Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako ďalej, peniaze? (1)

27.04.2009 | Ondrej Šebáň

Diskusia (83 reakcií)

04.05.2009 | alex.botev

a co sa tak na situaciu pozriet kusok uctovnicky, ze ak v banke zlozim zlato, vlozene zlato je moje aktivum (dostanem platobnu kartu), u banky je to pozicka (pasivum). ak banka toto zlato pozicia inemu (zaplati mu dom), banka ziska pohladavku, dlznik dlh a teda velke minus, kym dlh nesplati.
sice imaginarne sme udajne znasobili majetok (ja mam svoje peniaze v banke a dlznik ma svoj dom), ale je to podobne ako ked porsche vlastni polovicu volkswagenu. a dlhy za desiatky miliard.
po zratani plusov (majetku) a minusov (dlhov) nie je ziadny zazrak v podobe multiplikacie penazi, ale jednoducha matematika v podobe zavazkov a pohladavok...

05.05.2009 | MartinTT

V prvom rade si uvedom, že banke pri každej poskytnutej pôžičke vzrastie bilančná hodnota. Pokiaľ to spraví nejaký iný podnik tak sa mu pasíva a aktíva vôbec nezvýšia. Takže mne to príde dosť nelogické a vidím v tom problém.

A teraz tvoj príklad. Keď banka požičia tvoje peniaze niekomu na dom tak potom ty by si tie peniaze nemohol používať, ale banka poskytne pôžičku a rovnako dá aj tebe peniaze keď budeš chcieť. Toto je zásadný rozpor.
Autor článku tam uviedol dosť chybné tvrdenia.

05.05.2009 | Ondrej Šebáň

Viem, co myslis. Uctovnicky je to fajn, ak si subjekt a mas pohladavku aj zavazok v rovnakej vyske, uctovnicky si na nule, ale prakticky mas zavazok na jednej strane a pohladavku na strane druhej. Pricom vsak tu pohladavku mozes lahko spenazit. Teda ak mas zlato v banke a na jeho hodnotu dostanes nejaky vkladovy certifikat, ten mozes dalej predat (teoreticky ho pouzit ako platidlo), pricom ako platidlo sa pouzije aj dlh emitovany bankou voci tvojmu zlatu.

Ak ty mas ulozene zlato a banka voci nemu pozicia niekomu na dom, vytvori sa vlastne dodatocny dopyt. Ak ho vsak mas ulozene a banka nic nepozicia, tento dopyt nevznikne. Teda situacia zlato v banke+banka pozicia sa nerovna situacii zlato v banke+banka nepozicia.

05.05.2009 | MartinTT

V časoch komoditných peňazí to ako si napísal bolo až na jeden podstatný fakt. Keď si niekto uložil peniaze s tým, že rok s nimi nebude nakladať (klasický terminovaný vklad) tak banka mu vydala cenný papier z ktorého bolo jasné, že danú komoditu bude môcť vybrať resp. s ňou disponovať až o rok. Na druhej strane ten čo si požičal od banky tak môže nakladať s cennými papiermi tak, že si ich okamžite môže zameniť za danú komoditu. To znamená, že tieto dva druhy cenných papierov ľudia nebudú hodnotiť rovnako. Čiže keď chceš okamžite zameniť cenný papier krytý komoditou, ktorou môžeš nakladať až o rok tak jeho cena bude nižšia ako jeho nominálna vzhľadom na časovú preferenciu. Takže nemohlo prísť k žiadnemu zdvojnásobeniu peňazí v obehu. To je ten hlavný rozdiel oproti súčasnému stavu.
Nevie či som to napísal zrozumiteľne, pretože som sa ponáhľal.

05.05.2009 | grgo

Ten princip skutocne funcuje. Vezmime si modelovu situaciu

1. Ferko vlozi do banky zlato na 1 rok a za to ziska od banky cenny papier nominalnej hodnoty 1000 bankodolarov na 1 rok

2. Banka vyda pozicku Miskovi rovnako na 1 rok v hodnote 1000 bankodolarov ktore su okamzite splatne. Misko si za peniazky kupi novu plazmu

3. Ferko vsak zisti ze si potrebuje kupit na vianoce darcek a zapaci sa mu novy televizor. Ide do NAYu a tam sa dohodne, ze ako peniaze pouzije svoj papier ktory bude splatny o az rok. NAY vie ze ferkova banka je stabilna a ze peniaze dostanu a tak mu povoli kupit si televizor v hodnote 1000 dolarov, pricom vsak ferko este musi doplatit 50 dolarov ako splatkovy urok.

4. Na kocni zistime ze za zlato v hodnote 1000 dolarov sa kupil tovar v hodnote 1950 dolarov. Co je skutocne takmer zdvojnasobenie poctu penazi. Samozrejme po niekolkych podobnych iteraciach to moze znamenat jedine - narast cien tovarov ktore budu reflektovat umele zvysenie poctu penazi v obehu.

5. Este moze vyvstat otazka, ze postupne ako Misko pozicku splaca tak musi nastavat kontrakica v ponuke penazi. Toto je pravda ak si Misko peniaze nechava pod matracom a splati ich az na konci obdobia. Ak ich vsak splaca v malych sumach priamo banke, tej sa znizuje objem vydanych cennych dlhov voci vkladom a tak moze usetrene rezervy okamzite vyplacat spat do obehu (npr. vo forme kreditnych kariet alebo inych okamzitych dlhov). Takze na konci aj tak dosiahneme dvojnasobne zvysenie mnozstva penazi v obehu.

05.05.2009 | MartinTT

Ad 4
Keď si zoberieme dve firmy, ktoré navzájom spolu obchodujú tak kľudne môžu zo sumy 1000 peňažných jednotiek vytvoriť tovary v hodnote 5000 peňažných jednotiek. To ale však nemení na fakte, že objem peňažných jednotiek (p.j.) je v obehu stále rovnaký.

Ad 3
Takýto príklad je trocho extrémny, pretože keď ukladám peniaze do banky na termínovaný účet tak s tým vedomím, že tie peniaze nebudem používať. Ale môže sa stať, že pokazí sa Ferkovi televízor a tak ide teda do Nayka rovnako ako Misko (zjednodušíme to a bude len jedna predajňa a jedna banka). Tam prebehne predajný proces ako si ho ty popísal. Takže po týchto transakciách bude mať jedine Nayko na účte 1000 p.j. a cenný papier na výplatu 1000 p.j. o rok. Keďže sme to zjednodušili tak povedzme, že Misko je dodávatelom nejakých služieb pre Nay a ten úver si zobral preto lebo vedel, že Nayko mu vyplatí na konci roka FA v hodnote 1000 p.j. Takže po roku príde vlatne k zániku cenného papiera a peniaze zostanú v Nayku a celková suma v obehu je stále 1000 p.j. aj keď sa vytvorili hodnoty za oveľa vyššiu cennu. Takže opäť je vidieť, že objem p.j. sa v obehu nezmenil.

Ad 5
Pokiaľ by to splácal postupne a banka by potom požičivala ďalej tak to je potom presne taký problém ako vzniká v súčasnoti pri rune na banku. To znamená, že banky požičiavajú aj peniaze, ktoré nie sú uložené na termínovaných účtoch čiže nejde o úspory. No a to je hlavný princíp pri komoditných peniazoch, že pôžičky sú tvorené jedine z úspor. To je hlavný problém celého finančného systému v súčasnosti, že pôžičky nevznikajú z úspor.

