Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Kedy skončí svetová kríza?

08.04.2009 | Ondrej Šebáň

Diskusia (39 reakcií)

17.04.2009 | zvedavecpo

Pekne napísane.

A či kríza skončí? A či je na Slovensku v stavebníctve kríza ?? V Prešove sa máli inštalatérovi ak dostane na deň 166 € Čo je 3320 € na mesiac pri dvadsiatich pracovných dňoch v mesiaci je to 100018,32 Sk ! Sú ľudia čo povedia nie ďakujem je to málo!

17.04.2009 | Oskarka

Modelový príklad:
Pustý subtropický ostrov, raj na zemi s dobrým teplým podnebím, bujnou vegetáciou, dostatkom rýb. Na tento ostrov privezme 20 mladých manželských párov, zodpovedných pracovitých ľudí, ktorí myslia na budúcnosť svoju aj svojich detí. Dajme im všetko potrebné pre život v 18. storočí - dostatok ornej pôdy, zvieratá v množstve aby sa mohli množiť, dostatok semien a sadeníc stromov, dostatok náradia a nástrojov na chytanie rýb, stavbu obydlí, pestovanie a chovanie hocijakého množstva rastlín a zvierat. Mladí sa budú činiť, budú obrábať polia, zakladať sady, množiť zvieratá, loviť ryby a zbierať ovocie, ktoré voľne rastie na ostrove. Budú si stavať obydlia a mať deti, všestranne sa rozvíjať. Na začiatku bude na ostrove 40 kráv a 20 býkov, ďalší rok 50 kráv a 25 býkov, ďalší rok 60 kráva a 30 býkov, potom 75 kráv a 40 býkov, potom 100 kráv a 50 býkov. To isté zemiaky, 1. r. - 100q, 2. r. - 150q, 3.r. - 250 q, 4.r. - 350q zemiakov. To isté obilie, zelenina, vinič, ovocné stromy, ostatné zvieratá - všetkého z roku na rok viac a viac - hovorí sa tomu rozvoj, pokrok, prosperita, blahobyt!!! Prečo nevyužiť rajský ostrov pre ešte väčšiu a väčšiu produkciu????? Mladí sú predsa pracovití a narodili sa im deti, treba viac a viac potravín, zvierat, väčšie domy.
Takáto komunita by si rýchlo uvedomila, že nemá zmysel, aby 1 pár s deťmi mal 10 kráv, 30 q zemiakov, nalovených 10q sušených rýb, sad so 150 stromami a dom s 15 izbami. Zistili by, koľko potravín a zvierat im stačí na pohodlný život a ďalej by sa nehnali za väčšími "hektárovými výnosmi"
Dopriali by si odpočinok a kľudnejší život.
Podľa našich meradiel stagnácia, recesia, kríza......

18.04.2009 | lehu

aj kultura, cestovanie, zdravotnictvo, vzdelavanie, technologie, doprava, pozicky, obchod, energetika by boli o bykoch, kravach a zemiakoch?

18.04.2009 | Oskarka

Pustý ostrov je modelová situácia. Ak by sme mali ideálnu realitu a mohli mať bez problémov každý rok na obyvateľa viac potravín, spotrebného tovaru, viac kultúry, vzdelávania, vyššiu úroveň zdravotníctva - raz by sme prišli ku stropu - jednoducho človek nepotrebuje mať toľko výrobkov, koľko je dnes výroba schopná ponúknuť. U potravín je to už jasnejšie, pretože majú obmedzený dátum spotreby, ale u ostatného tovaru si to spoločnosť neuvedomuje.
Veda a výskum je niečo iné - tie môžu ísť stále dopredu, ale nemajú financie. Peniažky sa rýchlejšie točia vo výrobe, škoda ich dávať do vedy a výskumu, však, pán Fico....

17.04.2009 | LPB

A čo tak začať konečne normálne pracovať, tvoriť hodnoty, to čo iní potrebujú. Veď pri tom nemusím nikoho okrádať. Ten Vami popísaný systém funguje iba vo finančníctve, medzi darmožráčmi. Podľa mňa vznikla kríza preto, lebo sa premnožili neproduktívni darmožráči. A skončí, až vykapú.

