Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ondrej Sukeľ

Biely kôň ako symbol lekárnického dôchodku

16.10.2017 | Ondrej Sukeľ

Diskusia o kompetenciách v lekárňach nie je diskusiou o ľudských právach ich vlastníkov, ale diskusiou o práve pacienta na základnú osobnú zodpovednosť za kvalitu a odbornosť poskytovaných služieb.

  • Tlačiť
  • 34

Zažil som ešte deväťdesiate roky. Boli všelijaké. Bohvie, čo zažívali moji rodičia, keď ma poslali na vysokú školu do mesta, v ktorom sem-tam vybuchlo auto, sem-tam kohosi rozstrieľali pred očami okoloidúcich a občas uniesli aj nejaké prezidentské dieťa.

Ako študent farmácie som nechápavo sledoval debaty, v ktorých kadejakí páni vo fialových ligotavých sakách vysvetľovali, ako je samozrejmé, že popri videopožičovni, zelovoci a taxislužbe si zaslúžia prevádzkovať aj nejakú tú lekárničku. Hovoril som si že, dokelu, prečo? To chodím za tmy do školy, za tmy zo školy, smradľavý z labáku a po nociach sa nehnem od skrípt preto, aby takíto komentovali moje povolanie? Ich kamoši, zvlášť riaditelia nemocníc by vedeli rozprávať, čo a ako sa vtedy dialo. Internet nebol, odvážnych novinárov pomenej. Vtedy vznikol nový pojem „majiteľ lekárne“, predsa len aký-taký chochmes dotyční mali, hoci zažil som aj jedného, čo fialové sako vymenil za biely plášť a nechal sa navzdory svojej učňovke titulovať „pán lekárnik“.

Niektorí z nás lekárnikov pre takýchto „majiteľov“ pracovali. Povieme si zhovievavo – bola taká doba. Tá doba sa pomaly čistila. Ústavný súd síce v roku 1999 povedal, že hoci tieto firmičky vznikli na základe postupov, ktorých citujem „právna forma je diskutabilná“, aj tak ich treba rešpektovať a ctiť ich „vlastnícke právo“. Áno, vlastnícke právo je viac ako zdravotná starostlivosť. Toľko príčetnosti však ústavní sudcovia mali a ich zhovievavosť sa týkala existujúcich lekární; nové už vznikali podľa nových, nediskutabilných pravidiel. Pandorina skrinka však už bola otvorená a mentálna skratka – ľudia budú vždy chorí – chorým treba lieky – lieky stoja peniaze – lekáreň je teda predajňa – si postupne nachádzala sofistikovanejšiu spoločenskú podobu, lebo ju už nedefinovali iba fialové saká, ale solídni páni s prívlastkami ako „analytik“, „manažér“, „investor“ a podobne. To, čo bolo dovtedy „právne diskutabilné“ sa stalo zákonnou normou. Tiež si dnes povieme – bola taká doba.

Jeden minister vtedy povedal – ale čoho sa vy lekárnici bojíte? Podľa zákona musí byť v každej lekárni odborný zástupca farmaceut. Ak VY LEKÁRNICI pre laické lekárne nepôjdete pracovať, tak také lekárne nevzniknú.

Ale vznikli.

V posledných rokoch sa pri tom vznikaní udomácňuje zaujímavý fenomén. Slušná pani lekárnička odíde do dôchodku. Predá (v tom lepšom prípade...) lekáreň. A zrazu figuruje ako „odborný zástupca“ lekárne v susednom (v tom lepšom prípade...) okrese. Niekedy cez dva okresy. Niekedy cez pol republiky. A sú aj rekordéri vo veku 80+ cez celú republiku. Poznám jednu, ktorej sa tak podarilo pootvárať už asi päť lekární. Existuje dokonca odborný zástupca bezdomovec. Na sekretariát komory raz jedna z takých „odborných zástupkýň“ zatelefonovala a pýtala sa, kde vlastne teraz „pracuje", lebo komusi odovzdala svoju licenciu a ani poriadne nevie komu. Asi aj teraz je „taká doba“...