05.05.2009 | grgo

Ad Ad 4 . Problem dnesnej doby je prave to, ze nie je definovane co vlastne peniaze su. Peniaze sa agreguju do rozlicnych skupun (M1, M2, M3) ale uz nimi davno nie su iba cash alebo zlate tehly. Napriklad ak mate americky vladny dlhopis, ten je povazovany za rovnako bonitny ako samotne peniaze. Podobny problem vznikne ak hocaky subjekt vyda nejaku ceninu ktora sa bude povazovat za dobry prostriedok vymeny. Niektore priklady relativne likvidnych "skoropenazi":

- Skurizovane penazne derivaty
- Statne dlhopisy vlad

Alebo v inej rovine

- Umelecke diela a sperky
- Gastrolistky, poukazky na nakup, zlavove kupony
- Kredity do mobilneho telefonu
- Dlzny upis, zmenka
- Akcia firmy alebo obdobny papier opravnujuci na buduci vynos

Ad Ad 3

Toto je prave problem ktory som opisoval v predoslom bode 5. Ak v den Ferkovej vyplaty sa strhnu peniaze a idu na ucet banky, tato moze hned obratom ruky poskytnut kratkodobu pozicku.

Ad Ad 5

Aj ked je banka obozrenta stale moze poziciavat aj okamzite peniaze napriklad na kreditne karty alebo obnodbne dlhy s takmer okamzitou splatnostou.

05.05.2009 | MartinTT

Ale to predsa nemusíš nijak zadefinovať resp. tá definícia je úplne jednoduchá. Peniaze sú výmenným prostriedkom, ktorý nespotrebovávaš, ale jednoducho ho použiješ pri obchodnej transakcii. Keď si zoberieš históriu peňazí tak tie počas histórie mali rôznu podobu. Niekde sa platilo zlatom, inde mušlami a pod. Napríklad Friedman v jednej zo svojich kníh opisuje ako sa cigarety stali peniazmi v priebehu a ešte niekoľko rokov po II. svetovej vo Francúzsku. Išlo o to, že proste tie peniaze mali nejakú hodnotu. Všetko čo si vymenoval môžu byť peniazmi pokiaľ tomu ľudia budú dôverovať (aj keď s tými dlhopismi môže prichádzať obrovskému rastu peňazí v obehu) a bude pre všetkých výhodné a jednoduché. Dnes máš tu nejaké papieriky, ktoré ťa štát núti používať a pritom v skutočnosti nemajú žiadnu cenu.

Ad 3
Môže ich použiť kľudne na krátkodobú pôžičku keď je o ňu záujem, ale v deň výplaty pôvodného ferkovho cenného papiera musí mať všetky peniaze naspäť, teda tie terminované. Pokiaľ toto banka dodrží tak v tom nie je žiadny problém. Pokiaľ však banka siahne na peniaze klientov, ktoré sú na bežných účtoch, aby si vykryla dieru na účtoch terminovaných tak potom nastáva problém. A v tomto je tá principiálna chyba v systéme frakčných rezerv, ktorý tu je v súčasnosti.

Ad 5
Banka nemôže používať okamžité peniaze, pretože ty si ich jej zveril len do úschovy a nedal si jej právo nakladať s nimi. Ak jej dáš to právo tak to znamená, že si si ich uložil na terminovaný účet a v tom prípade už zase nemôžeš normálne disponovať ty. Toto je chyba ako som spomenul už v predchádzajúcom bode.

05.05.2009 | Rado Baťo

"Prirodzeným riešením sa javí deflácia, pokles cenovej hladiny. Prečo sa jej teda ekonómovia tak boja?"

Odpoveď nie je, že "inflácia je totiž úplne prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou fungovania dnešného peňažného systému". Čo je to prirodzená a nevyhnutná? Problém, ktorý majú ekonómovia s defláciou je ten, že mzdy a niektoré ďalšie ceny v ekonomike nie sú dosť dobre flexibilné smerom nadol. A druhý dôvod je, že deflačné očakávania môžu brzdiť spotrebiteľské výdavky (lebo v budúcnosti bude lacnejšie), čo v kombinácii s neflexibilitou v prípade recesie súčasných rozmerov môže oddlialiť oživenie ekonomiky.

05.05.2009 | MartinTT

Tento problém nemajú všetci ekonómovia. V história je veľa príkladov, že hospodárstvo môže rásť aj počas deflácie a nevyvoláva to žiadne negatívna tlaky. Jedným z najlepších príkladov je USA v období posledných 30 rokoch 19. storočia.
Argument brzdenia spotrebiteľských výdavkov je z keynesiánskej teórie, ktorá už bola viac krát vyvrátená.

05.05.2009 | Rado Baťo

empirické výskumy potvrdzujú nepružnosť miezd a cien smerom nadol. Respektíve, ak je to tak v pohode, prečo máme dnes recesiu?

05.05.2009 | xxc

lebo nemame lacne energie

05.05.2009 | MartinTT

Ako môžeš mať pružnú cenu práce, keď existuje inštitút minimálnej mzdy?
Predpokladám, že tie empirické výskumy boli robené už v súčasnom peňažnom systéme nekrytých peňazí. Takže ich výpovedná hodnota v systéme zlatého štandardu by asi nebola moc veľká. Alebo si iného názoru.

05.05.2009 | Rado Baťo

Čo to má preboha spoločné so zlatým štandardom? Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch bola na Marse?
Inštitút minimalnej mzdy je jeden z faktorov prispievajúcich k rigidite. Ale môže to byť aj trhový fenomén. Odporúčam Stiglitza, alebo Akerlofa a ich práce o mzdách

05.05.2009 | MartinTT

Ty tvrdíš, že výskumy preukazujú nepružnosť miezd a cien smerom dolu. V poriadku pri súčasnom systéme kedy je množstvo peňazí v obehu z roka na rok väčšie a väčšie, čo spôsobuje infláciu tak určite tu bude nepružnosť smerom dolu, pretože nikto predsa nebude predávať jeden výrobok alebo pracovať jednu hodinu za menšiu sume ako rok predtým. A pokiaľ by sa niekto našiel, že bude robiť za menej tak je tu minimálna mzda, ktorá mu to "zakáže". To znamená, že pokiaľ robíš výskum v týchto podmienkach tak nemôžeš prísť ani k inakšiemu záveru.
Ja som ti zase uviedol príklad reálny a nie žiadny výskum, že v minulosti bola deflácia bežná a samozrejme aj znižovanie miezd bolo v tom prípade úplne normálne. Lenže to sa dialo vtedy, keď bol zlatý štandard a objem peňazí sa nezvyšoval len tak ako sa zachcelo ľudom vo vláde a v centrálnej banke. Takže podľa mňa to má veľkú spojitosť.
Nechápem čo do toho pletieš krízu z 30 rokov. Nebodaj ju spôsobila deflácia alebo čo?
K tomu fenoménu len toľko, že aj náš milý pán predseda vlády R. F. je fenómén a pozri ako to vyzerá v tejto republike :-)

05.05.2009 | Rado Baťo

Deflácia zhoršila Veľkú hospodársku krízu práve pre spomínané rigidity. Výsledkom bola 25-percentná nezamestnanosť a prudký prepad HDP. Počas zlatého štandardu

05.05.2009 | marto

suhlasim, ze nepruznost smerom dole bola a sposobila vysoku nezamestnanost. Bola to vsak politicka rigidita. Tzn. politici zakazali znizovanie cien, miezd, atd.

