Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Školstvo tu nikoho nezaujíma

19.08.2016 | Pavol Baboš

Diskusia (58 reakcií)

19.08.2016 | Truhlik999

Ludia nie su blbi, vnimaju ne/kvalitu a ne/schopnost ucitelskeho zboru.
Ako sa hovori na zapade - volny preklad - ked platis oriesky, dostanes opice.
Zvysenie hodnoty ucitelskeho stavu sposobi len VYRAZNE zvysenie poziadaviek na vykon prace spolu s VYRAZNYM zvysenim platov.
Plat ucitela okolo 2000 € na ZS by mohol byt dobry start. Za tie prachy treba vyhodit vsetkych ucitelov nad 60 rokov - bez vynimky - zaviest mimoriadne a projektove miesta - prestart financovat skoly podla poctu ziakov atd.
Vsetko sa da - lenze nie je vola.

19.08.2016 | Roman Kanala

Predstavte si, že by o učiteľské miesta nastala bitka. Stačilo by dvojnásobne zvýšiť platy. Hneď by sa naštartovali mechanizmy ako v predošlom socíku. Korupčné a rodinkárske obsadzovanie miest smerákmi. Kde sú prachy, tam je smerácka žranica.

To znamená, že by tomu musel predchádzať nejaký objektívny hodnotiaci mechanizmus, aby neschopných diskriminoval. Kde ho vziať? Podobne ako v prípade právnickej mafie, i tu je problém vajca a sliepky. Čo urobiť skôr? Skokovo sa to dalo urobiť napríklad v justícii NDR, kde plošne vyhodili všetkých sudcov. Ale tam to bolo možné, lebo doniesli západonemeckých sudcov a pomaly prijímali nových podľa prísnych kritérií ako na západe.

Riešenie asi bude robiť to postupne a pridávať požiadavky a nároky. Žiaľ, na riadiacich pozíciách nie je nik s ucelenou víziou. Žiaden program nebol publikovaný. Všetky tzv. "metodiky" sú zbierkou fráz.

19.08.2016 | IvanPe

Naliatim penazi by sa kvalita vystupu, tj mudri ludia, nezmenila.
System bezi na bolsevickej metodike vzdelavania, neautonomnosti vzdelavacich institucii a trestanim za chyby. Jeho ucelom je vychova a nie vzdelanie. Taky konzumerizmus na pavlovovskom zaklade kde je cielom poslusny obcan. Pricom vyucovanie zabezpecuju trenovani vychovavatelia, tych par ucitelov nesmierne trpi, nielen kvoli nizkym platom ale hlavne preto lebo nemozu plnit svoje poslanie.

19.08.2016 | libertarian

Naliatim penazi by sa kvalita vystupu, tj mudri ludia, nezmenila.

Rozloženie IQ v populácii je podľa Gausovej krivky rozdelenia. A s tým nik nič nezrobí.
Ani keď prijmú ústavný zákon o ZÁKAZE Gausovej krivky rozdelenia IQ.

19.08.2016 | Truhlik999

Suhlasim, ziadna reforma u nas nie je mozna uz z principu.

Pokial maju statni zamestnanci pravo volit - nikdy nebudu volit proti sebe a nikdy si politici nedovolia ist proti ich pohodliu.

Zaroven si myslim, ze velkym zlom je aj decentralizacia - ktora velmi podporuje rodinkarstvo a korupciu a rozdelovanie spolocnosti (chyba komunite spolocny nepriatel - ako bola predtym Praha).

Zaroven suhlasim, ze samotne nalievanie penazi nevyriesi problem.

V kazdej skole su aj dobri aj zli ucitelia.
Nie je vsak zaujem ich realne hodnotit a konat proti nekvalitnym jedincom.

20.08.2016 | Roman Kanala

Nie decentralizácia je zlom, ale nedostatočná kontrola. Decentralizácia dáva príležitosť lokálnym zlodejom. Kontrola a transparentnosť (verejná kontrola) im sťaží zlodejiny.

Rozdiel medzi kontrolou a verejnou kontrolou vidíme pri kauze Fico - Kali - Bašternák. Kým kontrolu vykonávali štátne orgány, všetko bolo v súlade so zákonom. Akonáhle veci presiakli do novín, padajú hlavy a možno padne vláda.

19.08.2016 | IvanPe

Naliatim vedomosti potrebnych k uceniu do cloveka s mentalitou robotnika hoci na vysokoskolskej urovni nevznika ucitel ale robotnik s ucitelskym vzdelanim. Preto si aj nadalej zachovava spolocensky status robotnika. (Robotnik tu sluzi ako personifikacia pre osobu s nizkou kulturnou urovnou a nizsim mentalnym vykonom. A kedze si vazim kazdu pracu, vopred sa ospravedlnujem kazdemu, kto by sa ten zjednodusujuci pojem snazil vnimat inak ako je zamyslane.)
A ti ozajstni ucitelia, ti tym iba trpia.

19.08.2016 | libertarian

nuž, problém je, že Naliatim vedomosti sa vedomosti nedajú získať. Ani vytlačením VŠ diplomu nevzniknú.
A IQ nemožno transplantovať.

