Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Ako ďalej, peniaze? (2)

01.06.2009 | Ondrej Šebáň

Diskusia (25 reakcií)

05.06.2009 | lehu

tema je velmi zaujimava, vypichol by som iba jeden bod. prestat emitovat peniaze ako dlh je sice mozne, ale nie je mozne prestat emitovat cenne papiere ako dlh (co tiez zvysuje menovu zasobu). lebo ak ja poziciam niekomu, tak ja vlastnim dlhopis a ten druhy tie peniaze, pricom hodnotu ma aj ten cenny papier aj tie peniaze, cize menova zasoba je vyssia.

05.06.2009 | MartinTT

No autor by mal vysvetliť presnejšie to odstránenie volatility množstva peňažnej masy. Čo konkrétne mal na mysli? Mať fixnú peňažnú masu by tiež nebolo ideálnym riešením.

V tvojom prípade by však mohla narásť peňažná masa iba o objem úspor (pri bankovníctve 100% ných rezer), čo by to bolo teda len niekoľko desiatok percent. Pri frakčných rezervách by to mohlo byť len o objem emitovaných peňazí, čiže len dvojnásobok.
Stále by to však bolo oveľa menej ako je tomu v súčasnoti, takže tam by nemohol byť nejaký problém.

06.06.2009 | Ondrej Šebáň

V clanku som o tom este nepisal, ale predstavujem si to ako novodobu obdobu zlata, teda do ekonomiky sa da fixne mnozstvo vseobecne akceptovaneho platidla. Trh si potom urci cenove relacie, ak ceny niecoho sa bubu nafukovat, ceny inych statkov budu musiet klesat. Nesmeli by existovat frakcne rezervy. Ulozene uspory sa budu moct pozicat len raz - ziadna multiplikovana bankova expanzia penazi, ziadne zvysovanie dopytu dodatocnym prilevom penazi na dlh, ktory musi byt v buducnosti vyrovnany.

Len sa zamyslam, preco vlastne mame kontinualnu inflaciu. Peniaze vyprodukovane bankami cez pozicky zvysuju penaznu masu a teda pohanaju inflaciu, no pri splacani tychto poziciek by malo dojst k obmedezniu penaznej masy a teda k deflacii. Samozrejme, k tej nedochadza, lebo sa produkuju dalsie pozicky - np vtom pripade by mala byt penazna masa viac menej stabilna, obcas mierne rast, obcas mierne klesat. Inflacia vsak kontinulane rastie. Preco?

06.06.2009 | MartinTT

Lenže aj v minulosti v prípade zlatého štandardu nebol objem peňazí fixný. Ten by sa mal prispôsobovať podľa požiadaviek trhu. Ako vidieť si zástancom voľného trhu. Tak by ma zaujímalo, prečo by si chcel určiť jedine bankovníctvo 100% rezerv. Nemalo by to byť na trhu, ktorý by si zvolil aké peniaze chcú používať resp. aká forma bankovníctva?

S tou infláciou máš pravdu je to výsledkom emisie peňazí. Niekde som raz videl krásny graf, kde bolo znázornená hodnota jedného dolára od roku 1913. Pokiaľ sa dobre pamätám tak do dnešnej doby stratil dolár vyše štvornásobnú hodnotu.

08.06.2009 | Godwinson

Aby zmena hodnoty peňazí fluktuovala okolo nuly, museli by banky nutne:
1. mať schopnosť kedykoľvek vrátiť vkladateľom 100% ich vkladov na požiadanie bez pomoci zvonka. Pri vkladoch by jednoducho fungovali ako sklad za poplatok,
2. úspory vkladateľov (pôžičky bankám) + úrok + poplatok banke by sa rovnali pôžičkám bánk iným subjektom.
Tieto podmienky dnešné banky, fungujúce v systéme čiastočných rezerv, nedodržujú a "množia" kredit buď vo forme peňazí alebo depozít. To je nutná podmienka neustálej inflácie aj kreditných bublín. Prvý prispievateľ Vám odporúčal vhodnú literatúru.

08.06.2009 | Godwinson

V dlhopise vlastníš pohľadávku na peniaze. Skús ho ponúknuť predavačke v obchode za nákup, a zistíš rozdiel.

