Takéto reči obchodníkov, ktorí vidia len autokoreláciu, ma vedia naštvať.
Ródium je špeciálny kov, zvaný "prechodový", lebo s atómovým číslom Z=45 je v bloku d, kde katióny robia nekompletný d-shell a majú viaceré oxidačné stavy. To ho robí zaujímavým na zvláštne fyzikálne a chemické použitia.
Na rozdiel od hlavných priemyselných kovov ako hliník, horčík, titán, mangán a železo, ktorých je v zemskej kôre habadej a sú to horninotvorné kovy, vzácne kovy ako rubídium, ródium, paládium, osmium, irídium, platina a zlato sa v zemskej kôre vyskytujú o 6 až 9 rádov menej. Najrozšírenejšie je zlato a platina, ktorých je pomerne dosť. Ródium a osmium sú vzácne a najvzácnejšie je irídium. Je väčšia pravdepodobnosť nájsť irídium v padlom meteorite, ako nejaké ložisko. Niektorí autori dokonca razia hypotézu, že všetko irídium je mimozemského pôvodu a že irídiový meteor vyhubil dinosaury.
S tými vzácnymi kovmi a vzácnymi zeminami je to tak. V 2009 Čínsko limitovalo export vzácnych zemín, aby ostalo viac pre domáci trh. V roku 2010 US Department of Energy vyhlásil "possible critical shortage" vzácnych zemín, obzvlášť dysprózia, ktoré sa používa na silné permanentné magnety vo veterných turbínach a motoroch hybridných a elektrických áut. To zobudilo bankárov a špekulantov. V 2011 bankári a odkundesi vykúpili rudy, či už vyťažené, alebo ešte v zemi, cez kontrakty typu "futures". V 2012 Brazília znovu otvorila bane, ktoré ako nerentabilné predtým zavrela. V 2013, keď si brokeri, bankári a odkundesi popálili paprče, lebo ceny klesli, svet si uvedomil, že všetko je len otázkou dopytu a ponuky a keď je cena zaujímavá, ponuka sa zobudí, lebo baní je dosť. No a v 2014 Čínsko znovu povolilo export vzácnych zemín, lebo strategická limitácia im obmedzila prínos devíz, ktoré predsa len potrebujú.
A to je vysvetlenie, prečo ceny robia jojo. Namiesto báchoriek treba sledovať produkčné kapacity a všímať si, či Čínsko nejde robiť vola. A potom sa dá anticipovať cena vzácnych zemín. Pri vzácnych kovoch si treba všímať producentov inde - ródium ťažia v Južnej Afrike a v Rusku. A práve v juhoafrických baniach bol pol roka ostrý štrajk. A odtiaľ je "kolísanie" ceny.
Diky za info,
Chciet po "analytikoch" skutocne analyzy je pravdepodobne nemozne. Je to nad ich schopnosti. Uz len absencia technickeho/prirodovedneho vzdelania u vacsiny ekonomov, je neprekonatelnym limitom.
Netreba prírodovedného vzdelania, aby si človek vedel spočítať 1+1. Množstvo tovaru na trhu je dané dopytom, ale aj produkciou. Všetko, čo som napísal, prebehlo tlačou. Len treba vedieť aj po anglicky a nečítať len noviny na Zlodejsku. Štrajk v juhoafrických baniach bol spravodajsky dobre pokrytý a trval dlho. Začal v jednej bani, ku ktorej sa pripojili desiatky ďalších.
https://www.kitco.c...
Väčšina ekonómov sú tiež "klímaskeptici", lebo vzduch je zadarmo, tak čo.
Na pridanie príspevku do diskusie sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte konto, zaregistrujte sa alebo sa prihláste cez Facebook.
Som Olívia Lacenová, hlavná analytička TopForex. Témou blogu sú ekonomické témy týkajúce sa fundamentálnej analýzy globálneho hospodárstva ako aj prostredia obchodovania (akcií, komodít a menových párov).