19.08.2016 | libertarian

Je to všetko inak.
Za socializmu (toho PREDOŠLÉHO do r. 1989 ) bol zakázaný TRH, ale fungovali tržné vzťahy, aspon trochu :
Bol záujem o tuzexové bony > vznikol čierny trh s bonami
Bol záujem o doláre > vznikol čierny trh s dolármi
A spusta podobného.
A analogicky k tomu vzdelávaniu :
Ak bude záujem o KVALITNÉ vzdelanie, vzniknú možno polooficialne, možno oficialne súkromné školy, ktoré ho budú poskytovať. Dnes REALNE nie je o vzdelanie záujem - záujem je iba o VŠ diplomy. A tak mnohé VŠ PREDÁVAJÚ diplomy. A simulujú vzdelávanie.

NAČO je dnes ľudom dobré vzdelanie ? Na nič.
Funkcie v štátnom sektore sa rozdávajú podľa politických konexií.
Práce remeselnícke sú namáhavé a špinavé. Načo ich robiť, keď Fico pošle dávky podpory.
Miest riaditeľov je máličko, tam sa dostať je beznádejné.
Dokladať tovar v Tesku možno aj bez vzdelania.
Takže NAČO je dnes ľudom dobré vzdelanie ? Na nič.

-.--.
A ako možno poskytnuť VŠ diplomy 60% -tám populácie ??? : Položiť laťku kritérií až na zem - takto ju preskočia všetci.
A toto dnes robia mnohé školy. A plnie smernice Bruselu.

19.08.2016 | IvanPe

"Ak bude záujem o KVALITNÉ vzdelanie, vzniknú možno polooficialne, možno oficialne súkromné školy, ktoré ..."
Mylis sa, dopyt tu je a prejavuje sa hromadnym odchodom kazdeho kto moze na zahranicne skoly. Napr do Ciech len za minuly rok 10.000 vs studentov, co by predstavovalo, ak ich tam doteraz bolo vsetkych spolu 10k, stopercentny narast, za jediny rok.
To budu ti od Gausa prienik s tymi ktorych rodiny si to mozu dovolit (nie studium, ubytovanie a stravu).
Tych par remeselnikov od Gausa tu je tiez a ich cena za pracu narasta, minule mi zapajal plyn a za 10 minut si vypytal normovanych 30€.
A co sa tyka kriterii a ich podliezania, na to su slovenski bolsevici majstri. Ako pri prenose dph nariadenie z eu horna hranica 500k€ slovenska realita 75k a ked podnikatelia veeeelmi protestovali tak 100k€.
Takze Brusel naharava nasim bolsevikom do karat ale ako si ich doma rozadame to je bohuzial nasa vec.

19.08.2016 | Jozef Hvorecký

Súhlasím s IvanomPe. Útek do zahraničia je jedným zo spôsobov voľby.
S iným máme skúsenosti na našej VŠ: Keďže máme na študentov nároky, ich počet sa trvale drží okolo tisícky. To sú tí, ktorí chcú vedomosti a sú za ne ochotní zaplatiť.
Počet našich študentov sa však nezvyšuje len kvôli Gaussovej krivke, ale aj kvôli dumpingovým (ne)cenám štúdia na verejných VŠ. Ak má študent šancu študovať rovnaký odbor, ale niekde za štúdium platí a inde neplatí, čo si väčšina vyberie? Dôsledkom je skutočnosť, že rodičia našich študentov platia dvakrát - prvý raz priamo za svoje deti a druhý raz cez dane ostatným študentom.

19.08.2016 | @@@

a v česku za študium platia ?

19.08.2016 | Jozef Hvorecký

Nie, ale nepochybne majú vyššie náklady než študenti, ktorí sa zapíšu na geograficky najbližšiu VŠ.
Za vedomosti sa platí. Aj to potvrdzuje u nás často popieranú skutočnosť, že ide o tovar.

19.08.2016 | @@@

aha takže neplatia lebo potom pre česko palti to iste čo pre slovensko ....po dalšie aj na slovensku mnohi dochadzaju na vysoke školy z ďaleka a byvaju na intraku či si prenajimaju byty ....40% vysokoškolakov na slovensku študuje v ba maš pocit že ba ma 40% obyvatelstva slovenska ?....podla čisel z česka najviac slovakov na vysokej škole (percentualne ) je prave na masarykovej univerzite v brne pre niektorych slovakov može byť brno približne rovnako vzdialene ako ba takže v končnom dôsledku to pre nich može byť jendo či ba alebo brno takže ani tie naklada pre nich nemusia byť vyššie ako ty prezentuješ .....

19.08.2016 | @@@

meviem odkial maš čisla ale v roku 2014 študovalo na VŠ v česku necelych 23tisic šudentov pričom vrchol dosiahli v roku 2011 kedy tam bolo necelych 25tisic ....takže neviem o tom žeby tam počet študentov za rok narastol o 10tisic

19.08.2016 | libertarian

IvanPe :
"dopyt tu je a prejavuje sa hromadnym odchodom kazdeho kto moze na zahranicne skoly."

