Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Potravinová sebestačnosť.

16.02.2017 | Peter Balašov

Diskusia (24 reakcií)

16.02.2017 | LPB

S tým regulovaním by som bol opatrný. Lebo aj (euro)dotácie sú reguláciou...

16.02.2017 | real name

dobre ruzmiem, "regulácia odbytu lokálne, ekologicky produkovaných potravín" by bola povinnost pravidelne kupovat prave od vas? alebo by sa mohlo kupovat aj zo zahranicia? vsak nie?

16.02.2017 | Peter Balašov

Nie o odo mňa, ale každý by odoberal od najbližšieho, svojho pestovateľa. V 50 rokoch, zeleninu pestovali na Slovensku "Bulhari". Keď mama povedala, že ide Bulharovi to znamenalo, že ide zobrať zeleninu. Nejaku dobu to dokonca fungovalu do určitej miety aj v 70 rokoch, že sa spotrebovavalo to čo v drobnom dopestovali zahradkari.

Samozrejme, že by sa postupne ustalila množina pestovateľov a odberateľov tak, aby to bolo v rovnováhe a časť by sa zrejme odbytovala za trochu vyššie ceny v nejakých stánkoch, ale všetka by aspoň v letnej sezone bola výživovo hodnotná. Dnes máme aj v lete zeleninu síce pekne osvietenú v supermarketoch, ale rovnako kvalitnú, teda nekvalitnô ako v zime.

17.02.2017 | HromBlesk

Radi budeme kupovať domáce a kupujeme ale moje skúsenosti:
1. kupoval som mäso u nemenovaného lokálneho mäsiara z nášho regionu..veriac že mi dáva lokálne, až kým mi sused z jeho bitúnku neukázal poľské kamióny na dvore daného mäsiara
2. radi sme sa zastavili na salaši Krajinka, kým sme nezistili že baraninu a mäso vozia z Poľska
3. Radi sme podporovali Tamilk z Kezmarku, kym sme nezistili že bryndzu vozia z Poľska
4. 2 roky som kupoval morky a sliepky od farmára z Opatovej pri trenčíne, až som raz išile knemu a hovorím mu kd máte tie kury a morky...že akurát su vybité...kupoval lacno morky z Maxifarmy v Madarsku vozil v prívese do trenčína a nám predával ako svoje bio....chápete že neveríme nikomu??? Ze čipsy Slovakia sú vyrobené v Polsku ..tak máme strach zo všetkého.

17.02.2017 | LPB

+
Prípadne sú takí, čo naložia vozík, dva, v Kauflande kopcom a idú s tým na trhovisko.
Niekedy mám pocit, že i nákupca Coopu sa dohodol s nákupcom Kauflandu a predáva to isté, len trošku drahšie.
A tiež by som sa nedivil, keby to, čo sa nepredá v Rakúsku v prvý deň, vyvezú na SK. Možno si tam chodia pred záverečnou po zásoby slovenskí "podnikatelia" sami.

17.02.2017 | ZuzM

Je smutné, že mnoho Slovákov nevie, čo znamená česť, hrdosť a zodpovednosť a tým podrážajú nohy všetkým. Naši odberatelia hovädzieho majú možnosť svoje šťastné steaky navštíviť "zaživa" a vidieť, ako sa majú a rastú. Mäsiarovi by sme ich ale nepredali z ekonomických dôvodov. Väčšina mladého zdravého dobytka sa exportuje, najmä do arabských krajín cez Turecko. Fungujú tak prevažne veľkochovatelia. Dôvod? Cena za 1kg živej váhy v SR 1,80 - 2,10€, výkup pre Turecko: 4,00€/kg. Dovoz potravín z Poľska je opäť vecou ceny - poľskí farmári majú násobne vyššiu priamu (dotácie) aj nepriamu (odvody, daňové zaťaženie, byrokracia, legislatíva, ...) podporu, preto sú schopní predávať za menej.

