Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ondrej Šebáň

Ako ďalej, peniaze? (1)

27.04.2009 | Ondrej Šebáň

Miniseriál o tom, ako peniaze ovládajú svet. Kto však ovláda peniaze?

  • Tlačiť
  • 83

V čase finančnej krízy sa z úst mnohých vynárajú otázky, či je náš súčasný peňažný systém zdravý. Nie však zdravý z pohľadu súčasného stavu chaosu na finančných trhoch, ale zdravý vo svojej podstate. Spôsob, akým peniaze vznikajú, fungujú, kolujú a zanikajú, je totiž viac ako zaujímavý a matematická logika jeho dlhodobú stabilitu v žiadnom prípade nepodporuje.

V čom je teda problém systému, ktorý sa formuje už od čias Feničanov a zjednodušil výmenu tovarov? Jeho zásadným problémom je otázka vzniku peňazí, ktorá sa výrazne líši od dávneho starovekého modelu. Kde sa tu peniaze zrazu zobrali? Kto garantuje ich hodnotu? A čo vôbec vyjadruje ich hodnotu? Kedysi boli peniaze kryté zlatom a nebolo to až tak dávno, no čím su kryté dnes? Peniaze ovládajú svet, ale kto ovláda peniaze? Poďme na to po poriadku a vráťme sa do čias, keď ešte peniaze mali svoju hodnotu.

Povedzme, že niekedy v minulosti fungovalo ako platidlo zlato. Ak ste ho mali nadbytok, išli ste do banky a zlato si uložili, za čo ste od banky dostali nejaký cenný papier. Banka však toto zlato nedržala, ak ste si ho uložili napríklad na rok, tak ho banka na tento jeden rok požičala ďalej, aby na vašom vklade zarobila (z čoho sa stal základ bankového biznisu). Namiesto toho, aby však toto zlato vydala zo sejfu, dlžníkovi opäť iba vydala bankou garantovaný cenný papier. Obaja vlastníci týchto cenných papierov s nimi môžu ďalej obchodovať, či používať ho ako platidlo, pričom obidva cenné papiere sa vzťahujú na ten istý depozit v banke.

Pôvodná situácia, keď v ekonomike ako platidlo kolovalo X jednotiek zlata sa zmenila na situáciu, kde ako platobné obeživo koluje 2 krát toľko jednotiek. Polovica peňažných jednotiek bola vytvorená umelo. Teoreticky teda, ak by všetci vlastníci zlata svoje zlato uložili do banky, v systéme by mohlo vzniknúť 2 krát toľko obežných platobných prostriedkov, pričom tento stav by trval až do vtedy, kým by dlžníci nevrátili požičané zlato (vo forme cenných papierov) a vlastníci by si ho nevybrali. Tým by tieto cenné papiere zanikli a nastal by opäť pôvodný stav obehu zlata v pôvodnom množstve.
Takto to fungovalo, kým peniaze boli kryté zlatom.

To sa však pre bankový biznis stalo príťažou. Načo ho mať v sefjoch a vynakladať prostriedky na jeho bezpečnosť, keď sa reálne nepohybuje? V pôvodnom systéme boli peniaze emitované ako dlh voči množstvu zlata v sejfe. Koľko mám zlata v sejfe, toľko môžem vytlačiť dlžných cenných papierov - bankoviek, a toľko môžem požičať záujemcom o pôžičku. Peniaze vzniknú (emitujú sa) v čase pôžičky, a opäť zaniknú v čase jej splatenia. Reálnym obeživom ostáva len zlato. Keď ho však z tohto systému vylúčime, voči akej hodnote sa budú vytvárať peniaze? Jendoducho z ničoho. Peniaze vzniknú tak ako predtým, v momente požičania (vytvorenia dlhu), ale nie sú ničím kryté. Reálne obeživo, ktorým bolo pôvodne zlato, neexistuje, a jediným platidlom sa stáva vytvorený dlh. Takýmto spôsobom by sme teoreticky mohli vytvoriť toľko peňazí, koľko by si boli ľudia ochotní požičať, a všetky peniaze by existovali len ako niekoho dlh. Ak by sa všetok dlh zaplatil, zanikli by všetky peniaze a v ekonomike by ako obeživo nič neostalo (samozrejme ide o teoretickú situáciu, v ekonomike by pravdepodobne ostali peniaze, ktoré neboli emitované ako dlh, podiel týchto peňazí na celkovom množstve peňazí v obehu je však malý).