- Podľa toho, koľký zostávaju potom v zahraničí je zrejmé, že to nie je odchod za lepším vzdelaním, ale prvý krok do emigrácie. A tiež odchod za výhodnejšími podmienkami - štipendiá, internáty, ........
A hlavne to nie su argumenty k tomu, že u nás nie je silný záujem o hlboké vedomosti, ale iné záujmy, hlavne diplom.
V našej obrovskej firme sme v posledných rokoch prijímali niekoľko VŠ - a to TECHNIKOV , ktorí maju to študium relatívne dobré oproti tým kadejakým humanitným UČILIŠTIAM zvaným VŠ. Ale ani tí technici neboli ktovie čo.
Tie tzv. humanitné smery - to je absolutna katastrofa - nehodia sa ani ako pomocníci na čistenie záchodov.

19.08.2016 | IvanPe

Libertarian:
"Podľa toho, koľký zostáv..."
Tak istotne svoje schopnosti by radi realizovat tam kde to je najjednoduchsie a najlepsie platene. Ale keby to bolo ako hovoris tak by urobili skolu na Slovensku a az potom isli za lepsou pracou. Ale oni uz vedia, ze viac ziskaju odchodom ASAP.
Tato spolocnost nepotrebuje samostatnych obcanov, potrebuje priemernych rovnako sa rozhodujucich poslusnych konzumentov moci, denne sa s roskosou precpavajucich mentalnymi hamburgrami s hranolkami.
To ze neviete najst pomaly nikoho schopneho je toho dosledok, uz tu nie su alebo robia pre seba.

19.08.2016 | @@@

aha a preto si vyberaju najčastejšie česko ?....prečo potom nejdu tam kde je mzda najvyššia alebo v česku je najvyššia mzda v europe ?....ked v česku na vysokych školach študuje 23tisic slovakov koľko slovakov študuje na vysokych školach v nemecku švajčiarsku a pod. krajinach ? ...tiež to je v desiatkach tisicoch slovakov ?

24.08.2016 | muchomuurka

Terajší stav odráža zdecimovaný stav strednej triedy a Gaussovo rozdelenie. Pôrodnosť sa nejak nezvyšuje, teda "nárast" v zmysle, že z istého koláča počtu uchádzačov sa percentuálne čoraz väčšia časť ročne vyberie za hranice. Štúdium ešte platia rodičia - je lacnejšie "vyexportovať" decko na štúdium pár km za hranice s tým, že je bez jazykovej bariéry, štúdium je bezplatné (to býva aj inde, no pri tamojších životných nákladoch vo Švajci a Nemecku to náš bežný strednotrieďák nedokáže utiahnuť), povinné odvody idú zo SK rozpočtu atď. Absolventi sú dobre prijímaní z ČR do celej Európy - za posledných pár rokov vďaka investíciám do výskumu a vzdelávania majú úplne iné renomé vo svete než SR. No a povedzme si narovinu, tá malá skupina, ktorá si môže dovoliť deti poslať ešte ďalej než 500km na západ, to aj robí.

19.08.2016 | @@@

ja teraz nerozumiem aka je pointa ?....to je ako chcieť aby všetci boli riaditelia ...to že by dnes na slovensku vysoku školu mal každy by nič na tom nezmenilo žeby slovensko bolo niekde inde ...napriklad žeby malo vyššie HDP na obyvatela ako usa ...je to omyl a blbost medii ktore niečo take pretlačaju ....v južnej korei ma 68% ludi vo veku 25 až 34 rokov vysoku školu ale južna korea ma len cca polovicu z HDP na obyvatela usa kde ma vysoku školu cca 50% ludi v tom veku v nemecku ma vysoku školu v tom veku 31% a aj napriek tomu maju vyššie hdp na obyvatela ako južna korea ....takže aki ciel chce niekto zo školami, chce aby na slovensku mal každy vysoku školu lebo si naivne mysli že potom tu bude raj ?...omyl ako som napisal na začiatku riaditeľom by chcel byť každy ale kto potom na neho bude robiť to už ani autor a ani samotni učitelia neriešia ....ved prečo by aj mali ? oni len chcu vyššie mzdy :D

19.08.2016 | salamoon

prave v spravach davali, ze napriek vlani prijatemu zakonu o zakaze prepustania ucitelov na prazdniny, tato prax na niektorych skolach stale (kvoli nedostatku financii) pretrvava aj tento rok..ucitelia sa vsak (podobne ako ini) boja o joby, takze sa o tom mlci..to je zrejme dalsi prispevok ku skvalitnovaniu skosltva a k zlepsovaniu postavenia ucitelov..tento pravicovy raj nie je schopny dodrziavat ani vlastne zakony/nariadenia, nehovoriac o podfinancovani..keby mi bol niekto v 89 povedal, ze o takmer 30r bude nastupny ucitelsky plat pri danych cenach cosi cez 600brutto, ze mnohych ucitelov budu vyhadzovat na prazdniny z prace, tak na neho ziram ako pedofil na skôlku...tento rezim ma po rokoch vsak uz neprekvapi absolutne nicim

aj ta anketa pekne ukazuje, ako sa vladnucej velkoburzoazii podarilo za generaciu cez svoje media slusne zdebilizovat vacsinu verejnosti..ludia tak okrem vlastneho strachu a piesocku na prvom mieste ziju vselijakymi ucelovo podhadzovanymi pseudokauzami, pseudosenzaciami sluziacimi na vyrabanie hmly, kontrolovane vypustanie pary nespokojnosti a vyrabanie akoze alternativ, hrami na akoze dobrych vs zlych, na vzajomne rozstvavanie jednotlivych skupin a profesii, na jednosmernu polit.- ideolog. masaz, otupovanie... v takychto realiach to nemaju jednoduche len ucitelia, vzdelanost,...

