Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Ondrej Horváth

Keď sa dvaja bijú alebo sága o slovenskej kultúre.

20.09.2007 | fuzik

Pohľad do kuchyne jednej kultúrnej neziskovky.

  • Tlačiť
  • 0

Tento článok bol napísaný z dvoch dôvodov. Prvý je to, že som dostal šancu tu na ETREND-e písať o tom, čo ma zaujíma. Architektúra, dizajn, reality, kultúra či spoločnosť a ich vzájomné súvislosti. Druhým dôvodom sú dva články, ktoré tu boli uverejnené pred nedávnom. Prvý od Magdy Vášáryovej a druhý od Roberta Mistríka ako reakcia na ten prvý. A ako sa hovorí kde sa dvaja bijú...Napadlo ma priniesť názor priamo z kuchyne. Kuchyne jednej slovenskej neziskovky, ktorá sa kultúrou zaoberá. 

čo je čo:

STANICA ŽILINA-ZÁRIEČIE - je otvorený kultúrny priestor. Je to budova železničnej zastávky Žilina-Záriečie, ktorú od roku 2003 rekonštruuje občianske združenie Truc sphérique na centrum súčasného umenia a kultúrno-sociálnych aktivít. Okrem toho Stanica stále slúži aj pre cestujúcich na trati Žilina-Rajec - stojí tu vlak.

LIVING UNDERGROUND (LU) je medzinárodný, interdisciplinárny letný workshop. LU je stretnutím profesionálov a študentov rôznych profesií a odborov. Je jedným z najvýznamnejších projektov Stanice Žilina - Záriečie. Living Underground je laboratórium na skúmanie a hľadanie riešení súvisiacich s grafickým dizajnom, architektúrou, komunikáciou a sociálnym vplyvom. Všetci participanti tvoria bez nároku na honorár.

O STANICI a LIVING UNDERGROUND som sa cez SKYPE (preto to bude bez diakritiky) rozprával s Marcelom Benčíkom - grafickým dizajnérom, pedagógom na VŠVU a členom kultúrneho centra Stanica.

Co je stanica?

Miesto, kde mame prilezitost stretavat sa a experimentovat. Stanica je kulturne centrum, uzol, stredisko alebo akokolvek si to pomenujete. Je otvorena vsetkym tradicnym a menejtradicnym formam kultury. Stanica je zive laboratorium, kde vznikaju veci, o ktorych sa zvycajne debatuje len pri pive. Je viac medzinarodna ako cele severne Slovensko. Kulturu na stanici vnimame viac socialne ako elitarsky. Aj ked to je na Slovensku asi najvacsi problem pochopit, ze veci vznikaju pre ludi a nie pre uspokojenie autorov a uzkeho okruhu „zasvatenych".

Preco a pre koho take nieco ako STANICA vzniklo?

Urcite islo na zaciatku o vyplnenie priestoru „inej" kultury v meste. Charakteristicke ale boli, najma roky 2003 az 2006, ked nam vladol „neobmedzeny zemepan". Vtedy sme boli trnom v oku, rebeli a nespratnici. Oficialne nik nepotreboval slobodnych ludi, pouzivajucich nastroje kultury na kritiku vlady v tomto meste a na riesenie jeho problemov inym sposobom ako „ked ty, tak aj ja".

Zmenilo sa nieco odvtedy, co sa vymenilo vedenie mesta? Je citit iny pristup?

Mame vacsi klud na pracu. Inak si netrufam velmi odpovedat, pretoze nevidim do kalkulacky mesta. Osobne si myslim, ze aj tak je to len na nas. Nik nam nic nedoniesol a nedonesie rovno pred nos. Je dost jedno, kto zrovna toci slovenske alebo mestske „fortune koliesko".

Ked uz sme pri tom, stanica je kulturna organizacia. Nakolko by mala byt politicka? teraz vo vseobecnosti, nie len stanica.

V roku 2006 sme robili (Depo platforma grafickeho dizajnu Stanice) obciansku kampan, aby ludia isli volit v komunalnych volbach. A to je podla mna odpoved. Stanica nesmie byt politicka, hoci som zazil chvile, ked bola velmi blizko a hrala sa na velmi tenkom lade. Apoliticka vsak neznamena neaktivna. Musi byt aktivna v politike, ale v zmysle obcianskom. Tak ako spominana kampan. Nabadali sme ludi, aby isli volit. Nepovedali sme vsak koho. Isli by sme proti vlastnej moralke, hoci svoj nazor sme prirodzene mali. Nebolo vobec jednoduche presvedcit opoziciu, ze aj to je dolezite. Politici nevidia veci obciansky, len tak nezistne, pretoze to je spravne. Privelmi su zahladeni do seba a do potrieb svojich politickych stran. Bolo dolezite, ze sme tento tlak vydrzali a kampan sa realizovala podla nasich predstav. Nezostali sme lahostajni k tejto vtedy aktualnej teme. To bolo pre nas zadostucinenie.