Len teraz neviem, ci ste mali na mysli toto, alebo tuhost v ramci trhu.

05.05.2009 | MartinTT

Ja stále nechápem kam smeruje Rado. Akým spôsobom deflácia zhoršila krízu v 30 rokoch?

05.05.2009 | Ondrej Šebáň

ja si myslim, ze sedliackym rozumom by to malo byt asi takto: ked pri deflacii klesa mnozstvo penazi v obehu, cenove relacie sa nizsiemu mnozstvu penazi prisposobia s oneskorenim, rovnako tak aj pri inflacii.

Ak das do obehu dodatocnych 1 bil. $, ceny porastu az s odstupom a za ten cas si mozes uzivat umelo zvyseny blahobyt.
A naopak.

05.05.2009 | Rado Baťo

Ja stále smerujem k tomu istému, k vášmu pôvodnému tvrdeniu, že deflácia nie je problém. Nebola by v dokonalom svete absolútnej cenovej pružnosti. V takom svete nežijeme. Preto deflácia môže byť problém, ktorý prehlbuje krízu a odďaľuje oživenie ekonomiky. Povezdme taký nominálny pokles platov zadlžených Američanov, ktorým už popadali ceny ich domov a splácajú (nominálne tú istú) istinu určite nepridáva ekonomickému optimizmu ani ich chuti k ďalšej spotrebe.
Možeme si tu hovoriť , že si to zaslúžili, ale fakt je ten, že to môže predĺžiť obdobie recesie a oddialiť oživenie

05.05.2009 | Rado Baťo

som tým chcel povedať, že aj relatívne (zdôrazňujem relatívne, lebo prichádza s oneskorením) pružná reakcia v podobe poklesu platov môže byť problém vzhľadom na nesplatené dlhy.

06.05.2009 | MartinTT

No ja som to zasadil hneď do kontextu zlatého štandardu, nakoľko ten článok opisoval aj ako sa tvorili peniaze v minulosti.
Samozrejme v súčasnom systéme nekrytých peňazí, kde je veľa vecí, ktoré prispievajú k celkovej rigidite ceny práce a tovarov a služieb je deflácia z dlhodobého hľadiska nereálna.
Už som to pochopil kam si tým smeroval. Asi som mal včera trochu dlhšie vedenie a navyše som nemal ani toľko času si to lepšie prečítať.

Ovšem deflácia z krátkodobého hľadiska vôbec nie je zlá, pretože je to jednoducho spôsob ako sa trh dostane do rovnováhy (čo bolo aj vo Veľkej hosp. kríze). Ako ináč by sa mal zmenšiť objem peňazí v obehu, keď je príliš veľký. Deflácia resp. keď sa potlačuje umelo tak potom sa iba odďaľuje celý ozdravný proces hospodárstva.

06.05.2009 | Rado Baťo

jasné, rozumieme si, deflácia je nepochybne prejav toho, že trh hľadá po období boomu novú rovnováhu. Ja som chcel povedať len toľko, že to môže veľmi bolieť a predlžovať obdobie krízy

06.05.2009 | MartinTT

No to nie že to môže bolieť, ale ono to musí bolieť pokiaľ sa má vyrovnať ten obrovský nárast objemu peňazí. A čím skorej príde k takému to vyrovnaniu tým skôr sa naštartuje hospodársky rast. Predlžovaním krízy by bolo práve zmierňovanie deflácie.
Znie to môžno dosť sado-maso, ale v ekonomike nie je nič zadarmo. Takže keď si ľudia žili nad pomery tak si to potom musia aj doslovne vyžrať.

Mám strašne rád príklady z minulosti, pretože história sa stále opakuje. V USA v roku 1920 a 1921 bola tiež hosp. kríza. V tej dobe však vláda a ani centrálna banka nerobili žiadne veľké opatrenia ako napríklad zvyšovanie agregátneho dopytu prípadne umelé znižovanie úrokových mier a pod. Vtedy tiež rýchlo narástla miera nezamestnanosti, znížila sa celk. spotreba a ďalšie sprievodné javy recesie. Lenže už po nejakých dvoch rokoch od vypuknutia krízy sa nezamestnanosť vrátila na ešte nižšie číslo ako bola pred krízou a rovnako sa tak naštartoval ekonomický rast. Čiže trh sa sám vyčistil a nastavil do správnych koľají.

06.05.2009 | Rado Baťo

Kde ste prišli na to, že centrálna banka nerobila žiadne opatrenia? Robila

06.05.2009 | MartinTT

Snáď si môžme aj tykať nie.

No z prameňov, ktoré som študoval, vyvplýva, že FED v tej dobe bola ešte len novou inštitúciou a teda nejaké výrazné kroky nepodnikla. Presný zdroj neviem, ale pokiaľ to chceš vedieť tak to môžem zistiť, keď budem mať viac času.

Pokiaľ máš ty iné informácie resp. zdroje tak by ma zaujímali. Mohol by si ich poskytnúť.

06.05.2009 | Ondrej Šebáň

Ja som sa tiez docital o tom, ze FED bol pocas v 20-tych rokoch velmi pasivnou a konzervativnou instituciou, podporujucou nazor, ze trh vie najlepsie, co ma robit.

Prave necinnost FEDu vyustila do padu akcioveho trhu v 1929 a k vypuknutiu depresie, ked FED namiesto aktivnych nastrojov vyuzival skor tie makke - ako rozne vyhlasenia, odporucania, ci varovania.

Neviedla podobna politika aj k prasknutiu realitnej bubliny v USA, ked Greenspan a FED uz niekedy v 2003 vydaval varovania, ze , "Freddie" a "Fannie" nakupuju nebezpecne vela hypotek?

07.05.2009 | MartinTT

Odkiaľ máš, že pád akciového trhu 1929 bolo výsledkom nečinnosti. Veď už pred 29 uvoľnil menovú politiku veľmi výrazne a to tak, že ľudia is požičiavali peniaze, aby mohli investovať na burze.
Alebo si mal na mysli, že FED odmietol ďalej emitovať ďalšie peniaze?
Veď slová Bernakeho (Yes, we did it.) sú dosť jednoznačné.

Priznám sa, že v roku 2003 som situáciu až tak moc nesledoval, ale nikde potom som nenarazil na tieto varovania. Skôr som neskôr čítal v roku 2006, ako uisťoval v béžovej knihe, že nejde o žiadnu bublinu.
Ak máš nejaké info resp. zdroj tak budem rád ak poskynteš.

07.05.2009 | Ondrej Šebáň

Mal som na mysli necinnost v tom smere, ze nechavali bublinu narast, teda kazdy vedel, ze "nakupovanie na marzu" v tom case, ako aj cely "financny leverage" vtedajsich investicnych fondov je rizikovy a v pripade poklesu dovery v dalsi rast akcii bude znamenat prudky pad. Teda necinnost v tom, ze nechceli nic regulovat.

Co sa tyka vyhlaseni, cital som to niekde na internete v mediach, asi to bolo sme.sk. Velmi dobre si to pamatam, bol som este student a vtedy ma to nejako zacalo vsetko zaujimat. Pamatam si este, ako som vo svojej nevedomosti patral po tom, kto je to ten Fannie a Freddie a myslel som si, ze su to nejake stavebne firmy:). Skusim najst ten clanok niekde v archive a postnem link.

