Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Monitor hospodárskej politiky

(Ne)efektívne využívanie výrobných faktorov a rozdiely v produktivite v rámci priemyslu na Slovensku

17.07.2018 | Monitor Hospodárskej Politiky

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššími rozdielmi v produktivite práce firiem aktívnych v spracovateľskom priemysle. Kým vo využívaní kapitálu patríme v Európe k špičke, využitie práce trpí veľkou ne-efektivitou.

  • Tlačiť
  • 10

Rubrika

Priemysel

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššími rozdielmi v produktivite práce firiem aktívnych v spracovateľskom priemysle. Kým vo využívaní kapitálu patríme v Európe k špičke, využitie práce trpí veľkou ne-efektivitou. Je to spôsobené tým, že relatívne veľa zamestnancov pôsobí v nízko-produktívnych činnostiach. Časť rozdielov v produktivite práce medzi firmami vieme vysvetliť lepším vybavením práce kapitálom v produktívnejších firmách, ale veľkú časť treba pripísať na vrub iným faktorom. Produktívnejšie firmy platia zamestnancom vyššie mzdy. Vzhľadom na vysokú produktivitu práce týchto zamestnancov sú mzdové náklady na zamestnanca v týchto firmách vyššie iba čiastočne, a preto majú najproduktívnejšie firmy v spracovateľskom priemysle zároveň najnižšie jednotkové náklady práce. Aj v medzinárodnom porovnaní tak majú vzhľadom na jednotkové náklady práce lepšiu konkurenčnú pozíciu ako ich najmenej produktívne náprotivky. Priemyselná politika by sa preto mala zamerať na flexibilnejší presun zamestnancov z málo produktívnych činností do produktívnych firiem a na uľahčenie zvýšenia vybavenia práce kapitálom firiem s nízkou produktivitou. Pre zlepšenie účinnosti priemyselnej politiky by bolo vhodné mať k dispozícii ekonomickú analýzu ďalších faktorov spôsobujúcich nízku produktivitu veľkého množstva firiem v spracovateľskom priemysle.

V marcovom číse Monitora hospodárskej politiky sme sa zaoberali analýzou produktivity práce, mzdami a jednotkovými nákladmi práce Slovenska v medzinárodnom porovnaní. V tomto príspevku sa pozrieme do vnútra spracovateľského priemyslu na Slovensku. Využijeme k tomu mikroekonomické údaje zbierané pre firmy s 20 a viac zamestnancami v rámci európskeho projektu The Competitiveness Research Network“ (CompNet) založeného v roku 2012 Európskymi systémom centrálnych bánk. Cieľom tohto projektu je poskytnúť relevantné údaje pre analýzu faktorov konkurencieschopnosti firiem a makroekonomickej výkonnosti jednotlivých krajín Európskej únie[1].

V spracovateľskom priemysle na Slovensku pretrvávajú veľké rozdiely v produktivite práce

Z bežných makroekonomických štatistík vieme vyčítať priemernú produktivitu práce v jednotlivých krajinách a odvetviach. Pre dôkladnejšiu analýzu faktorov konkurencieschopnosti je však dôležitá aj distribúcia produktivity v rámci jednotlivých odvetví, t. j. medzi firmami, ktoré v nich podnikajú. Z údajov na grafe 1 vidíme, že Slovensko patrí medzi krajiny, v ktorých sú najvyššie rozdiely v produktivite práce medzi podnikmi spracovateľského priemyslu. Produktivita práce desiatich percent najproduktívnejších firiem je až 9 krát vyššia ako produktivita práce desiatich percent najmenej produktívnych firiem. Vyššie rozdiely v produktivite spomedzi krajín, pre ktoré boli dostupné údaje v používanej databáze CompNet, sú len v Poľsku. Len o niečo lepšie je na tom Česko, pričom v ostatných krajinách SVE je tento pomer na úrovni 6. Vo vyspelých ekonomikách majú najproduktívnejšie firmy v priemere len 4 krát vyššiu produktivitu práce ako tie najmenej produktívne.

Priemerné údaje o produktivite práce v spracovateľskom priemysle sú preto čiastočne zavádzajúce. Pri medzinárodnom porovnávaní treba mať na zreteli, že na Slovensku je relatívne vyšší počet firiem s podpriemernou úrovňou produktivity práce ako v zahraničí. Priemerná produktivita práce je ťahaná výrazne nahor úzkou skupinou vysoko produktívnych firiem.