Zatiaľ je všetko v poriadku, teraz však prichádza háčik. Prečo by niekto len tak vydával peniaze do obehu, pokiaľ by z toho nič nemal? Tlač bankoviek predsa niečo stojí. A tu vzniká ekonomická kategória zvaná úrok. Každý dlh, ktorý sa emituje (pri vzniku peňazí) je spojený s nejakým úrokom, ktorý treba spolu s požičanými peniazmi vrátiť. Predstavme si, že sme v ekonomike a žiadne peniaze ešte neboli emitované. Niekomu požičiame 1000 dolárov za 5 %-ný úrok. Týchto 1000 dolárov sa v čase pôžičky stane jediným platidlom v obehu. Vrátiť však treba 1000 dolárov + úrok 50 dolárov. Kde však zobrať na úrok, keď v obehu je iba 1000 dolárov? Odpoveď znie: z ďalšej pôžičky.

Predchádzajúca situácia je len modelová a v mnohých ekonomikách a ich peňažných systémoch takto nefunguje. No v tej najväčšej môže. Americká rezervná banka Federal Reserve môže nakupovať štátom emitované dlhopisy. Otázka je, či na to použije existujúce peňažné rezervy (vtedy dôjde iba k presunu zdrojov), alebo na ich nákup emituje nové peniaze. V druhom prípade by totiž platil model spomínaný vyššie. Centrálna banka by vytvorila peniaze zaťažené úrokom, čo by znamenalo, že na ich splatenie by bolo treba viac peňazí, ako ich bolo emitovaných. V prípade, že by centrálna banka takto emitovala stále viac peňazí, potom na to, aby mohli byť splatené staré dlhy aj s úrokmi je nevyhnutné emitovať stále ďalšie dlhy, pričom matematicky nebude celý úrok nikdy splatený.

A tu sa dostávame k vážnemu problému dnešného finančného systému a nervozity okolo neho. Ak prijmeme fakt, že veľká časť peňazí vzniká pri poskytnutí pôžičky, tak potom pokles dôvery bánk v poskytovanie úverov zníži množstvo peňazí v obehu. Dôvera na trhu je dnes nízka, banky sú opatrné, teda nové dlhy (a tým aj peniaze) sa neemitujú, avšak staré požičky treba splácať. Stačí mať základy matematiky a vieme si vypočítať, že ak sa neemitujú nové dlhy (peniaze), nebude z čoho splácať tie staré. Problémom nie je to, že ľudia si nevedia zarobiť. V ekonomike existujú zdroje na jednej strane a potreby na strane druhej tak, ako doposiaľ, problémom je, že objem množstva výmenného prostriedku (peňazí) v ekonomike sa znižuje. Reálne potreby ekonomických subjektov sa vôbec nemusia zmeniť, avšak pokles množstva peňazí spôsobí, že ekonomika nemôže ďalej fungovať v pôvodných cenových reláciách. Prirodzeným riešením sa javí deflácia, pokles cenovej hladiny. Prečo sa jej teda ekonómovia tak boja?

Odpoveď je jednoduchá, inflácia je totiž úplne prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou fungovania dnešného peňažného systému. Ale o tom, ako aj o možných alternatívach k súčasnému systému emisie peňazí až nabudúce.

 

  • Tlačiť
  • 83

Ondrej Šebáň

  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3327
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Som podnikový "finančník". Mám rád toto slovné klišé, ktoré u mňa znamená podnikový finančný analytik "Jožko". Obdivujem Samuela Palmisana a Keitha Richardsa. Nemusím ľudí používajúcich frázu:"...niekam do Bruselu by sa nedalo, pán predseda?", ani ľudí, ktorí s nimi spolupracujú (používajúc frázu:"...JA som vám pvedal, že JA sa o to postarám"). Mám rád AC/DC a milujem finančnú krízu.

Ondrej Šebáň

  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3327
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Som podnikový "finančník". Mám rád toto slovné klišé, ktoré u mňa znamená podnikový finančný analytik "Jožko". Obdivujem Samuela Palmisana a Keitha Richardsa. Nemusím ľudí používajúcich frázu:"...niekam do Bruselu by sa nedalo, pán predseda?", ani ľudí, ktorí s nimi spolupracujú (používajúc frázu:"...JA som vám pvedal, že JA sa o to postarám"). Mám rád AC/DC a milujem finančnú krízu.

Kalendár sa načítava...