Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ondrej Sukeľ

Čo vieme o svojich liekoch?

05.08.2012 | Ondrej Sukeľ

Užívanie liekov už dávno nie je výsadou starých a chorých.

  • Tlačiť
  • 34

Teda chorých v zaužívanom stereotypnom chápaní tohto pojmu. Priemerný novorodenec užíva pravidelne minimálne dva druhy liekov, do roka sa stretne určite s ďalšími piatimi. Kým pôjde do školy, nevyhne sa minimálne ďalšej desiatke. Vo viacerých európskych krajinách trpí alergiou viac než 50% detskej populácie. Ročne celosvetovo ochorie na diabetes 70 000 detí do 14 rokov, stúpa detská obezita, výskyt vysokej hladiny cholesterolu, infarkty a cievne mozgové príhody sa objavujú u tridsiatnikov. Títo a mnohí ďalší v súvislosti so svojou diagnózou denne užívajú minimálne jeden liek. Mladé (zdravé) ženy a dievčatá sa stávajú chronickými pacientkami, keď vo veku cca 17 rokov začínajú užívať antikoncepciu. Áno, aj antikoncepcia je liek. So všetkým, čo liek charakterizuje – dávkovanie, indikácie, kontraindikácie, nežiaduce účinky, interakcie. Zo 100 mužov vo veku 15 – 24 rokov má normálne hodnoty tlaku krvi (pod 120/80 mmHg) iba 36, vo veku 25 – 44 ich je 21 a u starších mužov iba 7. V Slovenskej republike z každých 10 hypertonikov, ktorí vedia o svojej hypertenzii, dvaja až traja neuží­vajú žiadnu farmakologickú liečbu a z každých 10 hypertonikov, ktorí užívajú lieky, u siedmich liečba nie je efektívna.

V roku 2000 sa na Slovensku spotrebovalo 151,6 miliónov balení liekov, v roku 2010 o sedem miliónov viac; náklady však porástli dvojnásobne. Každý Slovák tak ročne spotrebuje cca tridsať balení liekov v hodnote približne 200 €.

Už základná teória hovorí, že v prípade súčasného užívania 2-5 liekov je riziko závažných dôsledkov nežiaducich interakcií 4%, ak je liekov viac než 5, riziko je desaťpercentné. Pri viac než 10 liekoch hrozí nežiaduca reakcia 30 percentám pacientov. Analýza 3,5 milióna lekárskych predpisov istej zdravotnej poisťovne v Českej republike dokázala výskyt závažných liekových interakcií (stupeň 4 – 5 päťstupňovej škály klinickej významnosti) v 118 029 prípadoch. Všetky tieto nevhodné kombinácie predpísali lekári a expedovali ich farmaceuti. Niekde sa teda asi stala chyba.

Dánske ministerstvo zdravotníctva poverilo už v roku 2002 (to je rok, keď naše MZ SR uvažovalo, či lekárenstvo vôbec patrí do systému zdravotnej starostlivosti) liekovú agentúru vytvorením pracovnej skupiny s cieľom identifikovať kľúčové oblasti farmakoterapie, v ktorých je možné dosiahnuť zdravotné aj ekonomické benefity zásadnejším zapojením farmaceutov. Pracovná skupina definovala štandardný model farmakoterapie pacienta, v ktorom identifikovala možné rizikové body s potenciálom vo väčšej alebo menšej miere negatívne ovplyvniť liečbu a náklady na ňu. V konečnom dôsledku sú to všetky kroky vedúce k užitiu lieku – od diagnostiky pacienta, cez predpísanie (odporúčanie) a výdaj lieku a poučenie pacienta až po samotné užívanie lieku, posúdenie jeho účinku, prehodnotenie, prípadne aj zmenu liečby.

Farmaceutická starostlivosť spojená so systematickou revíziou medikácie, farmaceutické konzultácie pre praktických lekárov, poradenstvo pre chronických pacientov, ale aj zásahy do preskripcie a manažment samoliečenia. To je sumár návrhov a odporúčaní, ktorých aplikácia prináša jednak zdravotné ako aj ekonomické výhody. Revízie preskripcie farmaceutmi znížili náklady na liečbu sledovanej skupiny dánskych pacientov o 50 mil. € ročne, vo Švédsku podobný projekt zameraný na liečbu starších pacientov redukoval ročné náklady na liečbu jedného pacienta (1100 €) o cca 80 €/rok. V USA 11 626 zdokumentovaných komunikácii farmaceuta s pacientom viedlo k úspore 1,1 mil. $. Všimnime si pojem "Zdokumentovaných komunikácii".

Dnešná lekárenská starostlivosť nepozná dokumentáciu, spätnú väzbu pacienta, nepozná konkrétne definície farmaceutických výkonov, nepozná nič, čo líši lekáreň od maloochodu.  Posuňme preto trápnu debatu o vernostných systémoch, spôsobe predpisovania liekov, či distribúcii vakcín kdesi inde. Podľa nedávneho prieskumu agentúry Focus iba 18% pacientov cielene vyhľadáva odbornosť farmaceuta. Je to určite spôsobené aj našou lekárnickou pasivitou, vďaka ktorej pacient netuší, čo môže od lekárnika očakávať a na čo má od človeka s atestáciou a doktorským titulom nárok. A odbiť pacienta pár centami zľavy je určite jednoduchšie než nejaká podrobná úvaha nad jeho liečbou.

Poďme sa teda konečne rozprávať o pacientoch a o tom, čo pre nich môže, mal by a musí lekárnik urobiť. Toto je lekárenstvo. Nazvime tento seriál napríklad „Zápisky z lekárne“. Už čoskoro.

<

  • Tlačiť
  • 34

Ondrej Sukeľ

Ondrej Sukeľ
  • Počet článkov: 24
  • Priemerná čítanosť: 4295
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Farmaceut, Prezident Slovenskej lekárnickej komory.

Ondrej Sukeľ

Ondrej Sukeľ
  • Počet článkov: 24
  • Priemerná čítanosť: 4295
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Farmaceut, Prezident Slovenskej lekárnickej komory.

Kalendár sa načítava...

Moje rubriky