Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ondrej Šebáň

Kúzlo konkurencie

10.01.2010 | Ondrej Šebáň

Alebo čo stačí pre to, aby obchodník urobil niečo pre svojho zákazníka.

  • Tlačiť
  • 0

Jedno malé sídlisko na ľavom brehu Dunaja v západnej časti mesta. Na jednom kopci, vyvýšené nad ostatnými mestskými časťami. S častými hmlami. Jeden les na dosah, takmer ani jedno parkovacie miesto nazvyš. Po dlhú dobu len jedna priama linka MHD do širšieho centra mesta. A jediný väčší supermarket pre 30 000 obyvateľov.

Tento monopol dlhodobo patril jednému zahraničnému obchodnému reťazcu, jednému z prvých na Slovensku. Vždy som sa mu snažil vyhnúť, nie len konkrétnej prevádzke v spomínanej časti mesta. Vadil mi ich prístup k zákazníkovi (a pravdepodobne aj k vlastným zamestnancom) a kvalita istej nevegetariánskej komodity v ich predajniach sa stala povestná nielen u nás vďaka širokej medializácii.

Táto konkrétna prevádzka však mala ešte niekoľko špecifík, ktoré ma odrádzali od akéhokoľvek nákupu, a na ktorých odstránení nebolo treba pracovať vďaka výsostnému postaveniu predajne. Prvá vec, ktorá ma vždy iritovala bola, že v predajni mali „jeden“ malý košík, ktorý bol neustále v obehu. Vždy som sa pri mojich občasných návštevách bavil, ako niektorí návštevníci (vrátane mňa) po vstupe obišli všetky pokladne v nádeji, že tam nájdu niekde odložený ten „jeden“ malý košík, pričom v drvivej väčšine prípadov sme spolu s ostatnými nič nenašli a na nákup „piatich“ položiek sme sa vybrali bez košíka alebo s veľkým vozíkom.

Hneď pri oddelení ovocia a zeleniny sa človek mohol pokochať niekedy už kvitnúcimi produktami. Často sa mi stalo, že som nevedel nájsť správnu cenovku. Systém cenoviek je mimochodom veľmi „user friendly“. Niekoľkofarebná schéma cenoviek odlišuje regulárne cenovky od tých akciových, od ďaľších bonusových a od špeciálnych, ktoré podmieňujú vyobrazenú cenu nákupom x položiek daného tovaru. V žiadnom inom obchode sa mi nestalo tak často, že cena tovaru pri platení nesedí s cenou tovaru vyobrazenou na pulte. V duchu hesla „Náš zákazník, náš rukojemník.“

Obchod mal zavedenú ešte jednu internú politiku – maximalizáciu produktivity na pokladníčku. Čo v praxi znamenalo, že v špičke boli otvorené 3 pokladne a na zaplatenie môjho nákupu piatich položiek (ktoré som mimochodom držal v rukách, kedže som nenašiel malý košík) som čakal 15 minút. Okrem iného vznikali často z nespokojnosti zákazníkov z dlhého čakania zábavné situácie ako hádky medzi zákazníkmi a pokladníčkami o úplné maličkosti. To všetko len umocňovalu radosť a zážitok z nakupovania.

Po vrelých skúsenostiach s týmto reťazcom som sa jedného dňa rozhodol, že úplne eliminujem svoje návštevy zmieneného obchodu. Dlho som sa tam neukázal, až donedávna, keď som bol zrovna nablízku a potreboval som urobiť malý nákup. Stalo sa to krátko po tom, ako iný zahraničný reťazec otvoril s veľkými očakávaniami svoju, aj keď len malú predajňu na zmienenom sídlisku.

Po dlhom čase som vstúpil z nevôľou a iba z nutnosti do tohto, mnou zatrateného obchodu, pripravený čeliť „protizákazníckej“ politike tohto reťazca. Bol neskorý piatkový večer, dávno po nákupnej horúčke. Na môj úžas ma vnútri vítala vysoká hradba malých košíkov. V oddelení ovocia a zeleniny som nielenže našiel nejaké ovocie aj zeleninu, ba dokonca toto si ešte nezačalo žiť vlastným životom! „Jednoduchý“ systém cenoviek sa síce nezmenil, ale aj tak sa mi nákup zdal akýsi jednoduchší a menej iritujúci. A prekvapenie na záver...v prázdnej predajni v piatok večer ma pri pokladniach vítali 3 pokladníčky – mohol som si dokonca vybrať.

Uznávam, že niektorí veci (ako čerstvá zelenina na pulte) mohli byť len náhoda a možno som mal len šťastie a obchod som navštívil v správnom čase. Každopádne, taká základná vec potrebná na nákup v predajni, ako nákupný košík (mám na mysli ten malý), sa musela v tomto obchode objaviť len nedávno. Ak teda obchodník potrebuje na to, aby vyšiel v ústrety zákazníkovi a urobil niečo pre jeho spokojnosť (čo by inak mala byť úplná samozrejmosť) to, že niekoľko sto metrov od neho niekto iný otvorí oveľa menšiu predajňu, tak potom neviem na čo tento národ čaká. Dávno mali na železnici jazdiť altrenatívni prepavcovia, dávno mala existovať konkurencia v sieťových odvetviach, skutočná konkurencia medzi vysokými školami (nie však založená na bitke o akéhokoľvek študenta ako nositeľa príjmu, ale ako bitka o „mozgy“, kde by bol príjem pre školu odvodený od prínosu študenta pre samotnú školu) a vôbec v čomkoľvek, kde sa jej dodnes úspešne bránime.

Ideálne, kiežby sme mohli demonopolizovať systém vládnej moci v štáte. Kiežby totiž taký systém priniesol rovnaký prospech pre zákazníka (občana), ako otvorenie jednej malej konkurenčnej predajne na anonymnom bratislavskom sídlisku.

 

  • Tlačiť
  • 0

Ondrej Šebáň

  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3328
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Som podnikový "finančník". Mám rád toto slovné klišé, ktoré u mňa znamená podnikový finančný analytik "Jožko". Obdivujem Samuela Palmisana a Keitha Richardsa. Nemusím ľudí používajúcich frázu:"...niekam do Bruselu by sa nedalo, pán predseda?", ani ľudí, ktorí s nimi spolupracujú (používajúc frázu:"...JA som vám pvedal, že JA sa o to postarám"). Mám rád AC/DC a milujem finančnú krízu.

Ondrej Šebáň

  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3328
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Som podnikový "finančník". Mám rád toto slovné klišé, ktoré u mňa znamená podnikový finančný analytik "Jožko". Obdivujem Samuela Palmisana a Keitha Richardsa. Nemusím ľudí používajúcich frázu:"...niekam do Bruselu by sa nedalo, pán predseda?", ani ľudí, ktorí s nimi spolupracujú (používajúc frázu:"...JA som vám pvedal, že JA sa o to postarám"). Mám rád AC/DC a milujem finančnú krízu.

Kalendár sa načítava...