Splnila stanica ocakavania ludi, co stali pri zrode? Kam smeruje?

Neda sa vyhoviet vsetkym. Ti, ktori nesuhlasili s jej smerovanim, odisli. Ostatni sme zostali. Podla mna Stanica sa az po 4 rokoch svojej existencie zacina dostavat do stavu, ktory sa blizi mojej vizii Stanice. To znamena slobodnej ale profesionalnej organizacie, ktora minimalne tusi aspon to, co od zivota chce.

Čo je Living Underground?

Pravidelny interdisciplinarny workshop, „fokusnuty" najma na architekturu, graficky dizajn a vizualnu komunikaciu. Je laboratoriom na hladanie, odpovedanie a riesenie otazok suvisiacich so zivotom cloveka v meste. Dolezite je na LU nielen nad problemom elaborovat po linii teoretickej ale ho aj systemom "by hands" riesit. Riesit konkretny problem alebo problemy. Dalsou dolezitou sucastou LU je vyvazeny vplyv profesionalov a studentov v procese ideovej tvorby a realizacie. To znamena, nejde o system lektor a ucastnik, ale ucastnik vs. ucastnik.

LU. kde to zacalo? Co bola prva myslienka? Co ste mali v plane?

Zacalo to v roku 2005, resp. koncom roka 2004. Dostal som ponuku napisat vlastne projekty prostrednictvom Stanice. Zisli sme sa mala skupinka tesne pred „grantovym deadlinom" v jednom bratislavskom byte na zurke a skoncipovali sme text idei takehoto workshopu. Prozaickym planom bolo sa stretnut sa s priatelmi a nieco podniknut. Inak povedane, naplanovali sme si spolocnu „aktivnu dovolenku".

  Aky ma podla teba LU prinos pre miestnych obyvatelov resp. obyvatelov celej Ziliny? Uvedomuju si oni tento prinos? Mate spatny feedback?

Je to velmi individualne a zelezi to od naplne konkretneho rocnika. Napr. LU1 bol absolutne pochopeny, prijaty a vyuzivany az podnes (revitalizacia zdevastovaneho podchodu). LU2 sa postupne realizuje, ale zda sa ze u ludi zabral (postupne koncepcne „zasquattovanie" okolia Stanice). LU3 sme skoncili pred 3 dnami (vizualna komunikacia Stanice s ludmi v meste, vytvorenie metodologie takejto komunikacie). Netrufam si este odpovedat. Snad len ze vysledok nasej prace moze vyvolat vlnu vselijakej kritiky, v co pevne dufam. Vo vseobecnosti si myslim, ze obyvatelia aspon tusia, co to vlastne robime. Okrem toho ze sedime na perone Stanice, pijeme pivo a vasnivo skicujeme a diskutujeme.

  Aka je struktura zdrojov financovania vasich projektov? Ako je to konkretne pri LU?

LU je 100 percent zo zdrojov, ktore pre nas ziskava STANICA. najma grant ministerstva kultury. A kedze nasu profesionalnu pracu a know-how odovzdavame zadarmo, ide teda aj o nase vlastne financovane, resp. vklad do projektu.

Nechceli ste do LU, ked sme pri nom, viac zatiahnut ludi ktorych sa to tyka tiez? Zilincanov? Obyvatelov okolia stanice? Teraz to viac vyzera, ze je pre uzku skupinu ludi. Ako presvedcis, ze peniaze z ministerstva kultury a tym padom od vsetkych danovnikov za to stali?

Je to velmi komplikovane. Boli by sme radi, ak by sa ludia zucastnovali nasich vecernych sedeni, kde analyzujeme a kriticky hodnotime vystupy z kazdeho dna. To je priestor pre nich. Nie som si vsak celkom isty, ze by zapadli do pracovnej atmosfery, ktora pocas workshopu vladne. Plus, nepoznam zilincana, ktory by si zobral tyzden dovolenky a zadarmo pomahal riesit problemy svojich spoluobcanov a svojho mesta. Pri tejto poslednej vete by som sa velmi rad do buducnosti mylil. Peniaze nehoria v bruskach ucastnikov, pretoze vysledok nasej prace na LU nie je izolovany. Stava sa sucastov zivota a rozvoja mesta Zilina, co mozme dokladovat po kazdom rocniku. Kazdorocne nasu pracovnu skupinu rozsirujeme aj o ine profesie (ich integracia nie je vobec bolestiva) a je len otazkou casu, kedy do toho viac zapojime aj ludi z mesta. LU je velmi intenzivny workshop, kde sa pracuje priblizne 10 az 12 hodin denne. To si vyzaduje kvalitnu koordinaciu a urcitu suhru ucastnikov.

