Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Pavol Boroš

Čo so mzdami vo verejnej správe?

27.01.2020 | Pavol Boroš

Existuje vôbec riešenie, ktoré má v oblasti optimalizácie potreby práce a osobných nákladov vo verejnej správe šancu priniesť dôveryhodné a dlhodobo použiteľné výsledky?

  • Tlačiť
  • 5

V situácii, keď počet zamestnancov vo verejnej správe z roku na rok rastie a zároveň sa o 10% všetkým zvyšujú mzdy je isté, že už v roku 2020 bude štátny rozpočet mesačne torpédovaný odlivom finančných prostriedkov  v doteraz nevídanom objeme. Čo sa dá v tejto situácii robiť? Ako môžu ľudia zodpovední za verejné financie po voľbách zvrátiť vývoj osobných nákladov?

Preštudovali sme volebné programy významnejších strán a hnutí z ktorých vyplýva, že tí reformnejšie orientovaní politici chcú v tejto oblasti:

  • zrealizovať audit/ty ústredných orgánov štátnej a verejnej správy s cieľom redukovať nadbytočné úrady a rušiť duplicitné útvary,
  • na základe auditov znižovať počty zamestnancov verejnej správy,
  • pokračovať v optimalizácii procesov v štátnej a verejnej správe.

Predpokladáme, že pod „auditmi“ sa vo volebných programoch rozumejú aj v našich slovenských podmienkach často využité „procesné a personálne audity“. Od roku 2003, čiže od prelomového prvého personálneho auditu zrealizovaného na Ministerstve financií, sa vykonalo mnoho ďalších podobných projektov a po čase sa ukázalo, že:

  • audit jednej organizácie verejnej správy nemá z pohľadu šetrenia celkových osobných nákladov verejnej správy význam – väčšina identifikovaných nadbytočných zamestnancov sa dokáže s pomocou svojich kontaktov „upratať“ v iných organizáciách verejnej správy,
  • audity sú časovo náročné - ak majú byť dobre urobené, nedajú sa stihnúť skôr, ako za tri mesiace, vo veľkých organizáciách a rezortoch to môže byť podstatne viac,
  • audity si „pracné“ – jeden audit dokážu zodpovedne a s dôveryhodnou vypovedacou hodnotou urobiť minimálne traja veci znalí konzultanti,
  • po roku od skončenia auditu sa vyhlási, že situácia v danej organizácii sa natoľko zmenila, že výsledky sú už neaktuálne.

Na prvom grafe vidíme ako by sa s veľkou pravdepodobnosťou vyvíjal počet zamestnancov vo verejnej inštitúcii pred, počas a po skončení personálneho auditu.

 

Ak by niekto chcel po voľbách zrealizovať v jednom čase povedzme 50 auditov, čo by riešilo časť uvedených problémov, potom by bolo potrebné využiť na realizáciu 200 až 300 optimalizačných odborníkov, čo nie je reálne. Akékoľvek etapizovanie priebehu auditov síce zníži tlak na množstvo auditorov, na druhej strane spôsobí predlžovanie doby medzi štartom prvého a koncom posledného, čo v konečnom dôsledku ohrozí aktuálnosť výsledkov a „nabije“ argumentáciu kritikov zmien.

Existuje vôbec riešenie, ktoré má v oblasti optimalizácie potreby práce a osobných nákladov vo verejnej správy šancu priniesť dôveryhodné a dlhodobo použiteľné výsledky? Samozrejme, ak sa nechceme uspokojiť s tým, že vláda zase raz príjme uznesenie, v ktorom zaviaže manažérov rezortov a verejných inštitúcií ušetriť osobné náklady v požadovanej výške a spoľahneme sa na to, že po aktuálnych voľbách zasadnú do funkcií konečne osvietení a uvedomelí šéfovia, ktorí sa iniciatívne postavia tejto nevďačnej úlohe čelom. 

