rodičia začnú štrajkovať. Zoberú deti z horších škôl a dajú do lepších.

Preto sa desiatky škôl rušia a iné sú preplnené, hoci sú v rovnakom meste. Často sa rušia práve štátne školy a na ich úkor rastú súkromné, či cirkevné. Preto ľudia vozia z Bratislavy deti každý deň do rakúskeho Kittsee, preto veľa detí študuje už strednú školu v zahraničí. Asi preto treba pribúdanie súkromných škôl zastaviť, však pán minister? Keď sa Ti nechce súpera predbehnúť, aspoň ho potkni. História sa vždy porátala s tými, čo sa snažili vnútiť jej svoje pravidlá, ona raz napíše vysvedčenie aj slovenskému školstvu.

Autor pracuje v neziskovej organizácii Trojlístok pre rodinu.

 

  • Tlačiť
  • 41

Peter Kremský

Peter Kremský
  • Počet článkov: 54
  • Priemerná čítanosť: 5646
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu

Som novinár z princípu, čiže človek veľmi zvedavý, ktorý sa rád o všetkom dozvie a rád sa so svojimi informáciami aj podelí. To však neznamená, že by som nevedel držať jazyk za zubami, keď je to potrebné (poznámka pre mojich informátorov, ktorí nechcú byť menovaní :-)). Okrem toho sa rád teším zo života, skúšam nové veci, ochutnávam nepoznané a stretávam sa s ľuďmi, ktorí majú otvorené srdce. Milujem svoju rodinu, dobrých ľudí, ponáhľajúci sa vzduch okolo a tvarohové palacinky (pozdravujem svoju mamu). A ešte jednu tabuľu. Je na nej preškrtnutý nápis Bratislava (vidím ju takmer každý deň).

Peter Kremský

Peter Kremský
  • Počet článkov: 54
  • Priemerná čítanosť: 5646
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu

Som novinár z princípu, čiže človek veľmi zvedavý, ktorý sa rád o všetkom dozvie a rád sa so svojimi informáciami aj podelí. To však neznamená, že by som nevedel držať jazyk za zubami, keď je to potrebné (poznámka pre mojich informátorov, ktorí nechcú byť menovaní :-)). Okrem toho sa rád teším zo života, skúšam nové veci, ochutnávam nepoznané a stretávam sa s ľuďmi, ktorí majú otvorené srdce. Milujem svoju rodinu, dobrých ľudí, ponáhľajúci sa vzduch okolo a tvarohové palacinky (pozdravujem svoju mamu). A ešte jednu tabuľu. Je na nej preškrtnutý nápis Bratislava (vidím ju takmer každý deň).

Kalendár sa načítava...