Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ondrej Šebáň

Ako ďalej, peniaze? (2)

01.06.2009 | Ondrej Šebáň

Utopistická úvaha o zrušení monopolu na peniaze a o nových lepších peniazoch

  • Tlačiť
  • 25

Úvodom tohto príspevku ma napadlo prafrázovať slávny výrok jedného z najznámejších a najvplyvnejších občanov USA, Homera J. Simpsona: "Peniaze sú príčinou a zároveň riešením všetkých životných problémov." Pán Simpson síce v originálnom výroku spomínal alkohol, no myslím, že tento výrok sa rovnako dobre hodí na peniaze. Sú to totiž peniaze a spôsob ich emisie, ktoré mnohým ľuďom umožnili po niekoľko rokov živiť svoj sen o bohatstve a zároveň spôsobili finančnú katastrofu na celom svete, a zdá sa, že to budú opäť peniaze, ktoré nás z toho znovu na nejaký čas vytiahnu.

Emisia bankových peňazí spôsobuje volatilitu v ponuke výmenného prostriedku, keďže obeživo v ekonomike je závislé na ochote subjektov požičať si a dôvere bánk v úverovanie. Takýto systém je živnou pôdou pre vznik špekulatívnych bublín, keďže vytvára dodatočný dopyt, ktorý by inak nevznikol a nie je spojený s poklesom dopytu v inom sektore. A bublina v rukách špekulantov nie je práve stabilizujúcim prvkom svetových financií. Touto úvahou sa chcem iba zamyslieť nad možnou alternatívou k súčasnému peňažnému systému, ktorá sa však pohybuje iba v rovine teoretických možností balansujúc, vzhľadom na dnešné vnímanie peňazí, až na hranici utópie.

Jednou z najzaujímavejších vecí na dnešnom peňažnom systéme je jeho postavenie v základných zdrojoch moci. Ak sa pozrieme na tri piliere demokracie a moci - vládnu (výkon moci a zákonov), zákonodarnú (tvorba zákonného rámca moci) a súdnu (dodržiavanie zákonov), môžeme k nim kľudne pridať štvrtý, rovnocenný pilier - peňažnú, resp. emisnú moc - moc nad zabezpečením výmenných prostriedkov v ekonomike. Emisné banky sú totižto zväčša nezávislé inštitúcie a vzhľadom na ich význam pre ekonomiku a celé fungovanie spoločnosti sa stávajú mimoriadne dôležitou súčasťou moci. Emisia peňazí je vlastne funkcia, ktorá má zabezpečiť ekonomike výmenné prostriedky v požadovanom množstve a kvalite - táto inštitúcia nič nevyrába, iba „vytlačí" akési poukazy ľuďom, ktorí sú ochotní si tieto poukazy požičať a vrátiť aj s úrokom.

Čisto teoreticky, pokiaľ by to zákon dovoľoval, by mohol funkciu emisie plniť každý - za splnenia určitých podmienok, prípadne získania licencie, by sme si mohli otvoriť tlačiareň peňazí a tie by sme tlačili pri vzniku pôžičky, pričom bankovky by vyzerali rovnako a mali by tie isté ochranné prvky, ako bankovky vydávané centrálnou bankou. V časoch digitalizácie by bol tento proces ešte jednoduchší, peniaze by sme totiž netlačili, ale by sme iba poslali číslo na účet dlžníka, za čo by sme získavali úrok. Emisia peňazí by sa tak mohla stať úplne bežným biznisom - rovnako ako výroba automobilov, či poskytovanie telekomunkačných služieb. Peniaze by sa líšili svojou kvalitou, keďže ich emitent by musel zabezpečiť akceptáciu ním vydaných peňazí u verejnosti. Čim by boli kvalitnejšie (teda akceptovanejšie), tým vyššia by bola ich cena (úrok).

Znejú predošlé riadky príliš utopisticky? V skutočnosti nemajú veľmi ďaleko od reality. Federálny Rezervný Systém (Fed), ktorý plní úlohu emisnej banky v USA, je totižto viac-menej súkromonou inštitúciou, ktorá je síce určitými mechanizmami kontrolvaná vládou a jej cieľom nie je dosahovať zisk, napriek tomu môže konať bez súhlasu vlády či prezidenta. Jej postavenie je garantované zákonom ešte z roku 1913, na ktorého tvorbe sa podieľali samotní významní bankári tých čias. Od tej doby peniaze v USA vydáva práve Fed. Nie každý dolár, ktorý však koloval v peňažnom systéme, bol „z dielne" Fed-u. Až do roku 1971 sa okrem peňazí vydávaných cez Fed (tzv. Federal Resreve Notes) vydávali aj peniaze, ktoré emitovala priamo vláda cez svoje inštitúcie - tzv. United states notes. Ak teda v USA istý čas existovali 2 inštitúcie emitujúce peniaze, prečo by sme nemohli uzákoniť emisiu peňazí ako bežný (aj keď nevyhnutne regulovaný) biznis a odstrániť tak monopol centrálnej banky na primárnu emisiu?

Zavedenie konkurencie do emisie peňazí však nerieši zásadný problém. Zo systému treba odstrániť volatilitu množstva peňažnej masy. Jeden z návrhov, ako to urobiť, je zrušiť súčasný systém emisie peňazí, prestať emitovať peniaze ako dlh a vytvoriť reálne platidlo s fixným objemom v ekonomike. V minulosti existovalo ako platidlo zlato, ktorého množstvo bolo obmedzené, a toto bolo postupne nahrádzané (z dôvodu nepraktickosti, ťažkej prenosnosti) cennými papiermi - peniazmi. Zlato ostávalo ako reálne platidlo (aj keď iba v sejfoch bánk) a voči nemu sa vydávali dlhové cenné papiere. Odstránením zlata z tohto systému však ostali len dlhové cenné papiere. Čo nám v dnešnej modernej dobe bráni vytvoriť umelé platidlo s obmedzeným množstvom v obehu, ktorého hodnota bude garantovaná zákonom, a ktorý odstráni oba nedostatky - náročnú manipuláciu so zlatom, a zároveň nereálnosť a nestabilitu dnes emitovaných peňazí (dlhu)? Z technického hľadiska, nič. Z praktického, veľa. Viac však nabudúce.

 

  • Tlačiť
  • 25

Ondrej Šebáň

  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3327
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Som podnikový "finančník". Mám rád toto slovné klišé, ktoré u mňa znamená podnikový finančný analytik "Jožko". Obdivujem Samuela Palmisana a Keitha Richardsa. Nemusím ľudí používajúcich frázu:"...niekam do Bruselu by sa nedalo, pán predseda?", ani ľudí, ktorí s nimi spolupracujú (používajúc frázu:"...JA som vám pvedal, že JA sa o to postarám"). Mám rád AC/DC a milujem finančnú krízu.

Ondrej Šebáň

  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 3327
  • Priemerná diskutovanosť: 26
  • RSS blogu

O blogu

Som podnikový "finančník". Mám rád toto slovné klišé, ktoré u mňa znamená podnikový finančný analytik "Jožko". Obdivujem Samuela Palmisana a Keitha Richardsa. Nemusím ľudí používajúcich frázu:"...niekam do Bruselu by sa nedalo, pán predseda?", ani ľudí, ktorí s nimi spolupracujú (používajúc frázu:"...JA som vám pvedal, že JA sa o to postarám"). Mám rád AC/DC a milujem finančnú krízu.

Kalendár sa načítava...