17.04.2009 | Oskarka

Podľa článku blahobyt jedného je na úkor druhého.
Máme tu prírodu, ktorá nám dáva plnými hrsťami, len nemáme dosť rozumu, aby sme to využili, alebo sme nenažraní a chceme viac a hneď.
Príroda nám ponúka slnečnú, veternú a vodnú energiu vo veľkom množstve, je naša hlúposť, že ju nevieme využiť.
Čo sa týka potravín, tiež dáva príroda viac než dosť, je náš problém, že chceme obrovské hektárové výnosy a ovocie zo stromkov pomaly už za mesiac po vysadení. Na druhej strane je veľa rastlín ktoré ešte nevieme doceniť.

17.04.2009 | Oskarka

Prečo vznikla hypotekárna kríza???? Z nadvýroby a nenažranosti obyvateľstva aj priemyslu!!!
Mladý pár si zoberie hypotéku na dom. Realitka ale nie je jediná, kto sa chce rozvíjať a rásť, mať z roku na rok väčšie objemy tržieb a zisky. Sú tu aj ostatní - výrobcovia potravín, drogérie, textilu a obuvi, elektroniky a aut. Títo sa chcú tiež rozvíjať a tak reklamou nanútia svoje výrobky mladému páru splácajúcemu hypotéku. Predsa nebudete bývať v nábytku po rodičoch, potrebujete mať plazmu, nový antiperspirant, nový druh ovesných vločiek, automatickú práčku, trekingové vybavenie na víkendy a samostatné auto pre obidvoch! Nutne potrebujete si oddýchnuť na Havaji, manželka nové prsia a deti najprestížnejšie školy. Potom sa akosi v tom zmätku stane, že nie je na splátku domu. Nevadí, zoberieme si na to ďalšiu hypotéku!

Na vine nie je len manželský pár, ale aj celý priemysel, ktorý vytvára tlak, že jednoducho bez ich výrobkov nemôžete existovať, musíte mať PC, mobil, auto, ale aj nové oblečenie, jogurt, sprchové mlieko, vitamíny a iné nezbytnosti, bez ktorých naši rodičia v pohode prežili celý život.

Každé priemyselné odvetvie sa chce rozvíjať, chŕliť viac a viac svojich výrobkov ovládnuť trh. Kto im vysvetlí, že toľko výrobkov nie je treba a kľudne by mohli svoju výrobu utlmiť?? Načo je nám 100 druhov jogurtov, elektroniky a vitamínov?? ONI nie, nech utlmí výrobu konkurencia!!!!

Na pustom ostrove komunita rýchlo pochopí, že nemá zmysel vyrábať za každú cenu, ale v celosvetovom meradle to nie je také jednoduché. Na to si ešte dlho počkáme.......

17.04.2009 | marto

Otázka je, či by ľudia na ostrove sa uspokojili s tým, čo majú. Ak áno, mali by kravy, chlieb, strechu nad hlavou... Čo však v prípade, že majú v komunite človeka - šprtáka, ktorý chce zefektívniť prácu na poli, ktorý našiel nové metódy dojenia, atd.? V tom prípade sa skráti čas potrebný na obrobenie poľa, dojenie kravy... Čo so získaným časom? Môžu ho využiť napríklad na zábavu. budú teda pripravovať oslavy , lepšie miesto na pláži... Aj toto všetko si vyžaduje čas. Ľudia na ostrove teda presunú prostriedky z poľnohospodárstva do služieb a výroby. A ako poznám ľudí, budú chcieť stále viac...

Na druhej strane si načrtla iný poznatok: zdroje nie sú obmedzené.

A tu je moja otázka pre Ondreja. Prečo rátate s obmedzenými zdrojmi? Na ten prípad by všetky tieto úvahy sedeli, lenže my máme ekonomiku, kde sa vypestuje stále viac na m2, máme (alebo môžeme mať) stále viac dobytka, vieme postaviť stále viac domov... Ak by sme aj narazili na obmedzenie nasou planetou a konecnostou plochy ktorú obývame, tak táto zďaleka nie je saturovaná.

Mne to vychádza tak, že moje obohatenie sa nemusí byť nevyhnutne na úkor suseda, avšak vzhľadom na úverový systém aký momentálne vo svete funguje sme predsa len vybehli ponad možnosti. Prospech v minulosti bol naozaj úverovaný, a teraz musíme "padnúť", avšak nie až tak hlboko, ako sme boli v predindustrialnej ere. Ani tam, kde sme boli pred 20timi rokmi. Človek vie vytvárať hodnoty aj bez úverov.

