Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Monitor hospodárskej politiky

Digitálne pripravení v ústrety automatizácii

23.06.2018 | Monitor Hospodárskej Politiky

Stojíme pred bránami štvrtej priemyselnej revolúcie, ktorá so sebou prináša veľké zmeny a výzvy. Na tieto zmeny možno nazerať ako na ohrozenia či riziká, my ich však zároveň vnímame aj ako výzvy. Je Slovensko prichádzajúcimi zmenami ohrozené? A sme na tieto výzvy pripravení?

  • Tlačiť
  • 3

Pracovné miesta sa vplyvom automatizácie zmenia. V krajinách OECD je v priemere pre 34% pracovných miest možné automatizovať viac ako polovicu pracovnej náplne. Technologický pokrok so sebou nevyhnutne prináša inovácie. Inovácie ľuďom prácu uľahčujú, urýchľujú, zvyšujú ich produktivitu. Problém nastáva, keď nové nástroje, zariadenia, softvéry či aplikácie prácu ľudí nahrádzajú. Automatizácia vo väčšine neohrozuje pracovné miesto ako také, ale nahrádza časť jeho náplne.

Na Slovensku je v súčasnosti možné automatizovať viac ako polovicu výkonov pri 46% pracovných miest. Je to najviac spomedzi krajín OECD

OECD minulý rok vo svojom reporte „The Risk of Automation for Jobs in OECD Countries“ odhadla, že v 28 krajinách OECD je s vysokým rizikom možné automatizovať 9% pracovných miest. Vysoké riziko automatizácie znamená, že pri pracovnej pozícii je možné nahradiť viac ako 70% jej náplne. Týmto spôsobom je vysoko ohrozených až 12,2 % rakúskych pracovníkov, najmenší je ich podiel v Južnej Kórei, len 6%. Slovensko je v tomto ohľade na šiestom mieste s 10,7% pracovných síl vysoko ohrozených automatizáciou.

S Čechmi vedieme rebríček v kategórii podiel pracovnej sily označenej ako signifikantne ohrozenej automatizáciou. Automatizáciou signifikantne ohrozené pracovné miesto znamená, že je možné nahradiť od 50% do 70% jeho úkonov. V prípade Česka aj Slovenska je takto ohrozených až 35% pracovných miest, čo je výrazne viac ako priemer 28 krajín OECD, teda 25%.

V súhrnnom ukazovateli Slovensko rebríček krajín OECD vedie. Na Slovensku je pri 46% pracujúcich možné nahradiť viac ako polovicu ich výkonov. Po sčítaní predošlých ukazovateľov ohrozenosti automatizáciou zisťujeme, že Slovensko je spomedzi sledovaných 28 krajín ohrozené najviac. V tesnom závese je Česko s 45,5%, Taliansko s 43,5% a Nemecko s 43% pracovných miest minimálne signifikantne ohrozených automatizáciou (viď Graf č. 1). Priemer 28 hodnotených krajín OECD je 34%. Môžeme teda usúdiť, že Slovensko je zmenami, ktoré prinesie štvrtá priemyselná revolúcia, výrazne ohrozené.

V indexe pripravenosti NRI sme sa zlepšili o 64 miest, patrí nám priečka 47 zo 142 hodnotených krajín

Na hodnotenie pripravenosti krajiny na technologické zmeny použijeme takzvaný „The Networked Readiness Index“ (NRI), alebo aj Index sieťovej pripravenosti, ktorý od roku 2012 pripravuje Svetové ekonomické fórum. Index NRI meria schopnosť krajiny využiť nadchádzajúce informačno-technologické zmeny na zvýšenie svojej konkurencieschopnosti a na zlepšenie životnej úrovne v krajine. Vyhodnocuje 57 ukazovateľov od politického, regulačného, inovatívneho prostredia, cez pripravenosť a dostupnosť modernej infraštruktúry, rovnako aj jej využívanie domácnosťami, firmami a vládou, až po ich celkový vplyv na ekonomickú a sociálnu sféru. Slovensko v roku 2016 obsadilo v rebríčku sieťovej pripravenosti z celkovo 142 krajín 47 miesto. Od roku 2012, kedy sa uskutočnili prvé merania, došlo v rámci 142 krajín k pozitívnemu posunu Slovenska o 64 miest. Pri porovnaní s 28 krajinami OECD sme sa za 4 roky vyšvihli o dve priečky z posledného miesta z roku 2012 na tretiu pozíciu od konca.

Nepripravení sú prichádzajúcimi zmenami ohrození viac.