Áno, existuje také riešenie a jeho základom je dosiahnutie kontinuálnej optimalizácie potreby práce, optimalizácie, ktorá nebude mať charakter jednorázovej akcie. Podstata navrhovaného riešenia a jeho porovnanie so súčasným prístupom je uvedená na ďalšom obrázku:

Predpokladáme, že na Úrade vlády SR vznikne útvar, ktorý bude zodpovedať za riadenie zamestnanosti v rámci verejnej správy v závislosti od výsledkov monitorovanie ukazovateľov výkonnosti (KPI) všetkých procesov vykonávaných vo verejných inštitúciách (ďalej Centrálny riadiaci a monitorovací útvar - RaM). Verejné inštitúcie by sa do monitorovacieho procesu zapájali postupne s tým, že celá verejná správa by bola týmto spôsobom z pohľadu výkonnosti monitorovaná a riadená do piatich rokov od pripojenia prvej organizácie.

Pripojenie jednej organizácie by prebiehalo nasledovne:

  1. zrealizuje sa audit v podobnom rozsahu, ako sa robieva štandardne (t.j. počas 3 až 6 mesiacov),
  2. okrem klasických výsledkov auditu, ktoré mali dopad na počet zamestnancov a organizačnú štruktúru, by nových výsledkom bol návrh spôsobu kontinuálneho riadenia výkonnosti danej organizácie prostredníctvom online monitorovania KPI procesov a s nimi súvisiacich agend a výstupov,
  3. hodnoty potrebné pre vyhodnocovanie ukazovateľov výkonnosti by sa po skončení fázy "nastavenia KPI" online sledovali, evidovali a vyhodnocovali na útvare RaM Úradu vlády, t.j. daná verejná inštitúcia by bola „pripojená“ do systému monitorovania a riadenia zamestnanosti vo verejnej správe,
  4. Zamestnanci útvaru RaM na základe online získavaných dát o procesoch vykonávaných v pripojených organizáciách verejnej správy by boli schopní kontinuálne kontrolovať a riadiť ďalší vývoj počtov zamestnancov v „pripojených“ inštitúciách.

Sme presvedčení, že za jeden rok je možné pripojiť na RaM desať až pätnásť verejných inštitúcií, čo by znamenalo, že za päť rokov by bola monitorovaná a riadená týmto spôsobom zamestnanosť v takmer celej verejnej správe.

Uvedomujeme si, že navrhované riešenie nebude jednoduché a ani lacné, bude treba zaplatiť inicializačné audity a aj informačný systém schopný online monitorovať a riadiť výkonnosť verejných inštitúcií pomocou KPI procesov.  Za predpokladu, že výsledkom  bude dosiahnutie a trvalé udržanie „iba“ 10% úspory osobných nákladov v porovnaní so stavom, keby sa neurobilo nič,  tak potom diskusia o výške týchto nákladov nemá z pohľadu hodnoty a prínosu vynaložených finančných prostriedkov reálny zmysel. Rovnako si dovolíme tvrdiť, že náklady na potrebné na dlhodobé financovanie RaM budú iba malým zlomkom ušetrených osobných nákladov.

Rozumieme, že v čase začínajúcej, či prebiehajúcej volebnej kampane, sa pozornosť politikov koncentruje na dosiahnutie samotného zvolenia a bez pochýb nemajú čas na detailné študovanie takýchto a im podobných návrhov. Napriek tomu nám dlhodobá skúsenosť radí, že po voľbách je na podobné systémové návrhy tiež neskoro, pretože politikov veľmi rýchlo dobehne realita všedných dní.

  • Tlačiť
  • 5

Pavol Boroš

Pavol Boroš
  • Počet článkov: 21
  • Priemerná čítanosť: 1136
  • Priemerná diskutovanosť: 3
  • RSS blogu

O blogu

Verím, že o vážnych a dôstojných témach, aké poväčšinou tie manažérske témy sú, sa dá písať zaujímavo a s občasnou iróniou medzi riadkami. 

Pavol Boroš

Pavol Boroš
  • Počet článkov: 21
  • Priemerná čítanosť: 1136
  • Priemerná diskutovanosť: 3
  • RSS blogu

O blogu

Verím, že o vážnych a dôstojných témach, aké poväčšinou tie manažérske témy sú, sa dá písať zaujímavo a s občasnou iróniou medzi riadkami. 

Kalendár sa načítava...