17.04.2009 | Oskarka

Vytváranie hodnôt - treba ich stále viac a viac? Z roka na rok sa viac vyrába, to je pýcha každej firmy, ale aj reálna potreba spotreby rastie z roka na rok?
Príklad - domácnosť s dvomi dospelými ľuďmi - potrebujú z roka na rok viac potravín, drogérie, oblečenia, pohonných hmôt??? Musí sa vždy skracovať interval výmeny nábytku, auta, práčky??????
Viem, že rastie počet obyvateľstva a že deti majú rastúcu spotrebu všetkého - ale nie o toľko, ako by to chceli výrobcovia....

17.04.2009 | marto

každý si môže vybrať. Ja napríklad nemam televizor, počítač mi vydrží viac ako pat rokov. Sú však iné veci, na ktoré rad vyhodim peniaze. Všetko je to o prioritach. ponuka a dopyt.

Ako je to u teba?

17.04.2009 | Oskarka

Každý máme priority, PC je už vo veku školopovinnom, ale internet byť musí! Mobil nezapnem aj dva dni, ale zaujímavá kniha za 1 000,-- Sk - to hej! A dobré jedlo nie je zlé!!! Fakt je, že výrobcovia by boli najradšej, keby sa šrotovné zaviedlo na všetko - spotrebúvajte čo najviac, nech to môžeme chŕliť!!!!
Viete si predstaviť situáciu, že VW povie - vyrobíme ročne len XYZ aut - viac ich netreba????

Matka príroda tiež "vyrába" len časť roka. Keď nevyrába, nehovorí sa tomu kríza, ale zimný odpočinok - výborne to tak funguje už tisícročia......

17.04.2009 | ttomasso

Prave pre obmedzenia nasej planety, ako si spravne poznamenal. Ale nie plosne. Brutto plochy mame habadej - ved mozeme osidlit aj oceany, nie? Ale suroviny su v obmedzenom mnozstve. Na svete je konecne mnozstvo zeleza, konecne mnozstvo ropy, uhlia, uranu. Je konecne mnozstvo kremika na vyrobu pocitacov a slnecnych clankov... Taktiez nie je mozne vypustat do ovzdusia nekonecne mnozstva spalin.

17.04.2009 | marto

S tym sa da polemizovat. Predpokladajme vsak, ze je to tak. Do štádia vyčerpania zásob sme však ešte nedošli. Ešte stále sa ťaži železo, ropa, uhlie, uran... Proste mi z toho vyplyva, že toto nie je príčina krízy.

A to nehovorím o substitúcii. Tak, ako nikto, tak aj nič nie je nenahraditeľné.

18.04.2009 | rgu

Tazba surovin drazie, lebo lahko dostupne sa minaju/minuli. Aj lahko dostupna kvalitna ropa sa mina - hovori sa o tom, ze tento, ci buduci rok sa dosiahne vrcholna tazba a mnozstvo vytazenej ropy bude uz len klesat. Na lacnej rope je ciastocne zalozeny aj pokrok v polnohospodarstve - mechanizacia.
Substitucia je fajn, ak mas cim nahradzovat. :-) Nahrada moze byt aj drahsia ako original. Napr. bedrove klby mas zadarmo, ale ak si ich znicis nadvahou, nove su uz drahe. Priklad je symbolicky - nahanas sa za komfortom, makas, vozis sa autom, namas cas/nechce sa ti cvicit, ale uzivas si dobre jedlo, priberas, kolabujes (napr. tie klby) a uspory minas na vysetrenia, lieky, tazsie sa ti zaraba,.... Stalo to za tu namahu a minanie zdrojov (palivo, N opotrebovanych aut...) ???
Velka cast zapdnej civilizacie je zblbnuta a nahana sa za niecim, co vlastne ani nepotrebuje.

19.04.2009 | dzairik

Omyl - Na vine JE! manzelsky par.
Najprv si musim urobit poriadok sam u seba, vo svojej hlave.
Zit si nad pomery a spoliehat sa na buducnost je slaboske, nezodpovedne a nemoralne.
Z nezasluzeneho nik stastny nie je, ved co mam z auta, ak ma caka este 35 leasingovych splatok?