07.05.2009 | Ondrej Šebáň

tak nakoniec to bol asi tento clanok na Trende, sekol som sa, je to z r. 2005, mal som pocit, ze som bol mladsi, ked som to prvykrat cital, skusim pohladat, este nejaky starsi:
http://www.etrend.s...

07.05.2009 | Ondrej Šebáň

nasiel som toho este dost vela, tak nedam link, ale len daj do googlu "fannie mae freddie mac greenspan 2003 statement" a mas o zabavu na vecer postarane.

09.05.2009 | MartinTT

To je fatk dobré tak na jednej strane Greenspan upozorňoval na problémy hypotekárnych agentúr a pritom vznikajúcu bublinu nevidel.
To sú len a len ďalšie argumenty proti fungovaniu centrálnych bánk.

07.05.2009 | jurcaks

najvacsou katastrofou pre tento svet je fed a jeho inflacna politika, ktora nas povedie do slepej ulicky socializmu alebo hyperinflacie....deflacia moze nastat len po predchadzajucej inflacii, len pseudopotvrdenie o tom ze vlastnis zlato(peniaze) moze zrazu zmiznut....inflacia je jedno hnusne zdanovanie slusnych sporiacich ludi na ukor ktorych sa mozu nabalovat politicke kartely a bohate financne skupiny, pretoze oni sa dostanu k novonatlacenym peniazom ako prvy este predtym nez sa rozleju do ekonomiky a sposobia zvysovanie cien...dalej Za prve inflacna resp. expanzívna politika musi vyustit v nadmernu spotrebu na jednej strane a mylne investicie na strane druhej. Vedie k plytvaniu kapitalom a k ohrozovaniu potrieb v buducnosti. Za druhe: Proces inflácie neodstranuje nutnost prisposobovaniu produkcie a realokacie zdrojov. Iba ju oddaluje a tym zhorsuje. Za tretie: Inflácia nemoze byt trvalou politikou, pretoze ked je nepretrzita, nutne koncí rozpadom penazneho systemu

09.05.2009 | laura1

takze podla Vas je pruznejsie, ked zdeformujete komplet cenovu hladinu na vsetkych trhoch emisiou nekrytych penazi -- inflaciou? Zoberte do uvahy co vsetko musi trh prekonat ked sa toto stane. Hlavne z oblasti ked sa toto stane.

Vy sa vobec nebojte nepružnosti trhu v pripade deflacie a znizovania nominalnych miezd. Ved uz teraz pocas krizy su ludia ochotni robot za mensi nominal a to je este k tomu aj mensi real!! Uvedomte si ze tu nemame socialisticke hospodarstvo aby niekto bral politicku zodpovednost za nominalne znizenie miezd. Ochota aj elasticita TU JE!! Problem je ze politici sa nechcu vzdat moznosti emisie! Nemal by ste ich podporovat tym ze budete opakovat ich pseudoargumenty. Skuste radsej verit intuicii a troska odvahy do toho!!

A musim sa vyjadrit aj k tym zuverovanym domom. TOHO SA TIEZ NEBOJTE RADO! Jednoducha odpoved. V pripade deflacie by banky v pohode pre klientov znizili uroky. BANKA si vie lahko spocitat REAL a oddelit ho od nominalu. A verte tomu ze si ho aj pocita uz dnes. To je dovod, preco dava urokovu sadzbu klientom 7%, aj ked si moze pozicat za 0,25%. To nie je len o rizikovej prirazke kvoli krize, to je aj o ocakavani prudkej inflacie ihned po skonceni recesie, pretoze tieto peniaze co sa dnes emituju z centralnych bank - a banky ich nemaju komu pozicat, tieto peniaze sa uvolnia na trh okamzite ako ich banky budu mat komu pozicat. Cim spustia nove bublinove hospodarstvo - A to vsetko len kvoli vasej "ZDRAVEJ" INFLACII - a kvazistrachu ze mzdy su nepruzne.....

05.05.2009 | grgo

Otazkou je ci existuje niekde skutocne deregulovany trh prace a v spojeni s absenciou FIAT money kde by mohla mat takato empiricka studia relevanciu.

05.05.2009 | xxc

Ale problem je aj to, ze inflacia je naozaj nevyhnutnou sucastou fungovania dnesneho penazneho systemu. Stale sa objem penazi musi zvysovat, aby bolo z coho platit uroky. Samozrejme, ze potom staci aj mensia deflacia a nastane obrovska kriza. Toho sa aj ekonomovia boja, lebo by nemali z coho zit.

05.05.2009 | Martin52

Netreba zabudat, ze peniaze obiehaju. Ked firma dlzi banke X $ + uroky, tak uroky banka pouzije na vydavky (napr. mzdy zamestnancom) a zamestnanci si za ne kupia tovar, napr. aj danej firmy X. Ta tak ziska prostriedky na splatenie urokov aj bez toho, aby si pozicala dalsie peniaze. Kolobeh sa uzatvara aj bez dodatocnej emisie.

Objem penazi by sa musel zvysovat, iba ak by nebol mozny reverzny tok peniazi - od veritela k dlznikovi.

Uz som cital mnoho podobnych clankov o nemoznosti vratit uroky, lebo neexistuje viac penazi, nez kolko bolo pozicanych. Ale nikde sa nebralo do uvahy, ze to mozu byt tie iste pozicane peniaze, len medzitym uz raz prebublali cez ekonomiku.

05.05.2009 | xxc

ale podla mna banky take velke vydavky nemaju. mozno sa o tom dozvieme v dalsom blogu.

05.05.2009 | emerkael

nemusim sa namahat ja.

AD používateľ č. 35805: banky vydavaju presne tolko, kolko prijimaju. Nie su to len vyplaty zamestnancom, ale aj dalsie prevadzkove naklady, uroky vkladatelom, dane, a co ostane, ide na dividendy alebo investicie.

05.05.2009 | xxc

ze ked banky prestanu vydavat, ci dokazu prijat vsetko co doteraz vydali a este ten urok naviac :-) ked dokaze kolobeh fungovat bez dodatocnej emisie, preco sa aj tak mnozstvo penazi zvysuje?

06.05.2009 | emerkael

pretoze rastie HDP, plus prevlada teoria, ze mierna inflacia je pre ekonomiku prospesna.

Cisto teoreticky sa daju vsetky dlhy sveta splatit jednym eurom, len ho treba dostatocne poobracat :)

06.05.2009 | xxc

sa mnozstvo penazi potom zvysuje rychlejsie, ako rastie hdp? Teorie su len teorie, ale pre mna inflacia prospesna nie je.

Inac preco ludia nemali na splatky hypotek, ked mohli otacat stale tie iste peniaze. Banky predsa vydavaju presne tolko kolko prijimaju :-)

07.05.2009 | emerkael

konkretne? Je vela penaznych agregatov, ale realne sa plati iba M0. A centralne banky nie velmi zaujima mnozstvo penazi v obehu, ich cielom je stabilna inflacia. A ta je okrem mnozstva ovplyvnena aj rychlostou obehu. Napr. ak pocas 10 rokov je rast HDP 2% p.a., a cielom je inflacia 2% p.a., pri zachovani rychlosti obehu penazi bude po 10 rokoch mnozstvo o 48.6% vyssie. Ak by bola inflacia 0%, bolo by to iba 21.9%.