17.02.2017 | HromBlesk

Dakujeme Zuzka že sa ozval farmár. Dnes mäso kupujem na jednej farme asi ako ty, dostanem SMS zabíjame príď si vybrať..napr na sviečkovú je poradovník..taký je záujem.

Vysvetli nám ale presne...akú dodáciu dostaneš na býka TY a akú Poliak...alebo ako to je konkrétne..na ha Ty a koľko dostane Poliak. Nerpiama pomoc..dane si riešiš sama..odvody-ty by si robila niečo zadarmo??, Ty by si liečila zadarmo??? Súhlasíš aby niektorí neplatili zdr odvody a liečili sa zadara??? Ja viem že sú nezamestnaní, ktorí takúto službu dostávajú a podľa mňa by mali dostávať iba minimu zdr starostlivosti , alebo nič...

18.02.2017 | ZuzM

Celkovo je systém priamych platieb v Poľsku iný ako v SR. Napr. základná platba na hektár je v Poľsku 230€, u nás o stovku menej. Je to neporovnateľné. V Poľsku funguje okrem iného systém preplácania nákladov malého farmára pri chove hov. dobytka s tržbami cca 1400 až 60 tis. eur (6 - 250 tis zlotých). Každoročne dostane 50% resp. 60% - pokiaľ ide o mladého farmára do 40 rokov veku. Tiež systém tzv. projektových opatrení je iný, výzvy zo strany distribútora europlatieb sú písané jednoducho a transparentne, večer sa zverejní výzva, ráno si ju farmár prečíta a do 2 dní ju sám aj spíše a podá. Do 3 týždňov má vyhodnotenie, do 6 peniaze na účte, ak nároky splnil. U nás sú výzvy písané tak komplikovane, že bežný človek má len malú šancu pochopiť, čo vlastne PPA chcela "říci svými slovy", nieto ešte napísať projekt. Uzávierka projektov na podporu začatia podnikania mladých v poľnohospodárstve (SR) bola uzavretá 22.3.2016 - doteraz nie je vyhodnotená, o podpise zmlúv a následnom vyplatení prostriedkov nehovoriac. Paušálna výška dotácie by mala byť 50000, úplatky sa dávali vo výške 10-15000. To len tak pod čiarou.
K odvodovému systému v Poľsku by sa dal napísať samostatný článok. Odvody za farmára a jeho rodinu sú v zvýhodnenej sadzbe a platí ich štát. Taktiež funguje tzv. farmársky dôchodok (ako napríklad aj v ČR), keď odchádzajúci farmár dostane rentu a jeho nástupca dotáciu na štart. Ale aby sme si rozumeli, ja nie som zástancom dotácií. Deformujú trh a hodnotu práce aj produkcie a konkurencieschopnosť. Ale skrátka sú - aj preto by nemali byť selektívne stimulované investície prevažne do automobiliek, ale z rozpočtu by mala vláda dorovnávať podmienky poľnohospodárom tak, aby mohli žiť, nie živoriť. Automobilka ľahko po skončení obdobia daňových a iných podpôr zdvihne kotvy a závody postavené na kvalitnej pôde (najnovšie Jaguar) bude treba zase zaplniť, aby sa nám čísla nezamestnanosti nedajboh neprehupli do reálnej výšky.
A nároky hygieny a veteriny vysoko nad rámec europodmienok sú tiež samostatnou kapitolou. Tzv. papierová podpora živočíšnej výroby, keď reálne nie je malý prvovýrobca schopný splniť podmienky, pretože akonáhle vybuduje prevádzku na spracovanie mlieka/mäsa podľa inštrukcií RVPS, nájde sa ďalší úradník, ktorý si vyhlášky vysvetľuje inak a podmieňuje svoj súhlas nezmyselnými požiadavkami.
Na ilustráciu, pri predaji mlieka cez certifikovaný a schválený automat istá RVPS vyžaduje evidenciu teploty mlieka v prístroji každých 60 minút. Ale to, ako má farmár byť pri kravách aj pri prístroji súčasne, to už neporadili...

17.02.2017 | LPB

Prečo to tí Poliaci tiež nepredávajú Turkom?