Pozicat si mam iba tolko, kolko vladzem splatit, najlepsie nic - zit z nasetreneho.
V opacnom pripade som hazarder, staci malo a mam holy zadok, zavidim, volim Fica...

P.S. Rad Vas citam v prispevkoch :)

19.04.2009 | Oskarka

Je to AMERICKÝ manželský pár, my sa ešte toľko na pôžičky nespoliehame, dostali sme to od nich do daru. Ale výrobcovia všetkého by boli radi, keby sme sa aj my tak správali. Šrotovné - ľudia, čo mali doma tie staré vraky veľa nezarábajú a mnohí sú aj ohrození nezamestnanosťou - ale teraz si požičiavajú na nové auto, ktoré by si inak kúpili až neskôr alebo by si kúpili staršie auto. Fico je rád, bude sa predávať.

Toto je kríza nadvýroby, nedá sa riešiť ďalšou výrobou....

P.S. Vďaka, vďaka :)

20.04.2009 | foobar

auto som kupoval na uver a som z neho stastny, aj ked som si ho podla teba nezasluzil ;)))
Mesacne splatky uveru ma nijak nenutia obmedzit beznu spotrebu, pouzivanim auta sa moj komfort pri cestovani podstatne zvysil.

Zalezi na miere rizika do ktorej dlznik vstupuje - ak ma dostatocnu rezervu, dostatocny prijem a suhlasi s niekolko %tnym predrazenim nakupovaneho predmetu - nevidim absolutne ziadny problem s tym, ze na financovanie kupy pouzije uver.

17.04.2009 | Nickush

je v tom, že si nikto nevšimol vetu "Povedzme teraz, že ja si poviem, že požičiam subjektu A 1000 EUR. Tie však v skutočnosti vôbec nemám, iba poviem, že ich mám ako číslo v počítači, a to číslo mu prevediem."
Toto sa jednoducho nedá. Požičať môžem len reálne, nie virtuálne. Buď mám na účte (z minulých príjmov) a teda môžem požičať, alebo nemám, a teda nemám čo požičať. Všetky ostatné z tohto odvodené konštrukcie sú na úrovni matematickej hádanky A na druhú = B na druhú a to sa rovná
(A - B) celé na druhú. (Vysvetlenie: Rovnica platí, len ak A = 0)
Takže hľadajme iné vysvetlenie možností ukončenia krízy. V reále, nie v chimérach.

17.04.2009 | grgo

Je to podstata clanku. V sucasnom financnom systeme skutocne mozete pozicat peniaze ktore nemate. Na to vsak potrebujete byt banka. Zakladny trik ktory sa pouziva sa nazyva Fractional Reserve Banking. Skusim vysvetlit princip:

1. Klasicka banka: tato banka, ako takmer kazda ina (okreme rydzo depozitnej) funguje na ponukani dvoch sluzieb - ulozenia penazi a poskytovani poziciel. System funguje tak, ze pride jedne clovek ktory chce ulozit na terminovany vklad na 1 rok 1000 EUR. Banka mu to umozni a ponukne mu urok povedzme 2%. Nasledne pride clovek, ktory chce kupit novu telku a pozica si tych 1000 EUR povedzme za 6% urok. Rozdiel medzi urokmi tvori marzu banky, za ktoru manazuje riziko nesplacania uveru + svoj zisk. Dolezite je si uvedomit, ze banka poziciava obozretne - teda ze poziciava iba peniaze ktore ma a na dobu ktoru si moze dovolit.

2. Moderna FRB banka: banky vsak postupom casu prisli na to, ze nie vsetci vkladatelia ktory si u nich ulozili peniaze na "okamzity" vyber (bezny ucet) ich aj v realite vyberu. Prisli na to, ze im v skutocnosti staci cca 3% takychto penazi na to aby mohli spolahlivo fungovat. Zvysnymi 97% mozu bezproblemov pouzivat. Takze v praxi ak si poziciate hypoteku na 30 rokov, je mozne ze tato bude kryta peniazmi ludi na beznych uctoch. Tento system funguje (podobne ako pyramidova hra|, dokial maju ludia doveru. Moze sa vsak stat, ze ak pride do banky viac ako 3% ludi - napriklad 15 alebo 20% tak banka nebude mat z coho vyplacat vklady. Tento davny problem sa v modernej ekonomii vyriesil elegantne prostrednictvom tzv. centralenej banky. Centralna banka sluzi ako veritel poslednej instancie, ktory dokaze pozicat neobmedzenu sumu penazi - lebo si ich moze vytlacit. Takze ak ma komercna banka problem, centralna banka jednoducho peniaze vytlaci a komercnej banke ich pozicia.