Tymto nechcem povedat, ze obhajujem sucasny financny system, len nechcem, aby niekto vychadzal z nespravnych predpokladov. Ja sam verim, ze najvhodnejsi by bol full-reserve system: bud peniaze spotrebujes, alebo pozicias, ale nie obe naraz. A pisem verim, pretoze dokazovanie si ziada vela vela modelovania, a na to ja nemam.

06.05.2009 | Ondrej Šebáň

Reakcia na viacero prispevkov bude asi takato. Ak su v ekonomike peniaze, ktore neboli prvotne emitovane s urokom (nemyslim teraz na peniaze re-emitovane komercnymi bankami), potom ak sa na to pozerame agregovane, na splatenie dlhov nie je treba dodatocne emisie, lebo v ekonomike peniaze na splacanie urokov z dlhov existuju - teda su to peniaze, ktore na druhej strane vyplaca banak ako uroky na vkladoch, resp. ako tu uz bolo pisane, ako dividendy akcionarom a pod. (z penazi, ktore zaraba na urokovom spreade). Vtedy ta rovnica plati.

Ak vsak emisna banka vyda nove peniaze ako pozicku (napr. statu - cez nakup statnych dlhopisov, pricom na ich nakup nepouzije svoje rezervy (existujuce peniaze), ale vytvori nove peniaze), potom na ich splatenie je potrebne viac penazi, ako ich banka emitovala, teda na splatenie urokov z takto emitovanych penazi musi ubudnut z masy existujucich penazi.

05.05.2009 | marto

trocha z rychlika, ale v zasade vystihuje podstatu. Teraz to ide az do takych absurdit, ze FED rozmysla o zapornej urokovej sadzbe...

06.05.2009 | OgarOgarovic

Cele teorie o fiktivnych peniazoch mi pridu vhodne tak do aktov X. Co to znamena peniaze kryte zlatom? Ak by mali byt vsetky peniaze kryte zlatom (nech uz to znamena cokolvek) penazi by bolo podstatne menej ako komodit. Zlato tvori len zanedbatelnu cast celkoveho bohatstva na trhu (vsetkych hodnot). Taktiez hodnota zlata (a v podstate ziadnej komodity) nie je pevna.
Vytlacenie viac penazi nezvysi nic, len (samozrejme s istym oneskorenim) rozdeli existujuce hodnoty na viac mensich penaznych dielikov. Taktiez banky musia mat vyrovnanu bilanciu, tzn. aktiva v rovnakej vyske ako pasiva. Ak teda banka prijme hrudku zlata (pasivum) moze pozicat v rovnakej vyske (ziska aktivum). Aktiva su kryte pasivami. Nevytvorili sa nove "peniaze", len sa presunuli. Banka rovnako ako na zaciatku nema nic. Hrudka zlata u nej je vyvazena papierikom, ktory pozicala. Banka vytvorila hodnotu - sluzbu - uschovala zlato a pozicala kapital, a vyjadrenim tejto hodnoty je urok z pozicky a len ten je jej. Cast pasiv banky su samozrejme dlhy, ale kedze na trhu je konecny pocet cinitelov tieto dlhy su cyklicke a netvoria fiktivne hodnoty, len uctovnicke zaznamy. Niecie dlhove pasivum musi byt aktivom u niekoho ineho.

06.05.2009 | OgarOgarovic

Bolo by tiez dobre oddelit pojmy peniaze a kapital. Peniaze su len nejakym kvantitativnym vyjadrenim (aj to len relativnym) mnozstva kapitalu. Lapidarne povedane nie je dolezite ci karticku Karla Gotta dostanem za 1 peniaz alebo 1000 penazi, ale to kolko Desmodov vymenim za jedneho Gotta:) Taktiez banky nemozu emitovat peniaze, peniaze emituju centralne banky (v podstate statne institucie, cili ludovo stat). Takze cely clanok mi pride ako miesanie jablcok a saponatu cim vznika chutna, ale predsa len pena.

06.05.2009 | xxc

ako mozete napisat, ze banky nemozu emitovat peniaze, ked ste si precitali clanok o tom, ako banky peniaze emituju :-) precitajte si to este raz. co sa tyka penazi, tak ked mate 500 penazi na ucte, tak asi je dolezite, ci za gotta date 1 peniaz, alebo 1000 :-) hlavne, ked stale za neho date tych penazi viac.

06.05.2009 | OgarOgarovic

O tom je presne ten prispevok, o rozdieli medzi peniazmi a kapitalom. Peniaze moze emitovat len centralna banka, ostatne banky len pouzivaju peniaze v obehu, nemozu zvysit ich mnozstvo.
Ak mate na ucte 500 samozrejme to jedno nie je. Ale je jedno ci mate na ucte 500 a gott stoji 1 alebo mate na ucte 1000 a gott stoji 2. O tom to bolo:)

06.05.2009 | MartinTT

Dúfam, že nevadí tykanie. Odporučil by som naštudovať tvorbu peňazí. Centrálna banka iba emituje peniaze takým spôsobom, že ich tlačí. Teda tá papierová forma je čistou záležitosťou centrálnej banky. Lenže v súčasnosti v technologickej dobe je väčšina peňazí v elektronickej podobe a takýmto spôsobom vytvárajú komerčné peniaze pri každom poskytnutí úveru. Kreditovaním každého jedného vznikajú nové peniaze v obehu. Pokiaľ si si napríklad zobral úver, tak si prispel k nárastu objemu peňazí. Keď ho splatíš tak samozrejme príde k ich zániku. Lenže ľudstvo sa neustále zadlžuje a teda stále sa zvyšuje objem peňazí. Pokiaľ mi neveríš pozri si menový prehľad NBS a tam zbadáš ako rastú peňažné zásoby M1 a M2.

Ohľadom tých cien to nie je jedno. Pretože akonáhle sa zvýšia ceny tebe sa určite v rovnakom čase nezdvihne plat resp. celkový príjem. Na inflácií zarábajú tí, ktorí dostanú do rúk prví novovytvorené peniaze a to sú banky. Tí čo sú poslední tak na tom strácajú.

06.05.2009 | OgarOgarovic

Velmi rad tykas:) Nejde ani tak o studium ako o selsky rozum. A stojim si za tym miesanim jablcok so vselicim. Autor spominal krytie zlatom (vseobecne krytie komoditou) co dava zmysel u komoditnych penazi ci reprezentativnych penazi. Kreditne peniaze maju iny sposob fungovania (iny sposob krytia), ved preto tvoria inu kategoriu a odsudzovat system na zaklade toho ze kreditne peniaze nie su kryte komoditami je blbost. Co mozno teoreticky kritizovat je vobec existencia kreditnych penazi ale podla mna je plne legalna a dava zmysel. Funguju inak ako zakladne peniaze a maju svoje obmedzenia a urcite by som ich nenazyval "fiktivne" v pejorativnom zmysle slova.

To co som napisal o gottovi za 1 a za 2 je pravda. Na co poukazujes je prechod z jedneho stavu do druheho ale ten som neriesil ak si vsimnes.

06.05.2009 | xxc

Ved to je to najdolezitejsie.

07.05.2009 | OgarOgarovic

Ja si myslim, ze najdolezitejsia je spokojnost, svetovy mier a dostatok sexu:) a tiez ich tu neriesim.

07.05.2009 | MartinTT

S tým mierom a sexom súhlasím, ale aby si si vychutnal tieto veci úplne tak je treba mať aj nejaký žvanec a nejaké to pitivo. Až potom to je ........ :-). Netreba ďalej zachádzať do detailov.

