Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Monika Kačeriaková

Schizofrénia regulácie

02.08.2012 | Monika Kačeriaková

Možno nastal čas priznať, že sektor telekomunikácií má niektoré črty prirodzeného monopolu

  • Tlačiť
  • 1

Viceprezidentka Európskej komisie Neelie Kroesová 12. júla publikovala politické prehlásenie ohľadom posilňovania investícií do širokopásmových sietí. Hneď v úvode priznáva, že súčasné požiadavky na nové aplikácie a služby, vrátane eHealth, cloudu a televízie, predpokladajú iné technológie, rýchlejšie ako napr. ADSL na báze medených káblov. Rozvoj sietí novej generácie (optiky) môže verejný sektor podporovať len do určitej miery, hlavné bremeno investícií je však na súkromnom sektore. Tieto investície musia zabezpečiť primeranú návratnosť so zohľadnením rizík, a to bez ohľadu na to, o ktorú sieť či operátora ide. Odvolávajúc sa na závery dvoch verejných konzultácií z októbra minulého roka o veľkoobchodnom prístupe k sieťam, metodike kalkulácie nákladov a nediskriminácii, prichádza komisárka k niekoľkým záverom:

1) konkurencia si vyžaduje rovnaké podmienky, pričom najmä alternatívni hráči by nemali mať zviazané ruky tým, že ich bývalý monopolný operátor bude diskriminovať podmienkami poskytovania veľkoobchodných služieb vo vzťahu k vlastnému maloobchodu;

2) prílišná regulačná intervencia obmedzuje flexibilitu, napr. pri prechode na novšiu technológiu, teda regulácia intervencia by sa mohla v niektorých oblastiach uvoľňovať a zamerať sa naopak na oblasti, kde treba zabezpečiť zdravú konkurenciu;

3) treba brať do úvahy priame ako aj nepriame efekty regulácie, napr. regulácia prístupu na medených kábloch môže ovplyvniť ceny na inej infraštruktúre (optické, káblové, bezdrôtové siete), z čoho môže cenová regulácia benefitovať tak, že sa zameria na kľúčové produkty;

4) regulátori by si mali dať pozor na to, aby vopred nevyberali víťazov, inými slovami zohľadňovali technologickú neutralitu, pokiaľ nie je jasné, ktoré technologické riešenie bude najlepšie, ako budú riešenia medzi sebou súperiť a vzájomne pôsobiť;

5) pri regulácii veľkoobchodných cien je potrebné správne vyhodnotiť signály pre rozhodovanie „kúpiť alebo postaviť“ a alternatívni operátori by mohli mať motiváciu stavať vlastné siete tam, kde to dáva ekonomický zmysel, a inde naopak naďalej využívať veľkoobchodnú ponuku bývalého monopolného hráča;

6) regulácia musí byť stabilná a konzistentná na celom jednotnom trhu, aby sa zabezpečila jej predvídateľnosť a dôveryhodnosť medzi investormi a operátormi, na druhej strane musí byť zároveň dostatočne flexibilná, aby dokázala reagovať na meniace sa podmienky;

7) napriek tomu, že ceny metalického prístupu môžu mať vplyv na investície do sietí novej generácie, národní regulátori sú väčšinou skeptickí ohľadom implementácie tejto previazanosti do regulačnej praxe.

Neelie Kroesová ďalej deklarovala, že na základe uvedených záverov chce pripraviť regulačné usmernenia, ktoré by mali platiť aspoň do roku 2020, a to v nasledovných troch oblastiach:

1) odporúčanie o nediskriminácii,

2) odporúčanie o metodike kalkulácie nákladov pre stanovovanie regulovaných veľkoobchodného cien prístupu a

3) ukladanie povinností tak, aby to bolo čo najužitočnejšie pre alternatívnych operátorov a čo najmenej zaťažujúce pre incumbentov.

Sústavnému úsiliu Európskej komisie o vyváženú reguláciu nemožno uprieť úprimnosť. Od počiatku liberalizácie v Európe je tu však jeden vážny systémový problém, ktorého dôsledkom je určitá schizofrénia zákonite prítomná vo všetkých regulačných opatreniach. Na jednej strane sa má zabezpečiť slobodné pôsobenie všetkým subjektom na liberalizovanom trhu a ich úspech má určovať iba zákon ponuky a dopytu, na druhej strane sa podmienky majú korigovať regulačnými intervenciami, ktoré pôsobia proti slobodnému fungovaniu vždy aspoň jedného hráča na trhu.

Tým určujúcim faktorom, na ktoré sa regulácia odvoláva a z ktorého odvodzuje svoju legitimitu, je najmä výhoda vlastníctva siete bývalým monopolným operátorom. Ak je existujúca sieť tým kľúčovým aktívom, liberalizácia mohla prebiehať aj podľa iného scenára, a to takého, že by sieť ostala vo vlastníctve štátu a liberalizoval by sa len poskytovateľ služieb. To sa však nestalo z pochopiteľných dôvodov. Ktorý investor by bol od štátu kúpil iba prevádzkovú časť monopolu a ostal plne závislým od štátu v otázke investícií do rozvoja siete? Keďže však investori do bývalých štátnych monopolov ich kúpili spolu so sieťou, už raz za túto výhodu zaplatili nemalé finančné prostriedky do štátnych pokladníc, z akého dôvodu im potom regulátori upierajú právo túto výhodu legitímne využívať vo svoj prospech?

Celý problém liberalizácie sa komplikuje tým, že investori do bývalých štátnych monopolov neboli súkromné firmy, ale zasa len bývalé štátne monopoly, len z inej krajiny. Iste, investície do sektora si vyžadujú obrovské sumy peňazí, ale je spravodlivé výhody takýchto investícií odnímať investorom a prerozdeľovať ich v prospech ostatných konkurentov?

Nechcem povedať, že by sa regulácia mala zrušiť. Len možno nastal čas priznať, že sektor telekomunikácií má niektoré črty prirodzeného monopolu a netreba sa za každú cenu snažiť umelo o vybudovanie konkurencie. Veď po otvorení trhu sa všetci noví hráči mohli s chuťou pustiť do investícií. Ak to nerobia, je to pre to, že sa im to finančne neopláca. Ale sú oblasti, kde napriek vysokým investíciám do toho predsa idú. Zrátajú si totiž, aké výnosy im investície môžu priniesť. V tom je čaro nových technológií, ktorých výrobcovia vďakabohu nie sú regulovaní ale motivovaní výlučne trhovou súťažou. A tam, kde regulácia chce vyvažovať podmienky aj pre nové technológie, stáva sa zákonite diskriminačnou, ale tento krát voči regulovaným subjektom.

 

  • Tlačiť
  • 1

Monika Kačeriaková

Monika Kačeriaková
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 1203
  • Priemerná diskutovanosť: 4
  • RSS blogu

O blogu

Pracujem ako konzultanka v oblasti telekomunikácií. Téma blogu je regulácia v telekomunikáciách.

Monika Kačeriaková

Monika Kačeriaková
  • Počet článkov: 7
  • Priemerná čítanosť: 1203
  • Priemerná diskutovanosť: 4
  • RSS blogu

O blogu

Pracujem ako konzultanka v oblasti telekomunikácií. Téma blogu je regulácia v telekomunikáciách.

Kalendár sa načítava...