Chcel by som este upriamit na dva problemy spojene s FRB (Fractional Reserve Banking) ktore nie su vidiet na prvy pohlad:

A) Ako kazdy vie, peniaze nie su nositelmi hodnot, ale sluzia iba ako prostrednik pri vymene. Co je dolezite je objem tovarov v spolocnosti. Takze ak na celom svete existuje povedzme Miliarda ton tovarov a Miliarda Dolarov, da sa povedat ze cena jednej tony tovaru bude 1 dolar. Ak niekto vytlaci dalsiu miliardu dolarov, tak po ustaleni situacie bude mat tona tovaru hodnotu polovicnu - 0,5 dolara.

Problemom FRB je, ze deformuje casovu naslednost spotreby tovarov. Priklad - sporitel si ulozi do banky 1 000 EUR na bezny ucer. Banka z tychto penazi zafinancuje pozicku na pracku na 1 rok. Po jednom tyzdni sa vsak sporitel rozhodne peniaze vybrat a tak banka straca krytie svojej pozicky a nastava problem, ktory sme uviedli vyssie: avsak banke to nevadi, kedze aj v pripade nedostatocnej hotovosti si pozicia peniaze od Centralnej Bank, ktore nasledne vyplati sporitelovi a peniaze vrati centralnej banke po uplynuti pozicky a centralna banka moze peniaze kludne aj spalit. Zdanlivo je vsetko v poriadku, avsak nastava tu isty problem v tom, ze pocas kritickeho obdobia bolo v ekonomike namiesto 1000 EUR - tych ktore si pozical dlznik existovalo 2000 eur (1000 EUR ktore mal pozicane dlznik a 1000 EUR, ktore si vybral povodny vkladatel). Podla vyssie uvedenej teorie toto znamena ze sa deformuju ceny. Ak by sa napriklad aj clovek co si vybral tisicku z bezneho uctu rozhodol kupit pracku, tak vyrobcovia praciek mozu dostat zly signal o tom aky je skutocny zaujem o ich tovary. Namiesto toho aby sa kupili 2 pracky v priebehu 1 roka sa totiz kupili 2 pracky v priebehu tyzdna za umelo natlacene peniaze - a toto vedie k celemu radu defomacii (od rastu cien k zlej alokacii investicii atd.)

B) FRB vedie k vysokemu moralnemu hazardu. Ak mate za chrbtom instituciu, ktora vas vzdy zachrani a poskytne "uver poslednej instancie" tak mozete stratit motivaciu na to byt obozretny a investujete do prilis riskantnych investicii ktore by vam inak ani neprisli na mysel.

18.04.2009 | Nickush

Ako kazdy vie, peniaze nie su nositelmi hodnot, ale sluzia iba ako prostrednik pri vymene. Co je dolezite je objem tovarov v spolocnosti. Takze ak na celom svete existuje povedzme Miliarda ton tovarov a Miliarda Dolarov, da sa povedat ze cena jednej tony tovaru bude 1 dolar. Ak niekto vytlaci dalsiu miliardu dolarov, tak po ustaleni situacie bude mat tona tovaru hodnotu polovicnu - 0,5 dolara.
A v to je chyba. Tona tovaru musí stáť dva doláre (prudká inflácia dvíha ceny)

18.04.2009 | grgo

Jasne malo tam byt dva dolare a nie 0,5 dolara.

18.04.2009 | emerkael

sporitel nemusi peniaze ani vyberat. pouzije predsa platobnu kartu.

predajca pracky si zas ulozi peniaze na ucet. a tie su znova k dispozicii na pozicanie a cely cyklus sa moze opakovat.