06.05.2009 | Ondrej Šebáň

Prispevok sa netyka odsudzovania kreditnych penazi, ale skor kritiky toho, ako mozu tieto peniaze posobit. Ide o toto: ak si ulozis peniaze do banky a ta ich dalej pozicia, vznikne dopyt, a tym aj spotreba, ktora by inak nevznikla. Ulozenim tychto novovytvorenych penazi mozu byt pozicane dalsie, ktore opat vytvoria dodatocny dopyt. V case splatenia dojde ku kontrakcii penazi aj dopytu, cize ide vlastne doslova o prezieranie buducnosti, ale ved ok, nech si preziera ten, kto na to ma.

Ale system takto moze vytvarat bubliny (dodatocny dopyt moze tlacit napr. na ceny nehnutelnosti) a vytvarat dalsie anomalie - navyse ak je tazke ho riadit a regulovat. Keby to bolo tak, ze si pozicia len ten, kto dokaze splatit, ani nie tak, ze poziciavanie penazi (tvorba kreditu) je tovar, ako kazdy iny, teda treba maximalizovat predaj (nizkymi urokovymi sadzbami napr.), tak by to bolo OK, no takto je to problem vsetkych a globalne.

Myslim, ze za uvahu by stalo minimalne uvazovat o obmedeznie multiplikacie penazi komercnymi bankami.

06.05.2009 | OgarOgarovic

Ak ide o vyvolanie diskusie a nie o odsudzovanie, bolo by mozno lepsie v dalsich pokracovaniach menej senzacie a bulvaru a viac poctivej diskusie. Laicke podanie neznamena nevyhnutne skreslenia a manipulaciu.
Multiplikacia penazi bankami je velmi presne obmedzena povinnymi rezervami.
Ak si ja ulozim peniaze do banky a ta ich pozicia nevznikne novy dopyt ale presunie sa moj dopyt na dlznika. Ak by som ich nevlozil, mal by som ich ja a ja by som tvoril dopyt.
To o tej regulacii je zaujimava poznamka, pretoze pokial viem hlavny argument za navrat zlateho standardu je prave strata kontroly a moznej manipulacie zo strany statu a presadzuju ho hlavne libertariani.
U ziadneho tovaru neplati maximalizacia predaja absolutne, to je hrube zjednodusenie. A okrem toho to ani nesuvisi s temou. To je skor otazka udrzatelnost vs. maximalizacia kratkodobeho zisku a to je vecny suboj motivacii bez ohladu na monetarny system.
Tiez je nepresne porovnanie zlaty standard vs. frakcne rezervy. Takto otazka nestoji. Alternativou systemu frakcnych rezerv je uplne volny system (bez povinnych rezerv) alebo plne rezervy. Zlaty standard ma alternativu "fiat money". Ide o dve nie priamo suvisiace kategorie.

07.05.2009 | xxc

Ved podla vas banky peniaze emitovat nemozu. To, ze je nieco velmi presne obmedzene, neznamena, ze sa nemoze porusit.

07.05.2009 | MartinTT

A vieš aké sú tie rezervy. Za posledné desťročia sa stále a stále znižovali. Možno to berieš ako senzáciu resp. konšpiráciu proti bankárom, ale každým znížením povinných rezerv vzniká čoraz väčší a väčší priestor na emitovanie nových peňazí, čo v konečnom dôsldku prináša oveľa väčší zisk.

A prečo by mal štát manipulovať s peniazmi? Veď to je najväčšie zneužívanie verejnej moci aké len môže byť. Kontrolovať môže štát to liberáli vôbec neodsudzujú.

07.05.2009 | MartinTT

To je aké rozlišovania komoditné a kreditné peniaze? To nedáva žiadny zmysel. To nie je žiadna iná kategória. Treba si uvedomiť z čoho a ako vznikli peniaze. Skús si niečo prečítať o tom (tiež som podobne zmýšľal predtým ako som sa začal trochu detailnejšie zaoberať).

Peniaze jednoducho musia byť kryté nejakým aktívom. Môže to byť hocičo, čo má hodnotu. Priebehom niekoľkých tisícročí prišli na to ľudia, že najlepším aktívom bude zlato a preto vznikol vlastne zlatý štandard. To nebolo žiadne centralistické nariadenie to proste vygeneroval trh. Ty argumentuješ nejakými kreditnými peniazmi. Ide vlastne teda o pôžičky. A pôžičky môžu vzniknúť jedine úsporami. No a keď si zoberieš, že v súčasnoti tvoria úspory asi tak nejaké 2 až 3 percentá a pôžičky 10 percent celkového HDP tak potom vidíš, že tie peniaze tu niekto umelo vytvoril.

Teraz k tomu Gottovi. Ten čas je tam rozhodujúci. Pretože kým sa k
tebe dostanú tie novoemitované peniaze tak zatiaľ stratia na hodnote. Možno sa to neodrazí na Gottovi, ale na iných tovaroch a službách určite.

07.05.2009 | OgarOgarovic

Podla toho v akom kontexte... Samozrejme, ze pri otazke spotreby nema zmysel kategorie delit, ale pri diskusii o tvorbe penazi a ich vplyve to podla mna zmysel ma. Pozicky maju obmedzenu zivotnost, zakladne peniaze nemaju. Okrem toho pozicka ako taka (presun zdrojov), sama o sebe moze vytvorit hodnotu.

Pozicka nemusi vzniknut len usporou, globalne bohatstvo predsa nie je konstantne. Podla mna globalne zdroje (bohatstvo) rastie.

07.05.2009 | MartinTT

Ja som si nie istý či sa bavíme o súčasnom monetárnom systéme alebo hypoteticky v rámci zlatého štandardu. Skús mi povedať v akej rovine uvažuješ.

07.05.2009 | OgarOgarovic

Taky maly priklad:
Som rolnik, mam motyku a dorobim 1 jednotku (penazi) rocne.
Zoberiem si pozicku 10 a miniem ich. Ty vidis prezieranie buducnosti.
Ja ale za 10 kupim traktor a nasledne rocne dorobim 5 jednotiek. Za 3 roky som na tom lepsie ako by som bol bez pozicky. Pozicka sama o sebe priniesla hodnotu. Prezieranie buducnosti je argument len v pripade stabilneho bohatstva, v pripade, ze moj prijem je stabilny alebo klesajuci.

07.05.2009 | MartinTT

Ukáž mi, čo i len v jednom mojom príspevku, kde som povedal, že keď si zoberieš pôžičku tak si prežieraš budúcnosť. Ty si uviedol príklad, pri ktorom si investoval do technológie, ktorá ti zvýši príjem v budúcnosti. A čo keď si zoberieš pôžičku a minieš ju povedzme na spotrebné veci, ktoré ti nezabezpečia zvýšený príjem v budúcnosti? A takých je veľa.

Toto je na dlhú debatu a prelína sa tu viac problémov naraz, ktoré by sa mali rozviesť osobitne. Nedá sa to naraz v skratke. Dúfam, že autor v ďalších článkoch objasní tieto problematiky.