19.08.2016 | VeBe

Ja mam dlhodobo pocit ze skolstvo ozaj nikoho nezaujima. Lenze to je velky problem. Su to alarmujuce pocty studentov, ktori odchadzaju studovat do zahranicia a to zdaleka nie len do Ciech. Mnohi idu skutocne za dobrym (a casto drahym) vzdelanim, nie za vyhodami ako to tu niekto spomenul. Obe moje deti studuju v zahranici, ani jeden v Cechach, takze tato problematika sa ma bytostne tyka. Kvalitne studium je drahe a nikdy nebude lacne. Musim povedat, ze obaja zazivaju na svojich skolach kvalitu a uplne iny pristup, ucia sa rozmyslat a nachadzat nove riesenia. Noznice medzi nasimi skolami a skolami v zahranici sa neustale prudko otvaraju a nikto nic. Primarny ciel ochodu je dobre vzdelanie. Problem je v tom, ze profesionalne kontakty (aj neprofesionalne) a vazby sa vytvaraju prave pocas studia na VS ( teda na dobrych skolach) , cize je pravda, ze riziko ze sa tito studenti na SK nevratia je velke, vacsie ako si mnohi myslia. Neviem co sa musi stat, aby sa zacalo na SK nieco diat, aby sa lady pohli. Je to obrovska finacna zataz, ale mat dobre vzdelanie (nie diplom) to je hodnota, ktoru vam nikto nevezme.

19.08.2016 | @@@

to že tvoje deti študuju v zahraniči na vysokych školach a nie je to česko ešte neznamena že tam ide o desiatky tisic slovakov ....ano v česku je to nejakych 23tisic vysokoškolakov ktory tam študuju ale okrem česka do inych tak masovo neodchadzaju ako prezentuješ .....je len mali zlomok tych čo študuju v zahraniči na vysokej okrem česka možme hovoriť len o malom zlomku z toho ....čisla hovoria niečo take v roku 2014 študovalo na vysokej škole na slovensku 175tisic a v zahraniči 27tisic z toho takmer 23tisic v česku takže mimo česka niečo cez 4tisic ludi to znemana len maly zlomok z toho všetkeho

20.08.2016 | Jozef Hvorecký

Je zvláštne, ako si @@@ nedokáže všimnúť dvesto rokov známy vzťah medzi príjmami a výdajmi.
Aj keby sme hneď zabudli na jazykovú vybavenosť (v Brne dovoľujú študentom robiť skúšky po slovensky), náklady na štúdium v Česku sú neporovnateľne nižšie ako v Nemecku alebo Švajčiarsku.
Ktorúže VŠ, ste milý @@@ absolvovali VY?

20.08.2016 | IvanPe

Zavinac:
Podla Gausovej krivky je poslednych 5% populacie nadpriemerne inteligentnych, ak predpokladame ze vdaka znizenej latke kvality studia na Sk je to 10% a ak mimo Slovenska studovalo v 2014 27.000 zo 175.000 tj sedmina, cize bajocko okolo 11% zo slovenskych vysokoskolakov.
Cize kazdy kto je schopnejsi a ma na to, studuje mimo Slovenska.

20.08.2016 | @@@

nezmysel nespajaj inteligenciu s vysokoškolskym vzdelanim ....niektory inteligentni ludia vysoku školu ani nemaju a čo ?....vzdelanie je jedna vec a inteligencia dalšia a nemaš žiadne dôkazy že prave ti čo su inteligentni končia len tam :P....opať maš len domienku presne ako Jozef stoji na domienke že ked ja tak všetci rak isto robia :P

20.08.2016 | IvanPe

:D
Uz tomu rozumiem, ty nemas ziadne VS vzdelanie a si pritom neuznany genius. Teda dokaz svojich slov.
Este sa dostat k moci a uzakonis sa. Ave tebe.

20.08.2016 | @@@

a to si kde vyčital ?....ja len poukazuje na tvoje nezmyselne slova ty všetko hodnotiš podla seba a považuješ kapitalizmus za dokonaly system spravodlivosti ....povedal by som že priliš pozeraš americke filmy ....lebo kapitalizmus nie je o spravodlivosti a nikdy ani nebol ....takže sa vrať do reality a nebuď naivny :P

20.08.2016 | Roman Kanala

Ja som chodil na jadrovú fakultu ČVUT a v tom čase to bola najlepšia slovenská škola. Slovenská, lebo väčšina študentov bola zo Slovenska. Aspoň v našom ročníku to tak bolo. Slováci boli aj viacerí prednášajúci. Alebo aspoň mali manželku zo Slovenska.