18.02.2017 | ZuzM

Predávajú, ale Turci tiež neberú všetko... Majú svoje požiadavky na hmotnosť, vek, plemeno, pohlavie dobytka. A potom sú ešte ďalšie obmedzenia, ak sa vyskytne v krajine Bluetongue disease, záujem exportérov prudko klesá.

17.02.2017 | Roman Kanala

Autor to má všetko akosi dopletené.

"Požiadavku potravinovej sebestačnosti si presadzuje každý suverénny štát" - nie potravinová autarcia je atribútom štátnej suverenity, ale autorita inštitúcií a monopol na vynucovanie práva a poriadku. Potravinová sebestačnosť bola dôležitá počas 2. svetovej vojny, keď boli zavreté hranice. V EÚ je potravinová sebestačnosť nezmysel. Potraviny sú tovar, ktorý má voľne prúdiť bez ohľadu na hranice. Tie sú dôležité pre fiškálne dôvody, kam sa zaplatí koľko dane.

"Tézy o neviditeľnej ruke trhu, ktorá vytvorí prirodzenú rovnováhu sú v tomto prípade škodlivejšie ako diktatúry" - kto rozhodne o tom, čo je škodlivé, ak si to "škodlivé" prajú spotrebitelia?

"Slovensko, ktoré má potenciál byť potravinovo sebestačné, dovezie viac ako polovicu spotrebovaných potravín." - Toto je pravda a je to kvôli trhovým dôvodom. Ak sa dováža, tak je to asi preto, že dovoz je lacnejší, ako produkcia. Prečo tomu tak je? Lebo vo Francúzskej Únii je polovica únijného rozpočtu používaná na transfery do poľnohospodárstva. Nie veda a technika, nie výskum a vývoj, nie školstvo, ale spiatočnícky, zastaralý primárny sektor ako vo feudalizme. Zatiaľ je to ešte dobre, staromilstvo nezabíja. Čo zabíja je však to, že staré členské krajiny si vyhandlovali niekoľkonásobné subvencie, ako nové členské štáty a nikto sa nebúri, nikto s tým nič nerobí, lebo Francúzom sa neodvráva. Kopnúť ich do členku treba.

Ak je Danone dovezený 800 km lacnejší, ako lokálna produkcia, tak niečo nie je v poriadku. Buď je prilacná doprava a nepredstavuje penalitu, alebo je nerovnováha výrobných nákladov, alebo oboje. Vzdialenosť by mala byť prirodzenou trhovou bariérou, ak sú produkčné podmienky rovnaké. Ale tie nie sú. Tomu sa hovorí nelojálna konkurencia. Kde je to Fico? Prečo nejačí? Lebo v Bruseli sklopí uši a stiahne chvost a je dobručký.

Tzv. Spoločná poľnohospodárska politika predstavuje pozičnú rentu pre Francúzov, ktorá je nezaslúžená. Vedie k zbedačovaniu producentov z nových členských krajín. Po ich úpadku potom pôdu, ich výrobný prostriedok, lacno kúpia konkurenti, ktorí ich predtým zničili. To nie je dobrá dynamika. To nie je voľný trh. To je zmanipulovaný subvenčný socík. Proti tomuto treba bojovať.

17.02.2017 | HromBlesk

Za hlavný problém považujem reťazce. Síce tu kecajú ze Majú radi Slovensko, ale pravda je, že majú neskutočnú horizontálnu ale ja vertikálnu koncentráciu. taký Aldi vlastní poľnopôdu, mlyny, slepačiarne, bitunky, fabriky na cukrovinky, pekáreň na mrazené rožky a chleby....ale ja výrobcu obalov, či projekčné kancelárie, má svoju SW firmu... Ak má takýto kapitál..môžete mu rozprávať aby kupoval slovenské výrobky, on potrebuje naplniť svoje fabriky a neskutočnou kapacitou. Základ je v obchode. Ignorujme LIDL, KAUFLAND, TESCO au uvidíte že zmenia správanie. Koľko razy naši farmári rozbili výklad lidlu...alebo naviezli hnoj na parkoviská..ako to robia farmári z francúzska????