Vedeli by ste LU zorganizovat iba so sponzorstvom sukromnych donorov, alebo je participacia na urovni mesta, statu ci EU potrebna?

Staci jedna fyzicka osoba, ktora je do projektu ochotna nezistne investovat. Ak vsak hovorim o dlhodobych cieloch a celkovej strategii projektu LU, potom je nevyhnutne, aby samospravy a regiony na projekte participovali. A to aj financne, pretoze v konecnom dosledku je to pomoc im.

Kolko stoji jeden tyzdnovy workshop pre..x...ludi co sa zucastnuju?

Napr. LU3 stalo priblizne 100000 korun a zucastnilo sa ho 35 talentovanych ludi pracujucich 8dni velmi profesionalne a zodpovedne. To znamena, ze jeden clovek stal priblizne 3000 sk - strava, ubytovanie a cestovne. Ak niekto za 3000 sk odovzda pracu a vykon v hodnote 10 az 30 tis korun, tak potom si myslim ze to pre kazdeho investora musi byt dobra investicia.

Ma stanica akcie, ktore su sebestacne? Co nepotrebuju sponzora ci granty?

Nepoznam taku. Dolezity je pre mna ale vysledok. Ak dokazem vytvorit za 100000 sk kulturnu a spolocensku hodnotu 200000 sk, tak je urcite spravne rozhodnutie peniaze dat.

Kolko trva priprava takehoto projektu? Kolko ludi na tom pracuje?Myslim na priprave.

Na LU pracujeme 4 profesionali, plus ludia zo Stanice (spolu priblizne 8). Priprava pozostava z napisania projektu pre Stanicu, fundriser zo Stanice projekt prepise do adekvatnej formy. Po schveleni grantu je to priblizne mesiac priprav. Najintenzivnejsie su posledne dva tyzdne pred akciou.

Zucastnil si sa podobneho projektu v zahranici? Su tam ine podmienky ci pristupy? Ako tam funguje financovanie?

Bol som na niekolkych workshopoch a seminaroch v zahranici. Co sa tyka organizacie, financneho zabezpecenia je to velmi podobne. Myslim si vsak, ze to vieme robit aj o nieco efektivnejsie. Mozno viac uvazujeme kde ubrat a kde pridat. ale kedze som bol vacsinou ako ucastnik, nikdy som tam nevidel poriadne do kuchyne. takze nemozem objektivne zhodnotit ich pripravu, zabezpecenie a priebeh. Inak, myslim si, ze vsetko sa da urobit, dolezite je to chciet urobit a nezlaknut sa skor, ako vyuzijeme vsetky moznosti zabezpecenia projektu.

Hovoris teda, ze tym, ze su na sk skromnejsie podmienky, ludia pripravujuci taketo projekty musia byt efektivnejsi? Dava im to potom napriklad vyhodu, ked sa dostanu do zahranicia?

Nechcem to takto povedat: „skromnejsie podmienky". Je to skor o tom ako s mescom narabame, kedze penazi je u nas predsa len menej ako inde. Vieme viac alternovat, improvizovat a viac sa do veci polozit, ak treba.

Vyhovuje ti system podpory kultury na Slovensku? Alebo ste si "zvykli"?

System podpory na Slovensku mi nevyhovuje. Nezvykol som si. Ale zatial som na svoje projekty podporu vacsinou dostal. A ak som nedostal, aj tak sme ich robili. Je jasne, ze je ale lepsie s nimi ako bez.

  

V com je zly? Mas nejake napady, ako by to mohlo lepsie fungovat pri zachovani rovnakeho rozpoctu? Je to ako s tym mescom co si spominal? Co ta na nom najviac stve?

Myslim si ze by komisie mali vznikat na podnet z dola, z kulturnej alebo odborovej obce. Mal by existovat nejaky top list objektivnych, profesionalnych a moralne vyhovujucich porotcov.

Poviem to inak. ak by existoval balik milion korun na podporu grafickeho dizajnu na Slovensku, komisiu by mali volit graficki dizajneri a ta by mala pozostavat z relevantnych osobnosti, rozumejucich potrebam a vyvoju tejto profesie.

Cize hovoris ze ludia na ministerste su neschopni?

Nemyslim si ze ludia na ministerstve su neschopni a ani ich osobne nepoznam. Hovorim o systemovom rieseni problemu, o ktorom tu vsetci tak radi rozpravaju. Hovorim o profesnej profesionalite. A ak osobne konkretne prostredie nepoznam a nemam k nemu objektivne stanovisko, tazko spravne rozdelim korunky.