10.06.2009 | lehu

predavacka v obchode ho mozno akceptovat nebude, ale kapitalove trhy su na obchodovani s dlhopismi zalozene (t.j. daju ti zan peniaze, vnimaju ho ako hodnotu). moj hlavny point bol, ze pre tento dovod akekolvek zafixovanie cashu na hociaku komoditu nevyriesi problem expanzie M2 a suvisiacej volatility cenovej urovne (t.j. krizy by boli aj tak)..

11.06.2009 | MartinTT

Problém je v tom, že si pletieš peniaze s menovou zásobou. Skús si prečítať diskusiu pod predchádzajúcim blogom autora. Je tam presne rovnaká debata. Sám predsa tvrdíš, že dlhopisom nemôžeš zaplatiť, ale musíš si ho zameniť za peniaze na kapitálovom trhu. Čiže žiadne zvyšovanie objemu peňazí.
Viazanie peňazí na komoditu tomu pomôže, ale nemôže ten problém automaticky vyriešiť pokiaľ nebudeš mať bankovníctvo 100% rezerv a nebude prichádzať k zámene vkladov na požiadanie a termínovaných vkladov.

05.06.2009 | OgarOgarovic

Neurobi fixne mnozstvo penazi z ekonomiky este vacsiu dzunglu? Bitka o obmedzene zdroje byva kruta a vedie nevyhnutne k zabavnej kratochvili nazyvanej v hernej branzi "last man standing".

06.06.2009 | Ondrej Šebáň

Fixne mnozstvo nemusi byt 100% riesenim, ale inflacna monetarna politika je tiez dost dobra dzungla. Co moze urobit 900 mld. novych dolarov v ekonomike, to nikto netusi, mozu skoncit vsetky doma pod vankusom a s momentalnou inflaciou to neurobi nic. Alebo sa vypustia ako podpora na nakup automobilov a skreslia trhove ceny, lebo vytvoria umely dopyt.

Kazdopadne, menovy aj penazny system sa miekolkokrat menil za poslednych 100 rokov, cez zlaty standard, Bretton-wood az po Kingstonsky system, teda v kazdej faze bol nedokonaly a jeho zmeny si vzdy vyziadalo ekonomicke prostredie, predovsetkym medzinarodny obchod. A k takej zmene kludne moze dojst opat, cize to bude len prechod z jednej dzungle do druhej, a tas a opat zmeni, ked da prostredie indikaciu, ze nefunguje dobre.

05.06.2009 | alex.botev

Toto je asi najdivnejsia verzia/uvaha o zruseni monopolu na tlac penazi. Najdivnejsia preto, ze o ziadne zrusenie monopolu nejde. Teda ak sa nechceme hrat na slovicka. Pretoze, zrusenie monopolu neznamena, ze teraz bude stat rozdelovat licencie na tlac penazi a stat urci daky pevny kurz. Ako odchodnejsie to bude od stravnych listkov?
Zrusenie statneho monopolu v mojom ponimani znamena, ze peniaze bude moct vytlacit ktokolvek a svojim menom (a la vlada), majetkom (a la komoditny standard) alebo modrymi ocami rucit za/preplatit ich hodnotu, vsak lebo kto nieco cenne vymenil papieriky bez realnej hodnoty?
Kurz a urok nestatnych penazi by musel byt nechany na dohodu zainteresovanych.

06.06.2009 | Ondrej Šebáň

presne to mam na mysli. V extremnom pripade, nech si tlaci kto chce co chce, pokial trh akceptuje jeho krytie tychto vymennych prostriedkov. Urok, teda cenu jednotlivych penazi, si urci trh, kvalitne kryte peniaze budu drahsie, nekvalitne lacne, no z horsou akceptaciou.

V podstate tvojim krytim moze byt dlhopis, ktory ziskas za emisiu penazi, ktory bude zarukou, ze peniaze budu vratene, ak to bude trh akceptovat. Ten, ktor pride s vyssim krytim, ako len s dlhopisom znejucim na vratenie emitovanych penazi v buducnosti, ten si bude moct vypytat vyssi urok. Toto je extremne deregulovany pripad, otazka je, aka miera regulacie by tam bola, cim by bola vyssia, tym viac by sme sa blizili k sucasnemu stavu.

15.06.2009 | emerkael

neustale zmeny kurzov, transakcne naklady, uctovnika by som mohol zamestnat na plny uvazok...

