Not my problem!

Not my problem! S takýmto nadpisom na tričku provokuje svoje okolie môj známy. Vzhľadom na skutočnosť, že on je hlavným architektom vyvíjaného softvéru a riešiteľom najnáročnejších technických problémov, si ho tie problémy v konečnom dôsledku predsa nájdu.

V svete manažmentu plného schopných a bystrých ľudí je typická jedna vlastnosť: priťahovanie obrovských bremien vo forme náročných výziev a súvisiacej zodpovednosti. Schopní ľudia majú tendenciu k prehnanému výkonu - „overperformance“, čo obnáša aj preberanie takých bremien, ktoré by nemuseli brať na vlastné plecia a mohli prenechať členom tímu. Tí sú takto tlačení do „underperformance“. Ktorý je ten moment, kedy preberáme neprináležiace bremeno? Ilustrovala by som to na príklade zo súkromia, z kategórie nočná mora.

Predstavte si, že máte dvadsaťročnú dcéru, ktorá práve dokončila druhý ročník na medicíne. Ste na ňu patrične hrdý. Tešíte sa, že sa sústreďuje na svoju budúcnosť a štúdium berie naozaj vážne. Dcéra jedného dňa príde za vami, a oznámi, že čaká dieťa. Otcom je spolužiak, s ktorým sú spolu tri mesiace... 

Ako by ste reagovali?

Touto „situačkou“ som testovala poslednú dobu svoje okolie. Rodičom dievčat prišlo z takejto predstavy rovno zle. Viacerí reagovali, že by povedali alternatívy, ktoré vidia a vyjadrili by podporu pri akomkoľvek rozhodnutí. Niekto priznal, že by vôbec nevedel reagovať, a potreboval by takúto informáciu predýchať. Myslím si, že v mnohých rodinách by to skončilo prednáškou o nezodpovednosti a pokazení si budúcnosti.

Nuž, mne ako matke troch synov sa ľahko hovorí, čo by bolo „správne“. A predsa si myslím, že existuje správne riešenie. Áno, takáto situácia sa výsostne týka aj rodiča. Počnúc starosťami o osud dieťaťa, končiac opatrovaním vnúčaťa. Napriek tomu, tento problém a zodpovednosť za rozhodnutie a vyriešenie nepatrí rodičovi. V tom šťastnom prípade je jeho rola podpora a ponúknutie pomoci. Možno to znie kruto, ale nie je to jeho problém. Už momentom, kedy počas takéhoto rozhovoru začne pomenovávať možné alternatívy, má tendenciu preberať kormidlo v riešení situácie.

Táto analógia s preberaním bremien v manažmente mi príde výstižná preto, lebo aj pri vedení ľudí sa lídra týkajú všetky problémy a všetky bremená, ktoré riešia jeho podriadení. Nie je vôbec jednoduché dosiahnuť, aby nám v správny moment začalo blikať „Nie je to môj problém.“ Veď sčasti aj je...  A predsa je z dlhodobého pohľadu dôležité prežívať podobne náročné situácie s dôverou, že ten druhý, ktorému problém naozaj patrí, to zvládne. V našej kultúre nemáme zaužívaný prístup a komunikáciu, ako pomáhať a podporovať bez toho, aby sme preberali iniciatívu pri riešení.

V manažmente existuje tá výhoda, že zloženie tímu vieme ovplyvniť. S deťmi v istej fáze nám už neostáva nič iné, ako sa modliť, aby to aspoň z dlhodobého hľadiska dopadlo dobre....