07.05.2009 | MartinTT

Nedá mi to, aby som sa to nepokúsil trochu ozrejmiť. Tu však treba zobrať ešte do úvahy či si aj schopný predať tú svoju produkciu, ktorú si vyrobil.
Takže keby tento príklad bol v systéme komoditných peňazí pri 100% rezervách t.j. že pôžičku by mohol dostať len vtedy keď existujú nejaké reálne úspory. To znemená, že niekto nechce spotrebovávať v súčasnosti, ale odloží spotrebu na neskôr. Inými slovami spotrebiteľský dopyt sa zvýši o niekoľko rokov. V takom prípade by si aj reálne mohol speňažiť svoju produkciu. Keby nebolo úspor tak by si nedostal žiadnu pôžičku a ďalej to rozvíjať netreba.

Zoberme si však situáciu v súčasnosti. Aj keď v bankách nie sú žiadne úspory banka ti poskytne pôžičku. Jedine ako ju môže poskytnúť tak len prostredníctvom úverovej expanzie čím vzniknú nové peniaze v obehu. Pokiaľ si ich budeš chcieť vybrať a fyzicky vlastniť tak centrálna banka ich aj musí vytlačiť (dodatočná emisia). Lenže ľudia nakoľko nemajú žiadne úspory tak svoju spotrebu nebudú zvyšovať a ty budeš mať problém predať svoju produkciu resp. predáš ju ale nie za takú cenu ako si pôvodne plánoval a tak sa nakoniec dostaneš do straty. A aby si splatil svoj dlh tak budeš musieť znížiť aj svoju spotrebu na nižšiu úroveň ako bola pred tvojou investíciou. Takže tým pádom si si vlastne "prežral budúcnosť". Tento príklad som tiež veľmi zjednodušený tak ako tvoj príklad tak dúfam, že ho teraz nezačneš nejak skomplikovávať :-).

Tým, že banky poskytli tebe úver bez žiadny úspor, tým vlastne len umelo vytvorili dopyt a ty si sa na základe týchto chybných informácií ocitol v strate. Toto sa tu už autor blogu snaží povedať pokiaľ sa nemýlim.

07.05.2009 | OgarOgarovic

V mojom priklade som nebral do uvahy tieto veci, pretoze su zbytocne podla mna pre dany argument. Mne slo iba o to vyvratit argument, ze pozicka musi byt kryta usporou. Chcel som ukazat, ze pozicka sama o sebe si ciastocne moze na seba zarobit:), teda ze moze priniest novu, pridanu hodnotu, ktora tu doteraz nebola.

Bolo by mozno zaujimave zistit ako a kedy vlastne centralna banka dava tlacit peniaze, ale som si skoro isty, ze z tebou uvedeneho dovodu to nie je:)

Samozrejme su mozne katastroficke scenare, kedy sa zrazu vsetci rozhodnu, ze chcu svoje vklady spat (globalny bank run). Myslim, ze ale proti podobnym extremalnym hrozbam nie su imunne ani alternativne systemy.

Co je vyhoda tohoto systemu (frakcnych rezerv myslim) je, ze urychluje vyvoj, dovoluje totiz ovela vacsie investicie, ovela vecsiu kumulaciu rizikoveho kapitalu.

A myslim si, ze podobne ako v minulosti prve penazne systemy aj tento vznikol "evoluciou". To, ze frakcne rezervy celemu svetu naordinoval nejaky doktor Fu Manchu s chutou ovladnut svet je pre mna smiesna predstava:)

09.05.2009 | MartinTT

Na základe čoho si myslíš, že tá emisia centrálnej banky nie je z uvedeného dôvodu. Odporúčam Jílek Peníze a měnová politika a Účetnictví bank a finančních institucí.

Ja som ti práve ukázal, že aj keď niečo vyrobíš dodatočne vďaka úveru z ničoho tak, aby to malo aj nejakú hodnotu musíš to predať. No a to potom už bude problém. A keďže to vyrobíš a nepredáš tak nemôžeš to nazývať nejakou hodnotou, pretože je to zavádzajúce. Toto si uvedom pritom ako budeš stále hovoriť ako si priniesol novú hodnotu do ekonomiky.
No proti globálnemu runu na banku sú komoditné peniaze založené na 100%-ných rezervách absolútne imúnne.

No keď ty vnímaš dnešný systém ako postupný prirodzený vývoj (berieš do úvahy aj všetky tie administratívne nariadenia) tak tú evolúciu ti nemôžem vyhovoriť :-).
Žiadneho Fen Manchu ani Jon Kipura som nespomínal. ????????

07.05.2009 | OgarOgarovic

To o tom prezierani napisal autor clanku v jednom prispevku, ospravedlnujem sa. To bol priklad na to, ze pozicky nie su skodlive apriori a sucasne na to, ze pozicka moze vzniknut len z uspor. Nemusi, moze vzniknut aj vznikom uplne novej hodnoty,

07.05.2009 | Ondrej Šebáň

Mal som na mysli prezieranie nie ako, ze pozicane peniaze prejes, ale ako to, ze ked si teray z pozicias, budes musiet vratit. To, ze zainvestujes a zlepsis si prijmovu situaciu znamena, ze ked ty predas viac, niekto preda menej.

Teda nemozes sa na pozicku pozerat len na jednom konkretnom pripade, ale agregovane za cely system. Ak sa X jednotiek pozicia, musi sa X vratit v buducnosti aj s urokom bez ohladu na to, ako sa pouziju a co to komu prinesie.

Ja som zastanca skor takej filozofie, ze ak mas obmedzene prirodne zdroje, ktore sa vycerpavaju (neber do uvahy zanedbatelne vyuzivanie obnovitelnej energie), tak potom v konecnom dosledku akokolvek si ty zlepsis svoj prospech (napr. investovanim do zlepsenia produkcie), ten prospech si zvysis na ukor niekoho ineho. Aj v pripade, ze svoj prospech zvysis trebars tym, ze odoberies nieco z prirodnych zdrojov, co teoreticky nebude nikomu chybat, tym ze sa znizi ponuka daneho zdroja, vzrastie jeho cena (v akomkolvek hodnotovom vyjadreni), a niekto, kto si bude chciet potom taky zdroj kupit, bude platit tuto vyssiu cenu - teda tvoj odobratie konecneho zdroja bude vzdy na ukor niekoho ineho - bez ohladu na to kde a s akym odstupom sa to prejavi.

Teda, to co som napisal, znie utopisticky, ale pre mna je to len ramcova filozofia, v ktorej rozmyslam, nevravim hned, ze ked si ty donesies z lesa drevo zadarmo, tak niekto iny si nebude moct kupit pivo. Snad je zrozumitelne, co tym chcem povedat.

Fuuu, to by bolo fakt na dlho, to by som tu napisal asi dalsi clanok do diskusie...

07.05.2009 | OgarOgarovic

Som zastancom existencie plus/plus obchodov, zastancom zvacsovania sa bohatstva, kde vase argumenty neplatia. Bohatstvo totiz nie je len hmotne, ci dokonca len prirodne zdroje. Bohatstvom s realnou hodnotou je napriklad aj know-how. Prikladom je znovu kusok pody. Ked ho dam neskusenemu indianovi, ktoreho som doteraz drzal v slume lebo som strasny socialista vysledkom je hladomor. Ked rovnaku podu dostane do ruk skuseny a zodpovedny rolnik, vysledkom je prosperujuca farma a nazrany zakaznici:) Takze v zasade hlavny rozdiel medzi nasimi pohladmi bude asi prave to, ci svetova ekonomika je hra s nulovym suctom. Podla mna rozhodne nie.

