Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ondrej Šebáň

Kedy skončí svetová kríza?

08.04.2009 | Ondrej Šebáň

Finančný trh vymyslel spôsob, ako zvýšiť blahobyt na úkor nikoho. Dočasne

  • Tlačiť
  • 39

Žijeme vo finančných časoch. Tak hlása slogan denníka Financial Times. A skutočne, súčasná civilizácia je ovládaná tokom peňazí, ich rozmnožovaním, zhodnocovaním, investovaním, reinvestovaním, výrobou, spotrebou, obchodom, špekuláciami, jednoducho povedané, snahou stále zvelaďovať svoj majetok a životnú úroveň, a pokiaľ to len ide, dosahovať tento cieľ pre čo najširšie masy, ignorujúc tak jednu zo základných poučiek klasickej ekonómie, kedy pri obmedzených zdrojoch nemôže jeden subjekt zvýšiť svoj prospech bez toho, aby nesiahol na prospech iného subjektu.

Žijeme teda v dosť pokrivených finančných časoch, keďže finančný trh v snahe prekonať, resp. vyvrátiť túto jednoduchú formulku ekonomickej rovnováhy našiel spôsob, akým zabezpečiť rast blahobytu bez toho, aby rastúce subjekty rástli na úkor ostatných.

A tak sa stalo, že finančný trh vymyslel dlhové financovanie, ktoré rozvinul takmer do dokonalosti a dlho sa zdalo, že to bude fungovať. Ak kedysi v minulosti, ak si nemal mlieko, ani kravu, tak si si požičal kravu na jeden rok, počas ktorého si si dojil, a neskôr kravu vrátil. Táto krava však niekomu chýbala. Človek, ktorý ju vlastnil, ju požičal s tým, že vedel, že dlžník mu ju vráti a bude ju mocť po roku opäť využívať a krava bude opäť dávať mlieko. No celý rok bol veriteľ bez mlieka, znížil sa jeho úžitok, alebo ak chcete, blahobyt. A tu prišiel finančný trh. Prišiel s výborným nápadom, ak ti niečo chýba, tak si na to požičaj a zaobstaraj si to. Namiesto kravy sa požičiaval výmenný prostriedok - peniaze. Okrem velkosti a zápachu (pričom o tom druhom si nie som celkom istý) sa líšili v jednej veci - pri požičaní kravy v minulosti, táto veriteľovi počas doby pôžičky chýbala. Peniaze však boli požičané spôsobom, že nikomu v ekonomickom systéme nechýbali. Krava je veľká a hmotná a ťažko ju prehliadnuť. Peniaze - tie dnes vo väčšine vystupujú iba ako číslo v počítači.

Povedzme teraz, že ja si poviem, že požičiam subjektu A 1000 EUR. Tie však v skutočnosti vôbec nemám, iba poviem, že ich mám ako číslo v počítači, a to číslo mu prevediem. Po prevode ich subjekt A minie na zýšenie svojho prospechu, pričom môj prospech sa neznížil, tých 1000 EUR som jednoducho nikdy nemal a vymyslel som si ich, no o tom subjekt A nič netuší. Po roku mi ich vráti, pričom ja z nich nič nemám, lebo nikdy neexistovali, iba si urobím záznam, že dlh bol vyrovnaný. A takto podobne to funguje pri pôžičkách v dnešnom peňažnom systéme založenom na frakčných rezervách.

Aký je teda dôsledok? Zatiaľ čo pri požičanej krave dochádzalo k presunu prospechu z jedného subjektu na druhý v tom istom (reálnom) čase, v dnešnom finančnom systéme, keďže pri raste prospechu jedného subjektu neklesá prospech druhého, z dôvodu neomylnej rovnice ekonomickej rovnováhy dochádza k presunu prospechu v rámci toho istého subjektu, ale v rôznom čase. Ak pri pôžičke dochádza k rastu prospechu subjektu A, v budúcnosti musí dôjsť k poklesu jeho prospechu, pričom ostatné subjekty nie sú týmto presunom nijako dotknuté.

A pomaly sa dostávame k podstate problému finančnej a ekonomickej krízy. Od tohto systému sa očakáva, že bude neustále zvyšovať blahobyt svojich účastníkov. Podmienky ekonomickej rovnováhy v prostredí obmedezných zdrojov však nedovoľujú rast blahobytu pre všetkých (prípad s kravou, ak ju požičiam niekomu na zvýšenie prospechu, zníži sa môj prospech - vyrovanie rovnováhy v tom istom čase), preto subjekty, ktoré nemôžu siahať na prospech iných subjektov v snahe zvýšenia vlastného blahobytu, môžu v snahe o svoj rast siahnuť jedine na zníženie vlastného alebo (ak hovríme o makroekonomickom prostredí) cudzieho prospechu v budúcnosti.

Ak subjektov, ktoré pri raste z dôvodu obmedeznyých zdrojov siahajú na budúci prospech, nie je veľa, ekonomiku to veľmi nezasiahne a vyvíja sa pozvoľna. Keď je však takýchto subjektov veľa, vďaka dlhovému financovaniu prenesú budúci prospech do súčasnosti a ekonomika zažíva boom, jednoducho povedané, subjekty majú nadbytok zdrojov, investujú, produkujú, nakupujú, konzumujú. Vzniká tak extenzívne využívanie zdrojov a nadprodukcia. V budúcnosti, v čase, keď bude treba vrátiť požičané zdroje, bude nutné obmedziť kolotoč investícií, produkcie a spotreby, keďže zdroje budú potrebné na úhradu záväzkov a úrokov a dôjde k ekonomickej kontrakcii.