Zároveň tí najlepší študenti boli Slováci. Mali sme tam jedného z východu, ktorý chytil depresiu z toho, že mu raz dali dvojku a nenechali ho prísť ešte raz, aby si ju opravil. Opraviť sa dala len trojka. Začalo nás 220, v piatom ročníku dokončilo 45. Skúšky sme samozrejme všetci skladali v jazyku, v akom sme chceli. Hovorí sa, že ak Slovák v Prahe začne žíkať, tak je to preto, že nie je Slovák, ale Maďar.

Vtedy v 70-tych rokoch to bol hlboký socík a tak náklady boli iné. Bývanie bolo subvencované za 50 korún mesačne. V maličkých celách sme boli po dvoch. Jedlo v menze stálo 2.80 Kčs. Najlacnejší knedlík s vejci v krčme stál 10-11 korún. Tak bolo zabezpečené, aby študenti boli úžasne chudobní a nemohli si dovoliť nič mimo školy. Vo väčšom merítku tak fungoval celý štát, všetci v podivnej chudobe. Žrádlo v menze bolo hrozné, väčšinou nekvalitné mleté mäso, lebo dobré mäso kradli pracovníci. V saláme sme občas našli pomletú myš alebo krysu. Čaj sme prezývali brómák. Plzeň v krčme stála 4.40 a vtedy ešte bola výborná s penou takou, že sa na ňu dal položiť 25-haliernik a ostal na pene. Desiatka stála 1.90 Kčs. V menze predávali pivo sedmičku za 90 halierov a bolo síce slabé, ale okamžite z neho ťahalo na spanie.

Skriptá boli okolo 20 korún. Vtedy aj 50 korún bol veľký peniaz. V prvom ročníku som žil zo 400 korún mesačne, potom som mal štipendium. V lete som chodil na brigády, aby som si vedel kúpiť kalkulačku a pod. Kalkulačky boli len v Tuzexe alebo pašované zvonku. Legendárne nožíky rybičky už neboli za korunu, ale za 10. Prvú výplatu ako inžinier som mal 1850 Kčs v hrubom.

Pražáci ušetrili len na bývaní. Jedlo za 2.80 bolo lacnejšie, ako sa dalo uvariť doma. Tých 50 korún za kolej bolo zanedbateľných v porovnaní s nájomným za byt. Takže vtedy platilo, že študovať doma v meste alebo v inom meste vyjde rovnako. Len cesta vlakom na východ krajiny stála asi 100 Kčs, študentská zľava bola za polovicu. Takže sa veľmi nedalo cestovať, lebo cesta bola drahá a trvala 14-16 hodín. Zas tí, čo bývali do 100 km okolo Prahy, museli denne dochádzať, lebo nedostali ubytovanie. To bolo poriadne náročné.

Ženeva sa hrdí, že má najmedzinárodnejšiu univerzitu. Je to kvôli školnému. Pre domácich 65 frankov za semester, pre cudzincov 650. V porovnaní s inými školami to je lacné, lebo inde sa platí aj 2000 za semester, ako polytechnika EPFL a tak. Anglo-americké univerzity stoja omnoho viac. Univerzita v Ženeve poskočila v Šanghajskom rebríčku za 10 rokov z nejakého 180. miesta na súčasné 53. Najlepšia škola je zurišská polytechnika ETHZ, ktorá je 18. najlepšia svetová škola. Pre cudzinca je dôležité iné - život v Ženeve stojí tak 2 tisíc mesačne. Izbička v internáte 800 frankov mesačne, verejná doprava 70 mesačne, každé jedlo 8-10 frankov, skriptá nie sú vôbec, len riadne knižky za cenu knižky od 50 do 200 Frs. Univerzita je roztrúsená v desiatkach budov po celom meste. Ale napríklad EPFL postavili za Lausanne na zelenej lúke a je tam všetko sústredené v jednej lokalite ako na Americku. Je to jedna obrovská rozľahlá budova. Už Univerzita v Lausanne má viacero veľkých budov, ktoré sú od seba vzdialené 1-2 zastávky električkou. Americký Stanford je tak rozlezený, že majú vlastné autobusy, ktoré jazdia po campuse. Majú tam zastávky a lavičky a cestovný poriadok. Školné pre študentov je niekoľko desiatok tisíc ročne. Je to súkromná univerzita, za všetko sa platí. Majú tam rotu záhradníkov, ktorí sa starajú o palmy a trávnik. Knižnica je otvorená po celú noc. Za ubytovanie v papundeklovom pavilóne som platil 100 dolárov denne. Tepelná izolácia žiadna, v izbe bola klimatizácia 4 kW. Do San Francisca ide CalTrain asi hodinu a spiatočný lístok stál 15 dolárov.

20.08.2016 | @@@

takže vieš čo su kvarky leptony či gluony ale nevieš čo je realita ...ved to tak často u teba aj vyzera že si v inej dimenzii :D

20.08.2016 | Roman Kanala

Leptóni a gluóni patria do Cernu a nie na jadrové inžinierstvo, bambulo. Jadroví inžinieri pracujú s neutrónmi, lebo z toho je elektrika a potom prachy. Prachy sú realita.

20.08.2016 | @@@

takže nevieš čo to je ? :D

20.08.2016 | antonmichalka

Školstvo treba otvoriť trhu. Spravidla nesúhlasím s riešeniami typu INESS, ale tu už iné nepomôže.
Ponechať možnosť - nie povinnosť - navštevovať bezplatné štátne ZŠ. Stredné a vysoké školy sprivatizovať a poonechať im slobodu čo učia, ako učia, koho učia, za koľko učia.

