Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Miroslav Beblavý

Strieľanie od boku

18.10.2013 | Miroslav Beblavý

Naozaj by štát nemal kupovať služby zvonku?

  • Tlačiť
  • 3

Dnes som si v novinách prečítal článok o tom, ako jedno ministerstvo mrhá verejnými peniazmi, lebo si ako žiadateľ najalo externistu na vypracovanie eurofondového projektu.

Podobné články bývajú aj pri rôznych právnych a poradenských službách. Chápem záujem novinárov o tieto témy, lebo cez podobné zákazky sa ľahko vykrádajú verejné rozpočty (suma kontraktu je ťažko objektívne posúditeľná, služby sú často "nehmatateľné"). Ak však chceme naozaj posúdiť, kto kradne a mrhá a kto nie, musíme ísť pod povrch.

V takýchto článkoch sa väčšinou opakuje jedno z dvoch tvrdení:

1. je to mrhanie, lebo rezort má na to svojich ľudí (obľúbené tvrdenie napríklad NKÚ pri právnych službách, keďže každé ministerstvo zamestnáva legislatívcov, teda právnikov, čo píšu zákony),

2. je to mrhanie, lebo rezort by mohol mať takýchto odborníkov interne, keby robil poriadnu personálnu politiku / nerobil politické nominácie.

Obe z nich môžu byť pravdivé, ale nedá sa to hodnotiť zboku. Pre súkromnú firmu, ale aj pre štát je efektívne zamestnávať interného človeka vtedy, ak má pre jeho špecializáciu dostatok práce. To znamená, že na opakujúce sa, pravidelné činnosti treba vytvoriť interné kapacity.

Preto každé ministerstvo zamestnáva legislatívcov, lebo písanie zákonov, vyhlášok a pod. je jednou zo základných činností ministerstva a mať svojich ľudí je nielen efektívne, ale aj vytvára inštitucionálnu pamäť.

Naopak, vysokošpecializované činnosti je zmysluplnejšie outsourcovať a to najmä tam, kde sa jednorazovo hrá o veľké peniaze. Ak je štát (alebo aj súkromná firma) účastníkom veľkého právneho sporu, má zmysel si najať drahých špecialistov len na túto vec.

Iná vec je, že na nich má a musí dozerať interný právnik. Veľké nadnárodné firmy majú napríklad interných právnikov vrátane tzv. chief counsel, ale na konkrétne veľké / riskantné spory si väčšinou najmú externistov.

Niečo podobné platí o písaní žiadostí na eurofondy. Ak ich idete napísať desiatky a budete to robiť celé roky, zamestnajte ľudí. Ak idete napísať jednu, treba to outsourcovať.

Skutočným problémom outsourcingu špecializovaných služieb u nás býva to, že namiesto najatia špičkového špecialistu na jednorazovú kľúčovú službu sa najímajú kamaráti, iní potrimiskári, alebo jednoducho tí menej škrupulózni ľudia z brandže, ktorí sú ochotní sa "podeliť" o "fíčko", aby som použil slovenský novotvar.

Tí najlepší na také niečo väčšinou nepristúpia z morálnych dôvodov, ale aj preto, že na to nie sú odkázaní. Výsledok je, že ťažké peniaze zaplatíme za polokvalitné alebo nekvalitné peniaze. To sa, samozrejme, ťažko dokazuje - ak prehráme arbitráž alebo nezískame projekte, je to len vina špecialistov? To však nemôže byť dôvodom na paušálne reči o tom, že ministerstvo mrhá peniazmi, keď si externistu najalo.

Na to potrebujeme naozaj skúmať, čo je pre štát efektívnejšie. Napríklad tým, že si položíme otázku: čo by v takej situácii robila normálna veľká súkromná firma...

 

  • Tlačiť
  • 3

Miroslav Beblavý

Miroslav Beblavý
  • Počet článkov: 85
  • Priemerná čítanosť: 5725
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm a poslanec NR SR

Miroslav Beblavý

Miroslav Beblavý
  • Počet článkov: 85
  • Priemerná čítanosť: 5725
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm a poslanec NR SR

Kalendár sa načítava...