17.02.2017 | Roman Kanala

Áno, reťazce sú jednou z dvoch hlavných príčin úpadku poľnohospodárstva v slabo subvencovaných nových členských krajinách. Ich nákupná cena je mnohokrát pod výrobnými nákladmi. Ak im za tú cenu nepredajú slovenskí farmári, môžu si doviezť lacnejšie suroviny zo zahraničia vďaka vyšším subvenciám inde. Miestni majú na výber, buď im dodávať, alebo nie. Ak s nimi uzavrú obchod, tak si stratu musia kompenzovať vyššími cenami pri predaji na trhu alebo iným zákazníkom. Dlhodobo sa to udržať nedá.

Kde je to Fico? Prečo nevrieska?

18.02.2017 | slov-led plus

Boze, konecne sa nasiel niekto kto dvihol ruku na Lidl, ked som minule kdesi napisal ze Lidl nie, tak ma dobre ze vsetci neukamenovali... Problem Slovenska je aj hrdost ludi na vlastnu krajinu, nie je to len o cenach a pod. Rodeny Rakusan nepojde do Tesca v Petrzalke na nakupy aj keby boli kurcata za 1 cent. Nie je vsak jednoduche byt hrdy na stat ktory vznikol, ako vznikol, fungoval a dodnes funguje ako funguje, politikov a oligarchov ktori sa chovaju ze po nich potopa, mat okolo seba ludi co palia v peci plasty a co nezhori hadzu do potoka, vidiet ze vacsine je vsetko jedno... a este aj ty potravinari ktori kricia kupujte Slovenske casto radsej nakupuju v zahranici (vid Tvoj priklad z bryndzou TAMI a pod.) No a potom kup hrdo slovenske maslo od TAMI, ktore stoji 2x tolko co polske zarucene dobre trebars od Mliekarne Krasnystaw?

Moja polovocka Polka len nad Slovakmi kruti hlavou, Vy tu nic nemate svoje, vsetko drahe, vsetko strasne predrazene a vsetko cudzie... o kvalite sluzieb radsej pisat nebudem, ked je ludom jedno tak nie je tlak na nic, na ceny ani kvalitu a ani povod potravin a vobec lepsiu buducnost krajiny

17.02.2017 | Peter Balašov

Dlhodobá väzba pestovateľov a chovateľpv pre lokálnu spotrebu sa musí vytvoriť, vybudovať. V systéme Agrokruh si farmari pomahaju radami, lebo si niesu konkurenti a postupne sa u každého, kto postupuje férovo a spravodlivo voči prírode ustali aj neprekonateľný zmysel ferovosti voči zákazníkom. Ak si postupne niekto získa dôveru spotrebiteľov, ktorí ho živia, nebude ich určite podvádzať. Nejaká tá čierna ovca nemôže byť dôvodom na odmietnutie dobrého systému ako celku.

17.02.2017 | Roman Kanala

Pán Balašov, určite to myslíte dobre, ale unikajú Vám základné súvislosti.

Kupovať miestnu produkciu je v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja. Tu sa môže rozvíjať cezhraničná spolupráca ako na francúzsko-švajčiarskej hranici. Nie hranica je dôležitá, ale vzdialenosť a čas dodania spotrebiteľovi. Je lepšie jesť čerstvú miestnu zeleninu, ako španielsku trojdňovú.

Švajčiarsky Coop kupuje najprv od miestnych výrobcov a ak potrebuje viac, až potom ide kúpiť od Španielov. Ale na Zlodejsku ak je čínsky cesnak o tri centy lacnejší, tak ho ľudia budú kupovať, aj keď je bez chuti. Ľudia si musia zvyknúť na miestne produkty a vyžadovať ich. Potom budú aj v reťazcoch.