Nemám v úmysle vynášať morálne súdy a klásť silno filozofické otázky o tom, čo vedie k takému postupu ľudí, ktorí donedávna búchali po stole, akí sú oni jediní praví a dobrí lekárnici. Zákon je na ich strane, umožňuje im to. Podobne ako zákon donedávna umožňoval reexport a iný nie až tak dávny zákon umožnil holokaust. Vieme, že zákony boli sú a budú kadejaké a že požiadavka na obyčajnú normálnosť sa do žiadneho zákona napísať nedá. V deväťdesiatych rokoch sa takýmto formálnym figúrkam hovorilo „biele kone“. Bola skrátka taká doba...

Novela zákona o liekoch, ktorej pripomienkovanie práve skončilo, nie je dokonalá. Nie je ani revolučná a zrejme ani tak skoro nezažijeme politické prostredie, ktoré povie, že pojem „majiteľ lekárne“ je bohapustá sprostosť a že lekáreň nie je univerzálna obchodná príležitosť, ale pracovný nástroj lekárnika. Viac než 70% lekární v EÚ tak funguje, my sme stále v tej zvyšnej necelej tretine.

Táto novela však robí malý krok, ktorý v dôvodovej správe podporuje konštatovaním Európskeho súdneho dvora, že osoby bez vzdelania zo samej povahy veci neposkytujú rovnaké záruky ako kvalifikovaní odborníci. MZ SR navrhuje, aby štatutárom poskytovateľa lekárenskej starostlivosti bol odborný zástupca a v mene lekárne vždy konal farmaceut.

Nemá zmysel komentovať múdrosti niektorých „majiteľov“, či kolegov hrdo sa skrývajúcich za pojmy ako grémium, únia, asociácia či iniciatíva. Žasnem však nad kilometrami slohových cvičení, ktoré dokázali tieto hnutia vyprodukovať v MPK oháňajúc sa div nie listinou základných práv a slobôd, v zmysle ktorej prevádzkovať lekáreň je asi to najzákladnejšie ľudské právo. Tisíce vznešených slov od ľudí bez elementárneho šajnu o farmácii skombinovaných do hysterických textov vysvetľujúcich prečo si slovenský pacient zaslúži lekárne riadené s cieľom „rastu predaja“.

Návrh novely zákona o liekoch vnímam ako nastavenie zrkadla. Obom skupinám. Aké je vnímanie farmácie niekým, kto v nej chce podnikať – teda na jednej strane ochotne zveruje do rúk farmaceuta odbornú zodpovednosť a na druhej strane mu nechce zveriť zodpovednosť prevádzkovú? Čo je viac? Zdravie pacienta, alebo účtovná závierka? A naopak – prevezmú vyššie spomínané babičky v pozícii bielych koní konečne REÁLNU zodpovednosť za lekárne, ktoré de iure stoja na ich odbornej spôsobilosti? Uvedomia si konečne hodnotu svojej kvalifikácie a hodnotu svojej licencie? Čo o nich – ale aj o nás – budú hovoriť naši nasledovníci?

Myslím, že nastal čas, aby sme slovné spojenie „bola taká doba“ konečne vymazali zo slovníka.

  • Tlačiť
  • 34

Ondrej Sukeľ

Ondrej Sukeľ
  • Počet článkov: 24
  • Priemerná čítanosť: 4287
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Farmaceut, Prezident Slovenskej lekárnickej komory.

Ondrej Sukeľ

Ondrej Sukeľ
  • Počet článkov: 24
  • Priemerná čítanosť: 4287
  • Priemerná diskutovanosť: 13
  • RSS blogu

O blogu

Farmaceut, Prezident Slovenskej lekárnickej komory.

Kalendár sa načítava...

Moje rubriky