05.06.2009 | Filip Glasa

neviem či vôbec monopol existuje: peniaze emituje v podstate každá banka pri poskytnutí úveru. Nepotrebuje centrálnu banku na to, aby peniaze "vytlačila" a následne poslala do komerčnej banky. Centrálna banka môže regulovať množstvo akurát tak sadzbami a reguláciou (kapitálovou primeranosťou). Ale v podstate nič nebráni tomu založiť si banku komukoľvek kto splní podmienky a následne si môže emitovať peniaze cez úvery až do cca 10 násobku vlastného kapitálu.

05.06.2009 | MartinTT

Lenže monopol emisie centrálnymi bankami musíš chápať z iného pohľadu. A to z toho, že komerčné banky emitujú peniaze centrálnych bánk. To znamená, že iba slovenské koruny resp. eurá. V tom spočíva ten monopol, ktorý je vynucovaný prostredníctvom trestného zákona.
S tým 10 násobkom to však neplatí, keď natlačíš nové peniaze.

06.06.2009 | Ondrej Šebáň

Mal som na mysli monopol emisnej banky, nie reprodukciu penazi komercnymi bankami cez emisiu dlhu.

06.06.2009 | palobulla

Asi by som oddelil tlačenie papierikov a samotnú službu emisie peňazí. Nevidím problém, aby si občania mohli "emitovať peniaze" (objednali by si službu), ak by poskytli nejakú hodnotu ako krytie takejto emisie, číže vznik každého obeživa sprevádzalo krytie tejto emisie niečim reálnym (nemusí to byť len zlato, jednoducho kolaterál). Trh by si našiel cenu peňazí sám, takisto by si našiel cenu samotných natlačených papierikov i uskladnenia zálohy. Centrálne banky by neovlyvňovali úrokové sadzby (nemali by ako, lebo by nemohli emitovať nekryté peniaze), mohli by pôsobiť ako subjekty tlačenia papierikov a uskladnenia zálohy (za poplatok). Trh, ktorý by v prípade nedostatku peňazí nahrával sporiteľom a v prípade prebytku nahrával spotrebiteľom, úrokové sadzby by vznikali normálnych dopytom a ponukou. To je asi všetko. Ale je v tom celý problém súčasného stavu.

06.06.2009 | xxc

napisal aj Bernard Lietaer v diele The Future of Money, cital to niekto? Aby sme v poslednom blogu nezistili, ze vsetky uvahy tu uz boli.

06.06.2009 | MartinTT

Ja som to nečítal . Daj do placu nejaké závery.

08.06.2009 | Rudolf3

Tématicky je článok výsostne aktuálny, nakoľko aj súčasná hospodáraska kríza má svoje korene v existencii fiduciárnych finančných prostriedkov. Avšak to, čo autor píše o peniazoch svedčí o autorovej malej znalosti problematiky o peniazoch navyše spojenej s naivitou v navrhovaných riešeniach. Reagovanie na autorove nezmysly by vydalo na ďalší článok, na čo bohužial nemam čas. Odporúčam autorovi si niečo o problematike peňazí najskôr naštudovať a potom publikovať. Odporúčam:Huerto de Soto "Peníze, banky a hosp.krize", M.Friedman"Za vším hledej peníze",Rothbard "The case against the Fed",Hayek"Soukromé peníze",Rothbard"Mystery of banking".

08.06.2009 | Ondrej Šebáň

Nie som ziadny expert a teme sa venujem iba ako hobby. Preto je to aj iba uvaha na blogu, kde nie je priestor sa nejako rozvadzat, ale dat len zakladnu myslienku. Aj preto ho pisem - vlastne sa len zamyslam, nie som expert, ktory by vedel povedat, ci napr. fixna ponuka penazi je cesta, ktora je uskutocnitelna. To fakt neviem, ale sam tvrdite, ze priciny sucasnej krizy su aj v sucasnom penaznom systeme. Tak sa len zamyslam, ako by mohol vyzerat system s fixnym mnozstvom prostriedkov v obehu. Teraz zijeme vo svete pozvolneho rastu cien, ceny nemaju vo zvyku klesat. Mozno by bol zaujimavy system, kde z dovodu fixnej ponuky vymenneho prostriedku pri vzniku nejakej bubliny klesnu ceny inych statkov napriklad na polovicu, atd., je to len uvaha.