Efektívne využívanie kapitálu kontrastuje s neefektívnou alokáciou práce

CompNet databáza obsahuje okrem iného veľmi zaujímavé údaje o disperzii hraničných produktov práce a kapitálu. Predtým, ako sa pozrieme na ich hodnoty pre Slovensko a ostatné krajiny Európskej únie, považujeme za užitočné vysvetliť, čo tieto údaje vlastne znamenajú, a čo z nich vieme vyčítať.

Z ekonomickej teórie vieme, že hraničný produkt kapitálu nám udáva, akú produkciu vytvoríme, ak do výrobného procesu zapojíme dodatočnú jednotku kapitálu. Podobne, hraničný produkt práce je dodatočná produkcia, ktorú získame ďalšou využitou jednotkou práce, napr. dodatočná produkcia vytvorená ďalším pracovníkom. Ak by sme mali v odvetví len dve firmy, jednu s vysokou hraničnou produktivitou kapitálu a druhú s nízkou hraničnou produktivitou kapitálu, môžeme priemernú produktivitu odvetvia zvýšiť tým, že časť kapitálu z firmy s nízkou hraničnou produktivitou presunieme do firmy s vysokou hraničnou produktivitou kapitálu. Pokles produkcie v nízko produktívnej firme bude totiž nižší, ako prírastok produkcie vo firme s vysokou hraničnou produktivitou. Podobne je tomu v prípade, že v odvetví pôsobí celý rad firiem s odlišnou hraničnou produktivitou kapitálu. Čím vyššie sú rozdiely v hraničnom produkte kapitálu medzi firmami, tým existuje v odvetví (ekonomike) vyšší potenciál pre rast priemernej produktivity odvetvia (ekonomiky) presunom kapitálu od firiem s nízkym hraničným produktom kapitálu smerom k firmám s vysokým hraničným produktom kapitálu. Rozdiely v hraničnom produkte kapitálu meriame napr. práve spomínaným ukazovateľom jeho disperzie (rozptylu). Čím vyššia je disperzia hraničného produktu z kapitálu, tým vyššia je ne-efektivita jeho rozmiestnenia medzi firmami. Malý rozptyl hraničného produktu kapitálu naopak svedčí o efektívnom rozložení kapitálu medzi firmami. Podobne interpretujeme aj údaje o hraničnom produkte práce. Čím vyššia je disperzia hraničného produktu z práce, tým vyšší potenciál existuje pre zvýšenie priemernej produktivity odvetvia (ekonomiky) tým, že pracovníci sa presunú z firiem s nízkou hraničnou produktivitou práce do firiem s vysokou hraničnou produktivitou práce. Vysoká disperzia hraničného produktu práce naznačuje vysokú ne-efektivitu rozmiestnenia pracovníkov medzi firmami.

V medzinárodnom porovnaní rozdielov v hraničných produktoch kapitálu a práce má Slovensko prvenstvo v dobrom aj zlom slova zmysle. Na jednej strane je krajinou, ktorá má medzi firmami najlepšie alokovaný kapitál (dosahuje najnižšiu disperziu jeho hraničného produktu), na druhej strane má najvyššiu disperziu hraničného produktu práce a teda najmenej efektívne rozmiestnenú pracovnú silu. Neefektívne využívanie práce znižuje priemernú produktivitu ekonomiky Slovenska. Pri vyčerpávaní extenzívnych foriem rastu pridanej hodnoty na Slovensku je dôležité zamerať sa na efektívnejšie využitie práce naprieč firmami. Pri súčasných debatách o nedostatku pracovnej sily na Slovensku sa treba okrem hľadaní možností pre absolútne zvýšenie ponuky práce zamerať aj na podporu flexibilnejšieho prechodu pracovníkov z nízko-produktívnych činností do firiem s vysokou hraničnou produktivitou práce.

Vysoká produktivita práce súvisí len z časti s vysokou vybavenosťou práce kapitálom

Ako už bolo uvedené, 10 % najproduktívnejších firiem spracovateľského priemyslu na Slovensku má 9 krát vyššiu produktivitu práce ako 10 % najmenej produktívnych firiem. Vo vyspelých ekonomikách boli takto merané rozdiely v produktivite v rokoch 2011 – 2013 len štvornásobné. Z grafu 3 (naľavo) vidíme, že 10 % najproduktívnejších firiem na Slovensku má výrazne vyššiu produktivitu nie len vo vzťahu k tým „najhorším“, ale aj vzhľadom na ostatné pomerne produktívne firmy v odvetví.