17.04.2009 | Nickush

je v tom, že si nikto nevšimol vetu "Povedzme teraz, že ja si poviem, že požičiam subjektu A 1000 EUR. Tie však v skutočnosti vôbec nemám, iba poviem, že ich mám ako číslo v počítači, a to číslo mu prevediem."
Toto sa jednoducho nedá. Požičať môžem len reálne, nie virtuálne. Buď mám na účte (z minulých príjmov) a teda môžem požičať, alebo nemám, a teda nemám čo požičať. Všetky ostatné z tohto odvodené konštrukcie sú na úrovni matematickej hádanky A na druhú = B na druhú a to sa rovná
(A - B) celé na druhú. (Vysvetlenie: Rovnica platí, len ak A = 0)
Takže hľadajme iné vysvetlenie možností ukončenia krízy. V reále, nie v chimérach.

18.04.2009 | AL

Dobrý názor, mal som ho tiež asi do tridsiatky. Argumenty sú v ostatných článkoch, ale uverte autorovi: Väčšina požičaných peňazí je fiktívna!!!
Pokiaľ si to ľudia neuvedomia, behom nasledujúcich 10 rokov dôjde k brutálnemu vyrovnaniu reálnych a účtovných hodnôt. Ja mám na stene tablo s 10biliónami nemeckých mariek /1922/. Môžem Vám ich ukázať.
Pozrite si http://en.wikipedia...
a čakajte

20.04.2009 | alex.botev

len zabudas, ze jedinny, kto moze emitovat peniaze je stat. cize jedinny, kto si na pocitaci napise nejake cislo a s to posuva dalej je centralna banka. ziadny lehman bros ani aig nemaju take moznosti. autor clanku to opisuje dost nestastne, ako keby sukromne firmy/osoby tlacili nove peniaze, ale to je uplne chybny pohlad

20.04.2009 | Ondrej Šebáň

prostrednictvom emisie dlhu mozu multiplikovat peniaze emitovane centralnou bankou - vid. multiplikovana expanzia bankovych penazi.

17.04.2009 | ttomasso

S tym by sa dalo suhlasit, ibaze dovera sa nevrati len tak. Dovera sa neobnovi ked nejaky bankar povie uz nam mozete doverovat. Myslim ze kriza pominie vtedy, ked ludstvo najde nejaku novu kvalitu. Nestaci dookola vysperkovavat existujuce paradigmy - ktore ocividne prestali fungovat. Treba vymysliet novu.

20.04.2009 | Ondrej Šebáň

historia velakrat potvrdila, ze paradigmy, ktore sa zdali byt logicke a nezboritelne, sa ukazali ako nespravne a nahradili ich ine. Zmeny paradigiem vsak sprevadzali vyrazne zmeny, lepsie povedane konflikty, vo vsetkych sferach ludskej cinnosti a myslenia.

Myslim, ze kym sa nestane nieco vazne, budu povazovane sucasne paradigmy za spravne a riesenia akejkolvek krizy si budu brat ako viziu potvrdenie tych sucasnych paradigiem. Teda, mozno este toto nie je ta zlomova kriza...

18.04.2009 | tehos

nie je podľa vás 2. dôchodkový pilier o požičiavaní peňazí platiteľov dôchodkovým spoločnostiam? Nie je platenie poplatkov zvyšovanie blahobytu správcovských spoločností na úkor platiteľov. S filozófiou vášho článku súhlasím.

20.04.2009 | Ondrej Šebáň

nie som redaktorom Trendu.

19.04.2009 | Vynimka

ked sa obnovi tok penazi pre sirsie spektrum ekonomicky cinnych subjektov...
kriza zacala velmi uzkym financnym tokom (stavebne spolocnosti, realitny maklery a bankari)

|aspon podla mna|

19.04.2009 | Vynimka

ekonomika nie je len
auta, elektronika a byvanie...

20.04.2009 | alex.botev

v ktorej knizke vydanej v CSSR si autor precital tvrdenie, ze kapitalizmus funguje na principoch, kde ak jeden vyhra, druhy musi prehrat?
lebo by som sa rad autora opytal, ze ked ide kupovat potraviny, ze kto vo vztahu zakaznik-obchodnik je ten, co zajtra skonci pod mostom? resp. ci si mysli, ze niekto na svete chodi nahy, len preto, ze on je obleceny?
otvorene hovorim, ja by som napr. nechcel takeho financnika, ktory preto, aby prezil, musi zbedacovat firmu, kde pracuje ;-)

20.04.2009 | Ondrej Šebáň

prave ten nas kapitalizmus funguje na principe, ze vyhrat mozu obaja, ale... matematiku, ani ekonomiku v konecnom dosledku neoklames. Jasne, ze to nie je tak, ze ked ja si kupim chleba, tak zakonite niekto dalsi bude hladovat, no v agregovanom svete by to tak pri obmedzenych zdrojoch malo fungovat. Ak mas x jednotiek niecoho, co chces rozdelis rovomerne medzi y subjektov, potom ak chce bniektory subjekt viac, musi obrat iny subjekt. Za x si dosad vsetky obmedzene zdroje, ktore mame (prirodne alebo akekolvek ine), za y si dosad ludi.