07.05.2009 | Ondrej Šebáň

rozdiel v nasom ponimani sveta. V mojom svete aj to know how potrebuje na svoj vznik zakladnu surovinu - teda know how je len pridana hodnota k obmedzenemu zdroju. Know how teda mozem povazovat za rovnaky zdroj ako obnovitelne zdroje. V mojom extremnom chapani totiz aj obnovitelny zdroj je konecny (slnecnymi kolektormi mozes obostavat celu planetu, ale narazis na hranice).

Ale zaujimave, skusim tu teoriu o know how zapracovat do mojho sveta, mozno to bude tema na dasli blog.

07.05.2009 | OgarOgarovic

Som rad, ze sme sa dostali k meritu veci. Inak moj odpor voci pohladu obmedzenych zdojov je uplne emocionalny, proste je to pre mna smutna predstava dzungle, kde kazda radost niekoho je vyvazena smutkom niekoho ineho a vitazia v zasade len silny. Cim chcem povedat, ze nie som samolubo presvedceny, ze mam pravdu:)

07.05.2009 | OgarOgarovic

Inak podla mna rast bohatstva je zrejmy:) Ked si porovname dnesnu dobu a dobu trebars starovekeho egypta je podla mna rozdiel v mnostve svetoveho bohatstva do oci bijuci. Uz len to, ze tato Zem v pohode uzivi dnes nejakych skoro 7 miliard ludi.
To znamena, ze mnozstvo hodnot sa casom zvacsuje. Ale ako ked je to ta ista Zem? Zem sa nezvacsuje ani tu nic z vesmiru (nezanedbatelne mnozstvo myslim) nepribuda.

08.05.2009 | Ondrej Šebáň

K tomuto ma este napadlo, ze ano oproti, dobam minulym sa moze zdat, ze sem na Zemi ovela bohatsi, ale nie je to len tym, ze tazime suroviny? Teda, ze to bohatstvo tu davno bolo, iba neprinasalo uzitok? Bolo pasivne v surovinach a mi ho premiename na aktivne bohatstvo - to vsak znamena, ze bohatstvo nerastie, iba premiename jeho formu. Teda stale je konecne.

Iste, vdaka lepsiemu vyuzivaniu zdrojov mozeme nejake bohatstvo vytvorit pomocou know how, ale aj to know how nieco stoji - musi to niekto vymysliet a ja mysliacich ludi treba zivit.

08.05.2009 | Ondrej Šebáň

za preklepy - "sme na Zemi bohatsi..."

"a aj mysliacich ludi treba zivit."

08.05.2009 | Ondrej Šebáň

"my ho premiename..." :( vcera bol "tazky" den.

06.05.2009 | OgarOgarovic

A to ci su peniaze elektronicke alebo papierove s tym vobec nesuvisi.

U koho sa prosim pekne ludstvo zadlzuje? U martanov? Dlzoba musi mat dve strany, ked je na jednej strane ludstvo, kto je na druhej? Kto je veritel ludstva?

Kadekto moze poziciavat peniaze, kludne aj ty ak na to mas:) Banky maju monopol len na prijmanie vkladov.

06.05.2009 | xxc

Ved to aj celkom vychadza, na jednej strane su ludia, na druhej banky.

Preco by banky mali monopol na prijimanie vkladov? Vklad mozem prijat aj ja, ked mi niekto vlozi :-) Potom su cele prispevky poskladane z hlupych tvrdeni.

07.05.2009 | OgarOgarovic

Je to pre mna podobne nezmyselne tvrdenie ako "neverim podnikatelom, verim statu". Kto je to stat? Kto je banka? Je banka mimo ludstva?

07.05.2009 | xxc

ludstvo nie je na jednej strane, ludstvo sa deli na banky a ostatnych :-) aspon v tomto pripade

06.05.2009 | Alayire

Cely clanok mi pride ako vycuc z dokumentu Zeit geist, autor sa nim zjavne dost inspiroval. Nebudem sa vyjadrovat k problematike, kedze ako vidim diskusia je divoka, len ticho ocakavam pokracovanie clanku kde sa pravdepodobne dozvieme o zmanipulovanosti tohto sveta bankarmi, ktori stihli vykonstruovat vsetky svetove katastrofy pre svoj prospech ,chystaju sa ovladnut ludstvo, atd atd... komu sa nechce cakat nech si pozrie spominany dokumen ;)

06.05.2009 | Ondrej Šebáň

Iste, Zeitgeist som videl a prisiel mi zaujimavy. Avsak ako kazdy podobny film, ide v nom o posajanie faktov, ktore nemusia spolu suvisiet a suvislosti mozu byt vykonstruovane. Cast o manipulovani sveta bankami, ako aj ine konspiracie ala "Dan Brown" neberiem, a su mi dost ukradnute, preto neocakavajte pokracovanie v tomto duchu. Skor ma zaujima oblast penazi a ich vzniku a fungovania ako taka, pricom tato pohnutka nevznikla po zhalidnuti tohto filmu, ale prirodzene z financnej krizy okolo nas.

Ako aj sam vidis z prispevkov, cielom je len vyvolat nejaku diskusiu a najst iny pohlad na tuto problematiku, aby som to nevidel ciernobielo - a ako vidno, nazor na to nie je vobec jednotny. Pokracovanie bude skor uvaha v tom duchu, ci je mozne zmenit bankovy system frakcnych rezerv na nieco ako zlaty standard bez zlata.

06.05.2009 | Alayire

Z mojej strany to bolo myslene ironicky, mas pravdu, cely film je pospajany z faktov, pricom mnoho zo skutocnosti nie je uvedenych, aby teoriu dokumentu nevyvracali, ta cast zeitgeistu o FED a centralnych bankach moze nadchnut cloveka, ktory nema pojem o fungovani financneho sveta. pokracovanie clanku bude ine, rozoberat tu konspiracne teorie autor snad nemieni. Ale aj tak si myslim ze autor sa nechal inspirovat... :)

07.05.2009 | palobulla

Uvidíme, ako sa seriál ďalej vyvinie, ale je dobré upozorňovať na prapôvodcu všetkých problémov. Tým je tlačenie peňazí, čo je defacto snaha o vytvorenie jedného z výrobných faktorov "out of thin air", manipulovanie s ponukou a dopytom po kapitáli a fungovaním súkromných bánk, ktoré ako jediné môžu prijímať štátom garantované depozíta. To čo robia centrálne banky spôsobí niekedy v budúcnosti, že tie papieriky a elektronické číselká prestanú slúžiť ako nástroj výmeny tovarov. Trilióny vytvorené cez víkend vytvárajú úsmev na tvári ekonómov, ale je tragické, že v čase absolútneho nedostatku vlastného kapitálu dostávajú obyčajní ľudkovia nulové úroky na svoje aktíva. Ak niečo nemá logiku, tak to každopádne niekedy skončí. Uvidíme dokedy potrvá posledná bublina.

Ondrej Šebáň

  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3327
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Som podnikový "finančník". Mám rád toto slovné klišé, ktoré u mňa znamená podnikový finančný analytik "Jožko". Obdivujem Samuela Palmisana a Keitha Richardsa. Nemusím ľudí používajúcich frázu:"...niekam do Bruselu by sa nedalo, pán predseda?", ani ľudí, ktorí s nimi spolupracujú (používajúc frázu:"...JA som vám pvedal, že JA sa o to postarám"). Mám rád AC/DC a milujem finančnú krízu.