Cize sa dostavame do akejsi stavovskej organizacie? Ako chces dovliect grafickych dizajnerov ci architektov volit daku komisiu, ked mozno nejdu ani na parlamentne volby?

Kedze som graficky dizajner, mozem hovorit len za tuto profesiu. Nam stavovska organizacia rozhodne chyba. Bez nej niet v profesii poriadku a ani akceptacie profesie verejnostou. Nakoniec ani vhodni kandidati do kadejakych komisii.

Ma zmysel existencia ministerstva kultury?

Zmysel existencie ministerstva kultury? Graficky dizajn by mal podla mna patrit do inej agendy. O ostatnych si netrufam hovorit.

Do akej agendy?

Podla mna ministerstvo hospodarstva. Nasa praca prinasa tejto krajine ekonomicky prospech. Je sucastou hospodarskeho vyvoja.

To potom vsetko patri pod ministerstvo hospodarstva nie?

Vsetko nie. Nasa praca pomaha predavat, prezentovat akukolvek produkciu v a z nasej krajiny. Graficky dizajn je podporny prvok hospodarstva.

A pomozes si tym ze prejdes z jedneho ministerstva na druhe? Ked je tam napriklad take vedenie ako teraz? Pan minister jahnatek, co by sa asi za vyhru nedalo povazovat...

Ja sa nemienim zamyslat na konkretnym futbalovym muzstvom na ktoromkolvek ministerstve. Pre mna je dolezita dlhodoba vizia takejto organizacie. Ak ju vieme pomenovat, potom ju mozme spolocnymi silami postupne v dlhodobom horizonte uplatnovat. To plati aj na projekty o ktorych sme sa dnes rozpravali.

Vies o podobnych uspesnych projektoch ako je stanica na Slovensku. Su aj ine, co sa im dari plavat napriek nie velmi najlepsim podmienkam? Je ich dost, ci malo?

ja neviem, v com je Stanica taka jedinecna, okrem toho, ze pri nej stoji 14 osobnych vlakov denne. Podla mna vznika na slovensku mnoho zaujimavych projektov. Niektore vydrzali, ine nie. Je dolezite, aby stale vznikali a Stanica bude mozno v buducnosti motivaciou pre ich vznik a udrzanie ich existencie. To je podla mna jej najvyznamnejsia uloha v celoslovenskom kontexte. Darwinowskym sposobom niektore zostanu a ine zaniknu. Najdolezitejsi su ludia, ktori za takymito projektami stoja. Pre mna su zaujimave uz tradicne kulturne piliere ako A4, ale velmi sa tesim aj mladsim aktivitam, napr. 13m3 v Bratislave, IC train v Kosiciach, Cementaren v Banskej Bystrici a pod.

Co sa tyka kvality a ako si hovoril stability, mnozstva projektov ci ludi co sa tam premelu, a to porovnas s inymi slovenskymi projektmi. kde je STANICA? Je lider?

No v prvom rade, a to musim zopakovat, ak mas svoju viziu a ucis sa ju naplnat, tak potom nie je problem ani na Slovensku. Stanica podla mna lider je, lebo a to niekedy aj bolestivo si vie uvedomit mnozstvo veci ovela skor, ako si to vedia uvedomit ludia niekde inde. Ale takych lidrov je tu urcite viac. Len aby sa medzi sebou nezacali mlatit.

 Ked chces urobit projekt v oblasti kultury a dostat sa ku podpore zo strany statu, musis byt aj trochu ekonom ci manazer, alebo ti staci byt od fachu a rozumiet tomu o com je projekt?

Podla mna musis byt aj ekonom a manazer. A strateg. A ak nim nie si, najdi si ho. Bez toho to nejde.

 

  • Tlačiť
  • 0

Diskusia (0 reakcií)

Ondrej Horváth

Ondrej Horváth
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 3939
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Som architekt a baví ma to. Okrem Slovenska som si skúsil túto profesiu aj v USA a Írsku. Na mojom blogu nájdete niečo o architektúre, dizajne, kultúre, realitách, spoločnosti a vzájomných súvislostiach. Tak ako to vidím ja.

Ondrej Horváth

Ondrej Horváth
  • Počet článkov: 11
  • Priemerná čítanosť: 3939
  • Priemerná diskutovanosť: 5
  • RSS blogu

O blogu

Som architekt a baví ma to. Okrem Slovenska som si skúsil túto profesiu aj v USA a Írsku. Na mojom blogu nájdete niečo o architektúre, dizajne, kultúre, realitách, spoločnosti a vzájomných súvislostiach. Tak ako to vidím ja.

Kalendár sa načítava...