Graf č 2 poukazuje na jednoduchý fakt, že krajiny, ktoré sú na technologické zmeny pripravené slabšie, respektíve dosahujú nižšie skóre v Indexe pripravenosti NRI (horizontálna os), majú vyšší podiel pracovných miest ohrozených technologickými zmenami (vertikálna os). Koeficient korelácie -0,4793 poukazuje na stredne silnú závislosť medzi premennými. Ako vidíme, Slovensko sa v Grafe 2 nachádza v ľavom hornom rohu, čo znamená, že je výrazne ohrozené a  slabšie pripravené.

Krajiny viac ohrozené automatizáciou sa v indexe pripravenosti NRI zlepšujú výraznejšie

Pri pohľade na Graf 3, kde vertikálna os opisuje percentuálny podiel automatizáciou viac ako signifikantne ohrozených pracovných miest a na horizontálnej osi o koľko percent v skóre pripravenosti (NRI) sa krajina za posledné 4 roky zlepšila, vidíme, že krajiny, ktoré sú viac ohrozené automatizáciou sa v pripravenosti zlepšujú relatívne viac (koeficient korelácie 0,3967). Medzi rokmi 2012 až 2016 si v pripravenosti najvýraznejšie polepšilo práve Slovensko. Naše skóre v RNI indexe narástlo o takmer 11,52%, zatiaľ čo priemer tu hodnotených krajín bol 4,41%.

Z dôvodu konvergencie v indexe sieťovej pripravenosti RNI by sa mohlo javiť, že ak rastieme z nízkych hodnôt, rast bude vysoký. Preto sme sa v Grafe 4. pozreli aj na aspekt rastu v absolútnych číslach. Na horizontálnu os sme naniesli absolútnu zmenu, namiesto zmeny percentuálnej. Aj napriek úprave ukazovateľa vidíme, že Slovensko si v indexe sieťovej pripravenosti polepšilo skóre najviac spomedzi 28 hodnotených krajín OECD. Tým skóre narástlo v priemere o 0,21 bodu, zatiaľ čo Slovensko o 0,45 bodu. Podľa indexu NRI vzchádza, že do budúcnosti pripravení nie sme, ale pripravujeme sa najrýchlejšie.

Technologické zmeny prichádzajúce so štvrtou priemyselnou revolúciou budú mať výrazný vplyv na to, ktoré krajiny budú v budúcnosti úspešné. Slovenský trh práce čaká veľká výzva. Pre 46% pracovných miest je viac ako polovica pracovnej náplne nahraditeľná automatizáciou. Dáta zo Svetového ekonomického fóra a z OECD naznačujú, že v porovnaní s vybranými 28 krajinami OECD pripravení na štvrtú priemyselnú revolúciu zatiaľ nie sme. Avšak priemyselná revolúcia neprichádza zo dňa na deň. Preto je pozitívne zistenie, že Slovensko sa v Indexe sieťovej pripravenosti posúva najrýchlejšie.

  O autorovi

Patrik Jankovič je doktorand na Katedre hospodárskej politiky Národohospodárskej fakulty. Vo svojom výskume sa venuje dopadom digitalizácie a automatizácie na ekonomický rast a zamestnanosť. 

Článok vznikol ako súčasť vedecko-popularizačného časopisu Monitor hospodárskej politiky

ZDROJE:

OECD Social, Employment and Migration, Working Papers No. 189, The Risk of Automation for Jobs in OECD Countries (A COMPARATIVE ANALYSIS), Authors: Melanie Arntz, Terry Gregory, Ulrich Zierahn.

The Global Information Technology Report 2016, Innovating in the Digital Economy; Authors: Silja Baller (World Economic Forum), Soumitra Dutta (Cornell University), Bruno Lanvin (INSEAD)

  • Tlačiť
  • 3

Monitor hospodárskej politiky

Monitor hospodárskej politiky
  • Počet článkov: 4
  • Priemerná čítanosť: 844
  • Priemerná diskutovanosť: 4
  • RSS blogu

O blogu

Blog pozostáva z tvorby autorov časopisu Monitor hospodárskej politiky, ktorý vydáva Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity. Články sú venované najmä ekonomickému a hospodárskemu dianiu v krajinách strednej a východnej Európy.

Monitor hospodárskej politiky

Monitor hospodárskej politiky
  • Počet článkov: 4
  • Priemerná čítanosť: 844
  • Priemerná diskutovanosť: 4
  • RSS blogu

O blogu

Blog pozostáva z tvorby autorov časopisu Monitor hospodárskej politiky, ktorý vydáva Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity. Články sú venované najmä ekonomickému a hospodárskemu dianiu v krajinách strednej a východnej Európy.

Kalendár sa načítava...