Situácia v slovenskom školstve je zúfalá. Posledných 10 rokov sme tragicky premárnili. Stagnácia pokračuje do roku 2024.

20.08.2016 | Roman Kanala

Obávam sa, že by to nepomohlo. Aké sú príčiny dnešného neutešeného stavu?

Na strane dopytu je po pytuloch dopyt, lebo pytul je vstupenkou do štátnej správy s doživotným zaopatrením. Akýkoľvek pytul.

Na strane ponuky sú umyverzity, kde sa pytul dá vysedieť. Štát platí ako za dobytok, platí na hlavu. Obmedzenie nie je ani množstvom, ani kvalitou. Množstvo by obmedzil numerus clausus alebo rozpočtový škrt. O kvalitu by sa mala starať akreditačná komisia, ale tam je množstvo kolúznych väzieb a otvorenie sa zahraničiu sa stále nekoná. Dve tretiny akreditačnej komisie by mali tvoriť ľudia zvonku. Profesúry na Zlodejsku sú pašaliky, kvalita nominácií mizerná, nevyžaduje sa ani ozajstná vedecká činnosť, ani výsledky v zahraničí. Umyverzity sú učilištia a nie výskum, ale kvantita výuky je považovaná za prácu. Ak sa hovorí o nejakom univerziťákovi, tak je to "vysokoškolský pedagóg". Výskumné posty ani neexistujú, to sa necháva do SAV ako v predošlom socíku. Je možná celoživotná kariéra smrádeček teplíčko stále na tej istej umyverzite od štúdí po profesúru až do dôchodku. Pozrite na tohto rechtora a jeho písomný prejav. Úroveň. http://blog.etrend....

A teraz sa vráťme k otázke, či by privatizácia niečo vyriešila. Zmenila by sa schéma financovania. Ale zmenili by sa pravidlá? Zmenila by sa kvalita výstupov? Kvalita výskumu, kvalita absolventov? Pokiaľ bude existovať dopyt po prázdnych pytuloch, bude trh s pytulmi. Pomaly sa už pytuly začínajú rozlišovať a svätej Alžbety či Dubčeka Šándora už ani neuznávajú. Namiesto akreditačnej komisie to rieši o pár rokov neskôr trh práce. Sociálne náklady obrovské, z daní platené zbytočné školy a zbytoční absolventi.

Privatizácia by vyriešila veci pomaly v dlhodobom horizonte, keby generácia šmejdov s odpadkovými pytulmi z odpadkových umyverzít nenašla prácu. Inteligentný zásah by ušetril veľké sociálne náklady počas desiatky rokov, lebo by nebolo treba názorný príklad, nebolo by treba, aby pytulu chtivé decká prešli celou mašinérou len preto, aby zistili, že sú stratení.

20.08.2016 | antonmichalka

Podľa mňa by ľudia za svoje peniaze chceli kvalitu, nie len prázdny titul, ktorý im k ničomu nepomôže.

Napokon, už dnes rodičia platia deťom doučovania a nie lacné. Dobrá angličtinárka vezme aj 12 eur za vyučovaciu hodinu. A žiakov má, že nestíha. Tak nech učí ako živnostníčka v škole.

Uvedomujem si riziká tohto riešenia. Nadpísal som, že nie som prívrženec neoliberalizmu typu INESS. Chudobným žiakom by štát poskytoval prospechové štipendiá. Napríklad.

Je to len návrh. Nemusí so mnou nikto súhlasiť na 100%.

Vidím marazmus v slovenskom školstve. Ako to celé ide do kytiček. Vyššie platy nepomôžu. Celá paradigma sa musí zmeniť. Toto chce zgruntu iný prístup.

21.08.2016 | LPB

"zgruntu iný prístup"
Rovnosť príležitostí. Každé dieťa dostane študijný účet (napr. v štátnej pokladnici) v rovnakej výške. Od 1. ročníka ZŠ sa mu z neho bude odrátavať podľa výsledkov, prospechu (možno by som vynechal telocvik, hudobnú, výtvarnú). Keď sa na účte objaví nula, ďalšie štúdium si bude platiť (jeho rodičia) zo svojho. Napríklad do celkového priemeru 2.0 by stačil účet na dokončenie bakalárskeho štúdia. Medailové miesto na olympiáde by navýšilo účet...

21.08.2016 | Roman Kanala

Ja si myslím, že pokiaľ budú teplé pelechy v štátnej správe, tam je vstupenkou pytul, dovtedy bude dopyt po pytuloch. V štátnej správe sa cení poslušnosť, a nie kvalifikácia. Tá je skôr na škodu.

Nie je dobré miešať prospechové a sociálne štipendium. Tie by mali ostať oddelené. Trhovým riešením by napríklad boli študentské pôžičky za nulový úrok. Študenti na dlh by si rozmysleli, či pôjdu na odpadkovú školu. Štátnym zásahom by bolo vytvorenie akreditácie verzia 2.0 bez prižmurovania všetkých očí.