Na grafe 3 (vpravo) sú údaje o vybavenosti práce kapitálom podľa toho, akú produktivitu práce firmy dosahujú. Najmenej produktívne firmy spracovateľského priemyslu majú aj najnižšie vybavenie práce kapitálom. Vidíme, že vyššia produktivita práce je spojená s vyšším vybavením práce kapitálom. V rámci priemyselnej politiky Slovenska by sa mali hľadať také opatrenia, ktoré by uľahčili akumuláciu kapitálu, ktoré v tejto oblasti zaostávajú. Na úrovni celej ekonomiky majú najvyššie jednotkové náklady práce firmy s najnižším vybavením práce kapitálom. V rámci spracovateľského priemyslu tento vzťah neplatí, a rozdiely v jednotkových nákladoch práce podľa intenzity vybavenie práce kapitálom sú malé. Rozdiely vo vybavenosti práce kapitálom medzi firmami s odlišnou produktivitou práce však nedokážu vysvetliť všetky rozdiely. Ako podklad pre tvorbu priemyselnej politiky by preto bolo vhodné preskúmať aj ostatné faktory, ktoré sú za nízkou produktivitou mnohých firiem v spracovateľskom priemysle.

Produktívnejšie firmy platia zamestnancom viac, ale menej ako napovedajú rozdiely v produktivite

Náklady práce na zamestnanca sú v najproduktívnejších firmách takmer 2-krát také vysoké ako v najmenej produktívnych firmách. Ich produktivita práce je však viac ako 9-násobná. Produktívnejšie firmy teda platia zamestnancom viac, ale vďaka vyššej produktivite práce sú rastom miezd ohrozené menej ako málo produktívne firmy.

Relatívny nedostatok pracovných síl môže byť kompenzovaný nielen rastom ponuky práce, ale aj zánikom neproduktívnych aktivít a činností s nízkym hraničným produktom práce, a presunom pracovníkov do firiem s vyššou produktivitou a vyšším hraničným produktom práce. Pri rovnakej celkovej zamestnanosti tak môže dôjsť k zvýšeniu priemernej produktivity práce nielen v spracovateľskom priemysle. Práve tento mechanizmus rastu produktivity práce je pri tvorbe politík často v úzadí. Pri riešeniach potom stále dominujú diskusie o nahrádzaní práce kapitálom, či dovoze pracovnej sily zo zahraničia.

Výrazne vyššia produktivita práce najproduktívnejších firiem v spracovateľskom priemysle a len 2-násobne vyššie priemerné náklady na zamestnanca týchto firiem vedú k tomu, že najproduktívnejšie firmy spracovateľského priemyslu majú najnižšie jednotkové náklady práce (graf 4 vpravo). Pri hodnotení konkurencieschopnosti firiem treba porovnávať nielen jednotkové náklady práce v rámci domácej ekonomiky, ale aj so zahraničím. Je to dôležité najmä pri rozhodnutia o umiestnení výroby na Slovensku. Aj z tohto hľadiska však majú firmy s najvyššou produktivitou práce na Slovensku vyššiu konkurenčnú výhodu ako najmenej produktívne firmy spracovateľského priemyslu.

  O autorovi

Martin Lábaj pôsobí na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave. Zameriava sa na problematiku ekonomického rozvoja a analýzu zdrojov ekonomického rastu. Predmetom výskumu sú zároveň štrukturálne súvislosti v národnom hospodárstve a ich analýza prostredníctvom Leontiefovho modelu (a jeho rôznych modifikácií). 

Článok vznikol ako súčasť vedecko-popularizačného časopisu Monitor hospodárskej politiky

Poznámky:

[1] Databáza CompNet je dostupná po registrácii na stránke: https://www.comp-net.org/data/. Okrem údajov o firmách s 20 a viac zamestnancami obsahuje pre niektoré krajiny aj údaje o menších firmách. Slovensko sa však medzi týmito krajinami nenachádza.

  • Tlačiť
  • 10

Rubrika Priemysel

Tagy ekonomika, Monitor hospodárskej politiky, priemysel, zamestnanosť

Monitor hospodárskej politiky

Monitor hospodárskej politiky
  • Počet článkov: 4
  • Priemerná čítanosť: 858
  • Priemerná diskutovanosť: 4
  • RSS blogu

O blogu

Blog pozostáva z tvorby autorov časopisu Monitor hospodárskej politiky, ktorý vydáva Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity. Články sú venované najmä ekonomickému a hospodárskemu dianiu v krajinách strednej a východnej Európy.

Monitor hospodárskej politiky

Monitor hospodárskej politiky
  • Počet článkov: 4
  • Priemerná čítanosť: 858
  • Priemerná diskutovanosť: 4
  • RSS blogu

O blogu

Blog pozostáva z tvorby autorov časopisu Monitor hospodárskej politiky, ktorý vydáva Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity. Články sú venované najmä ekonomickému a hospodárskemu dianiu v krajinách strednej a východnej Európy.

Kalendár sa načítava...