Beriem tu odporucanu literaturu, ale nemozem suhlasit s odporucenim najskor si vsetko nastudovat, a potom publikovat. Predsa len, toto je blog a nie odborne forum, a tak to aj beriem. Nieco viem a s tym pridem, nemusim ist do hlbky, to mozem nechat na diskutujucich. Beriem to tak, ze keby som nic nenapisal, nic nove sa nedozviem, ani vy by ste sem nedali tento prisprevok, nebyt toho clanku. Preto budem rad, ak si najdete chvilu cas a zhrniete niektore nezmysly, ktore z clanku vyplyvaju, netreba to rozobebrat, staci v bodoch, ja sa na to rad pozriem.

09.06.2009 | OgarOgarovic

Prispevok autora je nanajvys arogantny a nic nehovoriaci. Podla obsahu nie je poznat, ci autorom je skuseny odbornik alebo 15 rocny stredoskolak. Odporucam reagovat az ked autor bude mat nieco k veci.

09.06.2009 | grgo

1. Peniaze nemusia byt lend dolare (eura, yeny, koruny ...)

"Peniaze" v modernej dobe nie su iba samotne Dolare, Eura ci Yeny (ci uz papierove alebo na ucte) ale ako penazna masa sa povazuje aj iny "doveryhodny" cenny papier. Napriklad dlhopis vlady spojenych statov. Nasleduje priklad:

Vlada jeden den vyda dlhopisy za 100 miliard dolarov. Za inkasovane peniaze nakupi povedzme 100 miliard cokolad. Nikto vsak nebrani drzitelovi cenneho papiera tento dat cokoladovni vymenou za primerany pocet cokolad. Inak povedane behom okamihu je mozne zdvojnasobit penaznu rezervu.

Uplne rovnako sa to da aplikovat aj na dalsie veci - nakupne poukazky do obchodnej siete, zlavove kupony, kredity do mobilu. V podstate kazdy takyto titul na buduce pouzitie sluzieb/tovarov (cenny papier) moze sluzit ako platidlo a emitentom moze byt sukromna spolocnost.

2. Viazanie penazi na komoditu (zlaty, platinovy, strieborny standard etc.)

Toto mozete urobit uz teraz. Existuje tzv. digital gold, co je v princip postaveny na sukromnych depozitnych bankach, ktore kupuju a ukladaju do trezorov po celom svete zlato/striebro/platinu. Vy si mozete v lubovolnom okamihu kupit (cenny papier reprezentujuci) fixnu hmotnost vzacnych kovov lubovolnou papierovou svetovou menou. Samozrejme cely system je sukromny a tak dost zalozeny na dovere. Banka zije z marze za depozit a uschovu takychto penazi, ktory byva vacsinou menej ako 1% z vkladu.

Jeden z indikatorov stability tohto systemu bol run na depozitara e-gold, ktory nastal po spekulacii v mediach o jeho fradulentnej povahe. E-gold bol schopny vyplatit vsetkych klientov a run bezproblemov prezit.

Dodatok: Digitalne zlato je s uspechom pouzivane aj ako platidlo. Je mozne previest peniaze z uctu na ucet, pricom takato operacia je z dovodu znizenia nakladov na rozdiel od standardnych prevodov nereklamovatelna. S uspechom operuju webshopy kde mozete za tovary platit priamo digitalnym zlatom.

11.06.2009 | MartinTT

Ad 1
Ty si zdvojnásobil len peňažnú zásobu a nie peniaze.

Už sme sa o tom dlhopise bavili v predchádzajúcej diskusii.

Ad 2
Ten príklad s egoldom dúfam, že nemal znamenať poukázanie na to, že existujú plnohodnotné komoditné peniaze? Alebo áno?

28.04.2010 | penaznareforma

Dávame do pozornosti novospustenú stránku: www.PenaznaRefo...

Ondrej Šebáň

  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3327
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Som podnikový "finančník". Mám rád toto slovné klišé, ktoré u mňa znamená podnikový finančný analytik "Jožko". Obdivujem Samuela Palmisana a Keitha Richardsa. Nemusím ľudí používajúcich frázu:"...niekam do Bruselu by sa nedalo, pán predseda?", ani ľudí, ktorí s nimi spolupracujú (používajúc frázu:"...JA som vám pvedal, že JA sa o to postarám"). Mám rád AC/DC a milujem finančnú krízu.