21.08.2016 | LPB

Ak to bola reakcia na mňa, ja o štipendiách nepíšem. To by neboli peniaze na "míňanie". Pôžičku treba vrátiť. Neviem si predstaviť požičať 8-ročnému decku. Rodičom? Aby to (poniektorí) prepili?

Ten, čo napríklad tretí raz prepadne na ZŠ, by minul všetky prostriedky na štúdium.

20.08.2016 | @@@

takže nakoniec nebudu mať ani maturitu ked rodičia nemaju peniaze na ich školu :D ....skvele riešenie ....možeš si to označiť školy len pre bohatych ....potom sa ti bohaty už ani snažiť v škole nemusia kedže všetku konkurenciu odstavia penazmi :D

20.08.2016 | Roman Kanala

Švajčiari svoje deti neposielajú do škôl, ak by ich to nebavilo. Chodiť do školy len pre pytul je väzenie. Mať v ruke remeslo znamená, že decká začnú rýchlo zarábať peniaze a v živote nebudú hladovať.

20.08.2016 | @@@

lenže toto je o slovensku a na slovensku chudobny nezarabaju 3tisic eur na mesiac ako vo švajčiarsku ale rozhodne menej a nepišem o tych čo nemaju zaujem o študiu ale o tych čo maju ale kvoli tomu že maju chudobnych rodičov by tak nič nevyštudovali lebo to by im branilo v študiu ...

26.08.2016 | Vlasko

Na Slovensku dobri robotnici biedu netru. A to ze niekto zaraba 3000 Eur este nic neznamena, ak musis dat min. polovicu na ubytovanie a dopravu. A studium popri zamestnani tiez este nikomu neublizilo

20.08.2016 | VeBe

Na Slovensku po Slovensky. lenze realita je taka, ze desiatky tisice studentov studuje v zahranici. A nie su to vymenne pobyty, ked sa po orku vratia. Je to kompletne studium v zahranici. Z tych sa vrati iba zlomok hned po studiu. To je to, co je alarmujuce a mam pocit ze pohoda,, klidek. To ze je tak vela studentov v zahranici a vobec nie zandebatelne cislo mimo Ciech, to hovori len o tom, ze je predsa len dost ludi, ktori poznaju hodnotu vzdelania a su ochotni za to platit a zdaleka to nie su len bohaci. V zahranici neexistuje protekcia, kto na sebe nepracuje, neuci sa, neziska kredity, neprejde. Nepotrebujes nikoho poznat, musis hlavne tvrdo pracovat. Mna proste zaraza, ze sa tak dlho nic nedeje a stale to akosi nie je priorita pre vladu a vsetkych kompetentnych.

20.08.2016 | lukic

Priorita vlady je mat miliony chudobnych pasovych robotnikov neschopnych rozmyslat. Im slubia cokolvek, aby dostali hlas..

21.08.2016 | libertarian

VeBe :
" Mna proste zaraza, ze sa tak dlho nic nedeje a stale to akosi nie je priorita pre vladu a vsetkych kompetentnych."

- a mna zaráža, prečo ludia čakaju od nejakej zlodejskej vlády, že to vyrieši. Vláda je tu na rozkradanie, a toto robí dobre.
A nemyslím iba tuto vládu, ale každú. Táto je na rozkrádanie o čosi výkonnejšia, ako iné.

21.08.2016 | Jozef Hvorecký

Dve skupiny otázok len tak na pobavenie:
1. Je diktatúra lepšia ako demokraticky zvolená vláda? A čo tak anarchia - kde je tá vo vašej stupnici?
2. Načo bol vymyslený manažment? A na čo trestný zákonník? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo všetky spoločenstvá sveta vymysleli nie až tak odlišné spôsoby riadenia spoločnosti?

21.08.2016 | libertarian

Tie otázky su ozaj iba tak na pobavenie. Nemci, asi najkulturnejší národ si DEMOKRATICKY zvolili Hitlera.
A väčšina diktátorov bola počas a po svojom vládnutí ešte milovaná národom.
Tie otázky su bežnou sučasťou vymývania mozgov - a dnes europa podla toho vypadá. A asi aj taj dopadne.

21.08.2016 | IvanPe

Lib: to nie je pravda, Nemci si Hitlera nezvolili.

22.08.2016 | libertarian

Prečítaj si dejepis.
"Ve federálních volbách 6. listopadu 1932 získala NSDAP 33% hlasů a stala se tak nejsilnější politickou stranou. "
"Adolf Hitler se 30. ledna 1933 dostal legálně k moci, když byl dosazen do funkce říšského kancléře prezidentem tehdejšího Německa Paulem von Hindenburg."
"O dva roky později, kdy se konaly volby znovu, získala strana 107 křesel a stala se druhou nejsilnější stranou v Německu. V nových volbách roku 1932 vyšla NSDAP jako nejsilnější politická strana v Německu."

Ale ak sa chceš hrať so slovíčkami, dopredu ti hovorím, že do toho nejdem.

21.08.2016 | libertarian

"A čo tak anarchia - kde je tá vo vašej stupnici?"
- Dnes má každé politologický pojem aspon tri rôzne významy. Ja poznám iba pojem anarchokapitalizmus.
Lenže ani KAPITALIZMUS už dnes nie je jasne definovaný. V EU vraj je KAPITALIZMUS , ale tento tu má s ním spoločný iba ten názov.
Aj diskusie o politike dnes vypadaju ako cirkus, pretože každý chápe každý pojem celkom inak.