Prenesme teraz tieto ekonomické poučky do praxe. Predstavme si, že každý občan našej krajiny dostane od vlády veľmi výhodnú hypotéku, príspevok na kúpu auta a elektorniky. Vláda tak uvoľní veľké množstvo prostriedkov, ktoré by inak v ekonomike neexistovali. Občania začnú nakupovať domy, autá, počítače, stavbári nebudú stíhať, platy stavebných robotníkov pôjdu vďaka vysokému dopytu hore, ceny nehnuteľností raketovo vyletia, automobilky pôjdu na tri smeny, atď. Stavbári aj robotníci budú zarábať nadštandardne, všetci budú bývať a jazdiť do práce autom. Ekonomika bude v jednom veľkom kolotoči (ktorý nebude mať ďaleko od zmätku). Životná úroveň sa významne zvýši. Na úkor koho? Nikoho. Tento stav však pri obmedzených zdrojoch nie je možný a dlhodobo udržateľný. Neskôr v budúcnosti príde čas zúčtovania a splácania záväzkov. Ľudia začnú splácať svoj blahobyt, prestanú kupovať ďaľšie domy a autá, lebo zdroje pôjdu na splátky úverov a úrokov. Stavbári a robotníci prídu o prácu a o príjem zdrojov, ktoré mali prispeivať k udržaniu ich blahobytu, ceny nehnuteľností spadnú nadol. Ekonomika začína kolabovať a dostáva sa do chaosu (podobného ako v čase raketového rastu). Trh je nestabilný, ceny mimo realitu, pohyby kapitálu a peňazí úplne mimo koľají. A tento stav pretrvá, kým sa nevyrovná objem dvoch veličín - objem rastu prospechu v minulosti s objemom poklesu prospechu v súčasnosti.

A tak sa teraz po týchto vyčerpávajúcich odstavcoch vráťme k otázke z nadpisu. Kedy sa skončí svetová finančná kríza? Na túto otázku sa snaží odpovedať mnoho analytikov, bankárov, politikov, politológov, samozvaných znalcov, pričom všetci vychádzajú z predpokladu, že kríza sa skončí vtedy, keď sa obnoví dôvera. Dôvera v to, že tento systém bude fungovať aj naďalej, v to, že deň zúčtovania ešte nenastal a opätovne môžeme prelievať prospech z budúcnosti do súčasnosti. Bankári predpovedajú koniec krízy v snahe naštartovania svojho biznisu, rovnako tak obchodníci, politici robia predpovede v snahe udržať si sympatizantov a chlebodarcov (ľudí v „pozadí") a samozvaní exeprti a špekulanti prezentujú svoje názory v snahe zvýšenia svojho prospechu na úkor iných presne v súlade so zákonom ekonomickej rovnováhy, prípadne sa chcú len zviditeľniť. Nikoho z nich teda netreba brať vážne, pretože nikto z nich v skutočnosti netuší, čo sa okolo nich deje, sme totiž v zatiaľ kontrolovanom chaose.

Zakončím túto úvahu jediným zmysluplným tvrdením. Dátum konca krízy nepoznám, no viem, že sa skončí až vtedy, keď budú všetky dlhy minulosti splatené. Prospech získaný v minulosti musí byť vyrovnaný prospechom strateným v súčasnsti alebo v budúcnosti, alebo strateným na iných subjektoch. Ak teda chceme zabrániť rastom a krízam ekonomík, jediným spôsobom, akým získať prospech v ekonomike obmedzených zdrojov ostáva rast blahobytu na úkor iných subjektov. Ak ja sa budem mať ako prasa v žite, môj sused bude hladovať, alebo v horšom prípade umierať na ulici. Tento systém je nehumánny, ale tak funguje kapitalizmus, ak sa nám nepáči, máme na výber mnoho iných možností, len či sú lepšie? Kto nájde riešenie tohto rébusu, ten získa Nobelovu cenu. Kým sa ten človek nájde, tak nás čakajú zrejme len tri alternatívy - obrat k socializmu, návrat k tvrdému kapitalizmu, alebo pomalé vyhnívanie toho, čo zažívame teraz. A o tom to je.

 

  • Tlačiť
  • 39

Ondrej Šebáň

  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3327
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Som podnikový "finančník". Mám rád toto slovné klišé, ktoré u mňa znamená podnikový finančný analytik "Jožko". Obdivujem Samuela Palmisana a Keitha Richardsa. Nemusím ľudí používajúcich frázu:"...niekam do Bruselu by sa nedalo, pán predseda?", ani ľudí, ktorí s nimi spolupracujú (používajúc frázu:"...JA som vám pvedal, že JA sa o to postarám"). Mám rád AC/DC a milujem finančnú krízu.

Ondrej Šebáň

  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3327
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Som podnikový "finančník". Mám rád toto slovné klišé, ktoré u mňa znamená podnikový finančný analytik "Jožko". Obdivujem Samuela Palmisana a Keitha Richardsa. Nemusím ľudí používajúcich frázu:"...niekam do Bruselu by sa nedalo, pán predseda?", ani ľudí, ktorí s nimi spolupracujú (používajúc frázu:"...JA som vám pvedal, že JA sa o to postarám"). Mám rád AC/DC a milujem finančnú krízu.

Kalendár sa načítava...