Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ondrej Šebáň

Optimizmus vs. hospodárska kríza

14.09.2009 | Ondrej Šebáň

V čom má Alan Greenspan zrejme pravdu

  • Tlačiť
  • 9

Alan Greenspan doslova povedal: “Základným zdrojom finančných kríz je neuhasiteľná schopnosť ľudských bytostí pri konfrontácii s dlhými obdobiami prosperity predpokladať, že tieto obdobia budú stále pokračovať”. V podstate zopakoval myšlienku, ktorú pred ním už vyslovili aj iní, a síce, že čím dlhšie sú ľudia vystavení optimistickému alebo priaznivému vývoju, tým viac sú náchylní k tomu, že nesprávne vyhodnocujú riziko. Aktivity, ktoré by na začiatku obdobia prosperity boli vyhodnotené ako rizikové, sa môžu po niekoľkých rokoch pokojného vývoja zdať bezpečné, resp. s priaznivým pomerom výnosu a rizika. Ak človeku v posledných piatich rokoch každý rok rástol plat o 10-15 %, akú pravdepodobnosť asi prisúdi scenáru, že tento rok príde o 15 % svojho platu alebo dokonca príde o prácu, v porovnaní s človekom, ktorý za týchto okolností vstupuje do svojho prvého zamestnania?

Rovnaká analógia platí na mnohé iné oblasti ekonomického života. Bratislavský realitný biznis bol v posledných rokoch bezpečným prístavom s istými výnosmi a developerské projekty rástli ako huby po daždi. Dnes mnohé ostali iba na papiery alebo bez financií na ich realizáciu alebo dokončenie. Problémom je, že pre prognózovanie najbližšieho vývoja sa iba predĺži trend z posledných niekoľko rokov. Pre správny odhad rizika to však zjavne nestačí, pretože nezahŕňa možnosť vzniku extrémnych prípadov. Zhrnutím predchádzajúcich riadkov je, že krátka pamäť človeka, ktorý zabúda na obdobia kríz a úpadku pod vplyvom optimistického vývoja, bude pravdepodobne príčinou mnohých ďaľších kríz v budúcnosti.

Odhliadnime teraz od ekonomických čísel a finančných trhov a pozrime sa na širšie súvislosti a vývoj v spoločnosti v posledných rokoch, ktorý predchádzal dnešnej kríze, v porovnaní s vývojom v 20-tych rokoch minulého storočia, ktoré predchádzali Veľkej hospodárskej kríze, ktorá vypukla v roku 1929. Ak totiž prijmeme myšlienku o slabosti ľudí pre optimizmus, potom realitné bubliny, monetárna politika, či zemetrasenie na finančných trhoch nie sú príčinou dnešnej ani minulých kríz, ale následkom čohosi iného.

Dvadsiate roky minlého storočia boli pre ľusdtvo skutočne optimistické. Svet sa dostal z marazmu svetovej vojny a nabral druhý dych. Toto obdobie bolo obdobím mnohých vynálezov, ktoré zásadne zmenili vtedajší svet, a z ktorých mnohé ešte dodnes po menších inováciach formujú fungovanie hospodárskeho aj sociálneho sveta tak, ako ho poznáme. Jedným z nich bol vynález rádia a neskôr televízie, ktoré boli prevratom v oblasti šírenia informácií, a ktorých pozíciu mení až dnešná doba informačnej revolúcie a internetu. Išlo teda o vynález, ktorý sa stal z hľadiska prístupu k informáciam dominantný na dlhé desaťročia. Spoločnosť RCA (Radio Corporation of America) patrila vtedy k najobchodovanejším spoločnostiam na burze, s vysokým rastom ceny jej akcií (ktorý predchádzal rovnako výraznému pádu). V týchto rokoch sa ďalej rozvýjala aj oblasť telekomunikácie – cez inovácie až po celkový rast populácie pripojenej k telefónnej sieti. Snáď ešte zlomovejším bolo uvedenie zdokonaleného spaľovacieho motora na začiatku 20-tych rokov, na ktorého princípe fungujú motory dodnes. Tento vynález spôsobil revolúciu v oblasti dopravy, systém hromadnej pásovej výroby znížil náklady  na dopravné prostriekdy a zmenil spôsob, akým sa presúvali ľudia aj tovary, čo malo taktiež významné spoločenské a ekonomické dôsledky. Okrem týchto vynálezov, ktoré zásadne zmenili smerovanie spoločnosti, tu boli mnohé ďaľšie, ktoré uľahčili každodenný život, či už išlo o sušič na vlasy, krájač chleba alebo podstatnejšie objavy ako inzulín, peniclín, raketa na tekuté palivo, či pouličné osvetlenie. Všetky tieto vynálezy pridávali ľuďom na optimizme z nového smerovania ľudstva, čo sa odrazilo aj v ekonomike – rastom výroby a spotreby a najmä rastom cien akcií.