Netvrdim vobec, ze dnesny kapitalizmus funguje na principe win-lose. Prave naopak, otazka vsak znie - je win-win fungovanie kapitalizmu pri obmedzenych zdrojoch logicke a dlhodobo udrzatelne?

20.04.2009 | alex.botev

Takto sa opytam: nebude problem v tom, ze by sme sa chceli pozerat na veci agregovane? Aj preto, aby sa nam lahsie riesilo veci, napr. aj o takom HDP. Hadam kazdy pozna priklad s kopanim a zahrabavanim jam, ked trebars treti, co sadi stromceky, nepride...
Matematiku nevies oklamat, ale ekonomia nie je prirodna veda. Kreslenie kriviek agregovanych udajov je vzdy len imaginarny konstrukt odtrhnuty od reality. Ja myslim, ze chapem tvoju obavu o tom, kde je asi strop, ale som presvedceny, ze kapitalizmus sa vyznacuje prave svojou nesmiernou "vynachadzavostou" najma v situaciach obmedzenych a obmedzenejsich zdrojov na mikro urovni. Ako po uhli prisla ropa, po pare elektrina, tak aj po rope, pride nieco ine ovela skor, ako ju vycerpame (btw momentalne ani len netusime kolko nerastnych surovin v skutocnosti na tejto zemi je). Uz viac ako 2 storocia ludia tohto sveta bohatnu (aj a najma) inak, ako dobyvacnymi vypravami. Pozerat sa z dnesneho pohladu do buducnosti dosadzovanim premennych do rovnice povedie k zarucene chybnym vysledkom. Staci si len zobrat ako v zabezpeceni dostatku potravy pomohli priemyselne hnojiva. Na obyvatela mozno osejeme menej pody, a urodi sa viac. Pred rokmi takmer nepredstavitelne...

22.04.2009 | martin33

... pokial sa budu pouzivat len obnovitelne zdroje a len v takej miere, aby nedochadzalo k degradacii ich obnovitelnosti. Chlieb je v podstate obnovitelny zdroj, lebo sa vyraba z psenice, ktora kazdy rok narastie znova. Samozrejme za podmienky, ze nebudeme pouzivat take metody v polnohospodarstve, ktore v snahe o zvysenie sucasnych vynosov, degraduju podu a znizuju buduce vynosy.

22.04.2009 | xxc

keby sme pouzivali len obnovitelne zdroje, tak 3/4 populacie umrie od hladu

22.04.2009 | martin33

... nastolit prirodnu rovnovahu. Pretoze, ked neobnovitelne zdroje dojdu, tak ta 3/4 populacie zomrie tak ci tak, ale okrem toho vznikne chaos, ktory ohrozi aj tu zvysnu 1/4. V pripade dobrovolneho a postupneho prechodu na obnovitelne zdroje a sucasnom prirodzenom ale radikalnom znizovani populacie (kontrola porodnosti v rozvojovych krajinach) sa tomu chaosu da vyhnut. .

23.04.2009 | xxc

este by som chcel vidiet tu dobrovolnu cast populacie, ktora by nam umoznila prejst na obnovitelne zdroje

Ondrej Šebáň

  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3327
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Som podnikový "finančník". Mám rád toto slovné klišé, ktoré u mňa znamená podnikový finančný analytik "Jožko". Obdivujem Samuela Palmisana a Keitha Richardsa. Nemusím ľudí používajúcich frázu:"...niekam do Bruselu by sa nedalo, pán predseda?", ani ľudí, ktorí s nimi spolupracujú (používajúc frázu:"...JA som vám pvedal, že JA sa o to postarám"). Mám rád AC/DC a milujem finančnú krízu.