Takže áno, miestna produkcia je kompatibilná s trvalo udržateľným rozvojom. Ale máte tu dve väčšie trhové sily, a to neprimerané subvencie v starých členských štátoch Únie, hlavne vo Francúzsku, a potom silu reťazcov a ich možnosti kúpiť za hranicami, ak nedostanú tovar na miestnom trhu za naplánovanú cenu.

17.02.2017 | HromBlesk

A sme doma...tu pomôže iba jedno ozajstný vocý COOP....kde su akcionári iba slovenský výrobcovia a poľnohospodári, ktorí do siete nepustia nikoho iba svojich domácich..ktorí naopak majú povinnosť do siete pustiť iba svojich povedzme z okruhu 100 km...čo je aj ekologické na transport a podporujúce region (wau veďto by bolo ako za komančov ...v každom kraji 3 mliekarne a 3 masokombináty 8 pekárni...žeby neboli takí blbí,,,?? produce localy consume localy...) . . majú síce málo kapitálu na obch sieť..tak nech tu pomôže štát.
Farmárčina sa zopsula...minule som pozeral príbeh jednej syrárne v Bavorsku: 12 hodín denne drie celá rodina. Bavil som sa pred 2 mesiacmi s tzv Spetzelkráľom pri Stuttgarte...kráľ halušiek..tiež žerú halušky ako my...keď začínal tak spával 5 hodín denne aj on aj jeho deti po dobu 3 rokov. Dnes to nie je nikto ochotný robiť, ale Poliaci možno...a aj preto majú lacnejšie potraviny.

17.02.2017 | Roman Kanala

Toto riešenie lokálneho Coopu s lokálnymi dodávateľmi zabezpečenými na báze príkazov a zákazov by mohol mať ekonomické problémy, lebo konkurenti si nestanovili ideologické, ale iba čisto finančné ciele a ich zisk by mohol byť preto vyšší. Cenovou vojnou by mohli taký lokálny koncept vytlačiť z trhu. Buď by šiel na variabilných nákladoch bez zisku, alebo by bol nútený kupovať lacnejší tovar hoci zďaleka, čím by pošliapal svoje krédo.

A poľnohospodárenie je drina. Človek je pracovný nástroj a musí pracovať. Oproti priemyslu tam je jedna anomália. Priemyselník ak nevie predať jeden tovar, a tovaru sa znižuje cena, tak zníži produkciu a voľnými kapacitami začne vyrábať iný, ktorý vynáša lepšie. Poľnohospodár ak nevie predať tovar, a tovaru sa znižuje cena, tak nemá možnosť robiť niečo iné a namiesto zníženia produkcie ju naopak zvýši, aby väčším množstvom kompenzoval nižší zárobok. A trh sa zrúti.

17.02.2017 | HromBlesk

Verím na lokalpatriotizmus obyvateľstva, ktorý by prebil cenovú vojnu a verím na víťazstvo domáceho...:-) Domáci COOP by mohol fungovať na princípe komisu. Máš tovar, dones daj si cenu, my beriem 10%.

17.02.2017 | Roman Kanala

Moja mama žila na Zlodejsku a kvôli euru bola schopná prejsť pol mesta, aby kúpila lacnejšie. Keď som prišiel, kúpil som jej cesnak, lebo ona mala ten čínsky bez fúzov a bez chuti. Bol lacnejší o pár centov. Keď som odišiel, zas kupovala ten svoj lacnejší. Aj poľské slané smeti, akože syry. Ale keď prišli šmejdi, vždy ju obalamútili a mala predražené hrnce a nože a rárohy.

18.02.2017 | ZuzM

Hm, a pokiaľ sa vynechajú sprostredkovatelia, je možné získať lokálny kvalitný cesnak aj o tých pár centov lacnejšie. Ideálny model je spájanie viacerých pestovateľov do spoločného logisticko-distribučného kanála, aby tým znižovali náklady na dodanie svojej produkcie odberateľom. Tu vidím problém farmárov, ktorí si nedôverujú navzájom a spolupráci sa vyhýbajú.