21.08.2016 | @@@

ako by nemal ...kapitlaizmus je založeny na sebectve a chamtivosti a to sa prave aj deje či v usa alebo v europe stale ide o kapitlaizmus ...to že nejde podľa tvojich predstav je už ina vec ked ty žiješ v naivite a iluzii o dokonalosti kapitlaizmu :P

21.08.2016 | libertarian

" prečo všetky spoločenstvá sveta vymysleli nie až tak odlišné spôsoby riadenia spoločnosti?"
Vymysleli VELMI odlišné spôsoby. Ale zvíťazila DEMOKRACIA:
Pretože DEMOKRACIA jediná umožnuje politikom okrádať občanov, a súčasne im dávať pocit, že oni , občania, tu vládnu.
DEMOKRACIA je genialna metoda zotročenia ludí.

21.08.2016 | IvanPe

Aj v tomto sa mylis, demokracia je zatial jediny sposob ako sa mozu obcania podielat na moci.
Ina otazka uz je preco sa nepodielaju a moc odvzdavaju atd.
Ak krajina nema tradiciu slobody vacsinou sa demokracia meni na nastroj marketingu.
Ale to vsetko neznamena ze nesuhlasim s tym ze je to genialna metoda podrobenia si vacsiny spolocnosti. Do akej miery?

21.08.2016 | @@@

nepodielaju sa na moci je preto že im to nedovolia ty nahore ...prekna ukažka je dnes po volbach kotleba ktory bol vytiahnuty ako z ulice ale na druhej strane je on ukažkov toho že politika a media idu dokopy ruka v ruku a ked nema niekto za sebou media potom nebude mať prezentaciu a nema šancu aj keby priniesol niečo rozumne ale pokial media mu nedavaju rovnaki priestor a davju ho len male skupine potom je jasne že ta vladne lebo ked sa ludia dostavia k volbam tak si kladu otazku volim toho alebo toto čo som nikdy o tom nepočul a preto budu voliť menšie zlo ako by mali voliť niečo čo ani nepoznaju ....kolteba mal určitu vyhodu jedine v tom že už mal nejake medialne blbosti za sebou a mnohi mu robili propagandu aj na internete a preto ho mnohi mlady volili ale ako sa k tomu dostane napriklad niekto drobny ked tu niekto chce dokonca takych zastaviť predtym aby mohli kandidovať vo voľbach nie to aby mali rovnaki mediali priestor ....potom je tu ešte možnosť aby media davali minimalen pol roka pred voľbami všetkym stranam rovnaki priestor v mediach aby sa mohli k všetkemu vyjadriť a aby ludia potom mali možnosť si vybrať kedže by posznali všetky strany o čo im ide ale takto ako je to nastavene dnes je to skor o hrstke poltickych stran čo maju znamosti za sebou a media im davaju priestor ....pozor ja nehovorim o platenom priestore v mediach ale o tych neplatenych kde stale dostavali možnosť sa vyjadrovať stale len tie iste strany

22.08.2016 | LPB

3zavináč:
Na webe je priestor prakticky nekonečný. Prečo ho (lepšie) nevyužívajú? Žeby nemali o čom?
Z čítania pár diskusií som nadobudol pocit, že Kotlebovci a Smeráci by si mohli podať ruky.

22.08.2016 | libertarian

IvanPe :

"Podiaľať sa na moci" - a to je čo ??!! Nakoniec vždy vládne IBA TEN NAJSILNEJŠÍ . V demokracii si väčšina môže robiť s menšinou, čo len chce. Neexistuje nič, čo by to zmenilo. A ak časť politikov dokáže demagogicky oklamať voličov, tak aj malá časť môže ovládnuť väčšinu.
Predposlednou svojou vetou si poprel tu prvú.
" ..... je to genialna metoda podrobenia si vacsiny spolocnosti."

Nevidím dôvod, prečo by mal mať ktokoľvek v spoločnosti absolutnu moc - aku mu dáva demokracia. Každý mal by mať moc IBA NAD SEBOU. Nik nad inými. ANCAP.


22.08.2016 | @@@

a kto ti brani robiť tu istu demagogiu ? :D

22.08.2016 | LPB

lib:
Aj v ANCAPe by vládli tí najsilnejší. Ak máš na mysli najdrzejších, najprefíkanejších, najklamajúcejších, najnezodpovednejších, najprimitívnejších, najukecanejších, najfarizejskejších...

Pavol Baboš

Pavol Baboš
  • Počet článkov: 16
  • Priemerná čítanosť: 3167
  • Priemerná diskutovanosť: 19
  • RSS blogu

O blogu

Študoval som politológiu, ekonómiu a politickú žurnalistiku. Pracoval som ako novinár vo viacerých médiách, najdlhšie v Pravde, absolvoval som viaceré študijné pobyty v pobaltí, žurnalistickú stáž v Radio Free Europe vo Washingtone a analytickú stáž v European Trade Union Institute v Bruseli. Momentálne pracujem ako odborný asistent na katedre politológie FiF UK a na Prognostickom ústave SAV.