Posledné desaťročie bolo rovnako optimistické minimálne na poli inovácií, ktoré formujú našu spoločnosť. Odhliadnuc od celkového rapídneho vývoja technológií (na ktorý sme si už stihli zvyknúť), či už v oblasti informačných technológií alebo mobilnej komunikácie, došlo k významnému posunu v oblasti samotných informácií, spôsobe ich zhromažďovania, prezentácie, vyhľadávania a spracovania. Spoločnosť Google možno prirovnať k spoločnosti RCA a search-engine technológiu k vynálezu rádia, keďže obidve zásadným spôsobom zmenili spôsob získavania informácií. Googlom sa však táto informačná revolúcia nekončí, pokračuje zdieľaním obsahu na webe, sociálnymi sieťami, internetovou televíziou, celkovým rozvojom online služieb a končí virtualizáciou a cloud computingom, ktoré predstavujú ďalšiu revolúciu v oblasti IT vo vzťahu hardware vs. software. V automobilovom priemysle vidno nástup alternatívnych pohonov, robotika preniká do domácností (robotický vysávač), wireless je bežnou súčasťou života, technológie prenikajú do každého kúta nášho sveta. A to som ešte nespomenul objavy v medicine a genetike, či biotechnológiach. Svet sa rapídne zmenil za posledných 10 rokov. Dokonca aj za posledný rok. Tento optimizmus sa nejakým spôsobom prejavil v hlavách všetkých. Či u bežných ľudí, vo vedení podnikov, bánk alebo u ekonómov či politikov.

Na zakopnutia ako teroristické útoky a vojna proti teroru, porušovanie ľudských práv, lokálne pády trhov alebo environmentálne problémy, sa pod vplyvom optimizmu z rastúceho bohatstva a rozvoja spoločnosti rýchlo zabudne. Prečo potom vedie sklon ľudí k optimizmu ku kríze a pádu? Možnosti sú dve. Buď je to vnútorná chyba (alebo nastavenie) systému, teda to, čo pod vplyvom optimizmu rastie, nemôže rásť donekonečna a zákonite sa musí zastaviť a poklesnúť, alebo je to opäť len v ľudskej hlave. Jednoducho v istom momente prestanú ľudia veriť vo svoj optimizmus a začnú byť podozrievavý (spomínam si na film Matrix a pasáž o tom, ako hlúpe ľudské mozgy nechceli uveriť stavu spoločnosti, v ktorej všetci boli bohatí a neexistovali problémy) a pesimistický. A karta sa obráti v tej chvíli, keď sa väčšia časť ľudí začne pozerať na ďalší vývoj pesimisticky. V takom prípade závisia všetky vzostupy a pády, expanzie a krízy, vynálezy a problémy od toho, aká veľká časť spoločnosti je momentálne naladená na optimizmus, resp. pesimizmus, a veľké krízy prídu vtedy, keď pesimisti začnú v čoraz väčšej miere sťahovať so sebou aj “večných optimistov”.

 

  • Tlačiť
  • 9

Ondrej Šebáň

  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3327
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Som podnikový "finančník". Mám rád toto slovné klišé, ktoré u mňa znamená podnikový finančný analytik "Jožko". Obdivujem Samuela Palmisana a Keitha Richardsa. Nemusím ľudí používajúcich frázu:"...niekam do Bruselu by sa nedalo, pán predseda?", ani ľudí, ktorí s nimi spolupracujú (používajúc frázu:"...JA som vám pvedal, že JA sa o to postarám"). Mám rád AC/DC a milujem finančnú krízu.

Ondrej Šebáň

  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3327
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Som podnikový "finančník". Mám rád toto slovné klišé, ktoré u mňa znamená podnikový finančný analytik "Jožko". Obdivujem Samuela Palmisana a Keitha Richardsa. Nemusím ľudí používajúcich frázu:"...niekam do Bruselu by sa nedalo, pán predseda?", ani ľudí, ktorí s nimi spolupracujú (používajúc frázu:"...JA som vám pvedal, že JA sa o to postarám"). Mám rád AC/DC a milujem finančnú krízu.

Kalendár sa načítava...