18.02.2017 | Roman Kanala

Aj vo Francúzsku dostať hydroponický cesnak. Dokonca Made in France. Dá sa spoznať tak, že má odseknuté fúzy, aby sa nedal spoznať. Hydroponické produkty majú extrémne dlhé korene. Nie ako tie, čo rastú pekne v zemi. Kupujem preto buď bio cesnak, alebo taký, kde vidím fúzy.

Na Zlodejsku sa ľudia musia odnaučiť kradnúť a naučiť sa dôverovať si navzájom. Najľahšie by bolo, keby vedeli rozoznať zlodejov a odmietali ich. Žiaľ, oni ich skôr obdivujú. Flancoš Fico a jeho sociálne hodinky, sociálne bývanie a sociálne BMW X6. Feši Kali a jeho biele zuby. Počiatkove motorky. Bašterňákova bugatka.

19.02.2017 | One two three

potravinovu sebestacnost riesi aj clanok na polnoinfo.sk=je-potravinova-bezpecnost-prezitok-ze­leznej-opony

treba povedat ze ponuka zeleniny na SR bola v r.2015 - 567 797 t a doviezli sme 258 090 t.

podpora polnohospodarskej pody na 1 ha bola v SR 257 eur a priemer EU28 bol 344. Po vstupe do EU boli a este su dotacie pre nove clenske staty ovela nizsie na urovni 50-60 percent. K vyrovnaniu malo dojst v roku 2013 ale nedoslo. Od roku 2014 je urceny maximalny strop pre dotacie co poskodzuje hlavne velke podniky postkomunistickych krajin.

Clekovo polnohospodarsku podu vyuzivame malo, jej celkovy potencial je uzivit viac ako 6 milionov obyvatelov ak by sa vyuzivala spravne. treba vsak povedat ze od roku 1950 sa stratilo vystavbou 367 tis. ha poľnohospodárskych pôd. Kazdy den v priemere stratime 16 ha pody. Co ak prepocitame tak o 415 rokov nebude ziadnej polnohospodarskej pody.
Úbytok jedného hektára poľnohospodárskych pôd v podmienkach Slovenska môže okrem iného napr. znamenať:
zníženie výroby bionafty o 1 000 litrov, zníženie potenciálu celkovej potravovej, dostatočnosti pre 2 obyvateľov, zníženie zamestnanosti v poľnohospodárstve o 0,06 ľudí,...

Mali by sme obnovit durzstva alebo JRD tak ako kedysi.Prve druzstvo vzniklo v r. 1845 a zalozil ho Samuel Jurkovič v Sobotišti. Toto tu fungovalo.
Zasadny problem je velka rozdrobenost pody. Niektory ludia vlastnia aj menej ako 0.05 ha a nechcu ho predat...

odporucam precitat si http://www.vuepp.sk... => Jozef Vilcek 2011, Potencialy a parametre polnohosp. pod Slovenska. in Geograficky casopis 63 (2011) 2, 133-154

20.02.2017 | Roman Kanala

Biopalivá sú ďalšie zverstvo, za ktoré je zodpovedný Brusel. Ani energeticky, ani ekonomicky sa to nedá udržať. Ak má energetický agent ERoEI blízke 1, tak sa na jeho výrobu spotrebuje toľko energie, ako bude obsahovať výsledný produkt. Pridružené činnosti urobia energetickú bilanciu ešte nevýhodnejšou: distribúcia, predaj. Vyplatiť sa to môže len vďaka subvenciám.

Jediná krajina, kde sú biopalivá úspechom, je Brazília. Vyrábajú etanol z cukrovej trstiny. Slnka majú toľko, že im cukrová trstina rastie takmer bez práce. Znížila im závislosť na fosílnych produktoch. Na Americku sa biopalivá robia z polysacharidov v kukurici a sú závislé na subvenciách. Takáto jalová "výroba" len ochudobňuje pôdu a točí mašinu HDP naprázdno.

Peter Balašov

Peter Balašov
  • Počet článkov: 25
  • Priemerná čítanosť: 1152
  • Priemerná diskutovanosť: 9
  • RSS blogu

O blogu

Podporovateľ systému AgroKruh.