Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Pavol Čižmárik

O striedaní času a (možnej) strate pamäti v čase

26.10.2018 | Pavol Čižmárik

Trochu odľahčene o nedávnej histórii času

  • Tlačiť
  • 25

V noci zo soboty na nedeľu sa posúva čas. Myslím, že to všetci viete. Túto jednu noc si pospíme (podaktorí potancujeme...) o hodinku dlhšie, aspoň teda my na severnej pologuli. U protinožcov si čas budú posúvať opačným smerom...na rovníku si čas posúvať nemusia a ani za polárnym kruhom to veľmi nedáva zmysel.

Asi aj všetci viete, že smerujeme k tomu, že o pár rokov budeme o posúvaní hodiniek dvakrát v roku iba rozprávať deťom a vnúčatám...ktoré si to sotva budú vedieť predstaviť, ako to mohlo fungovať.

Ktovie, čo si ľudia mysleli vtedy, keď sa tento tzv. letný čas zavádzal. Ešte pred dvesto rokmi neexistovali ani len časové pásma (v dnes známom ponímaní) podelené približne po poludníkoch oboma smermi od hvezdárne v Greenwich. Každé mesto či miesto na zemi malo svoj vlastný, slnečný čas. Poludnie nastávalo, keď bolo slnko najvyššie.

Až rozvoj železničnej osobnej dopravy v Británii vyvolal potrebu zladenia časov medzi dvomi miestami, mestami, železničnými stanicami. Dôvod bol naozaj prozaický - potreba zladiť časy príchodov a odchodov vlakov v cestovných poriadkoch. To hovoríme o druhej polovici 19. storočia.

Pokiaľ rozhodujúca časť obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve, podstatné bolo denné svetlo. Industrializácia či povinná školská dochádzka však vyvolala potrebu časového zosúladenia mnohých ľudí na jeden čas. Rozdiel medzi začiatkom (resp. koncom) denného svitu v zimnom a letnom období viedol k nápadu zaviesť tzv. letný čas pre časť roka. Pre naše územie ako súčasť Rakúsko-Uhorska sa tak stalo v roku 1916 a spolu s vtedajšou Nemeckou ríšou išlo o tuším prvý systematický posun na letný čas na zemeguli.

Asi by dnes nikto nepochyboval o tom, že hlavným motívom bolo, aby sa lepšie využilo denné svetlo v rôznych obdobiach roka (o čom azda svedčí i anglofónne označenie DST - Daylight saving time).

A tak sa pýtam sám seba, či tvorcovia a propagátori aktuálnych zmien (zrušenie letného času a ponechanie iba pôvodného stredoeurópskeho času (GMT+1) alebo opačne) zabudli, kvôli čomu sa letný čas, resp. zmena času dvakrát v roku vlastne zaviedli.

A som aj zvedavý, ako dlho táto zmena - neposúvať si hodinky dvakrát v roku - vydrží. Pretože nemať slnečný čas, ale časové pásmo, to znamená niečo iné pre oba geografické okraje pásma. I v rámci tak malého územia, ako je Slovensko, je rozdiel medzi svitaním či stmievaním na východe a západe krajiny značný.

Ak sa nebude prispôsobovať čas ľudskej aktivite, tak sa zrejme dočkáme toho, že sa bude ľudská aktivita viac prispôsobovať dennému svitu. Ako o tom kedysi dávno ironicky napísal Benjamin Franklin, ktorý sa preto trochu mylne považuje za tvorcu myšlienky tzv. letného času.

Možno teda v lete budeme intuitívne chodiť do práce skôr, ako v zime - teda iba my, s flexibilným pracovným časom. Možno sa prispôsobia školy a v zime bude zvoniť na vyučovanie neskôr. A možno si to zase raz spoločnosť rozmyslí a nejakú formu prispôsobovania času dennému svitu znova zavedie. Možno.

  • Tlačiť
  • 25

Pavol Čižmárik

Pavol Čižmárik
  • Počet článkov: 73
  • Priemerná čítanosť: 3969
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm. Blog o 3D: dane, diaľnice, dôchodky.

Pavol Čižmárik

Pavol Čižmárik
  • Počet článkov: 73
  • Priemerná čítanosť: 3969
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm. Blog o 3D: dane, diaľnice, dôchodky.

Kalendár sa načítava...