Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Miroslav Beblavý

Pred nárazom na dlhovú stenu

19.09.2013 | Miroslav Beblavý

Paralely medzi Slovenskom a americkým Detroitom.

  • Tlačiť
  • 6

Včera rokoval parlament o Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2012. Za komplikovaným názvom sa skrýva dokument, ktorý vlastne hodnotí pokračujúce sa zadlžovanie štátu.

V súčasnosti sa nachádzame tesne pred nárazom do dlhovej steny. A na mysli teraz nemám hranicu 55 % ustanovenú ústavným zákonom o dlhovej brzde, ale stenu v podobe nemožnosti si ďalej požičiavať na trhoch.

Je to necelý rok od toho, kedy sa Slovensko v podobnej situácii ocitlo. Počas týždňov sme si nevedeli za rozumný úrok požičať, a to v situácii, keď bol náš dlh nižší ako v súčasnosti. Táto dlhová stena nefunguje tak, že keď sa k nej blížite, tak Vám začne blikať svetielko, blikajúce stále častejšie ako parkovací senzor. Naopak, funguje tak, že bez varovania Vám jedného dňa nikto nepožičia. Úroky vyskočia za niekoľko mesiacov tak, že si už krajina nemôže požičať (viď Grécko).

Kde je tá bezpečná hranica?

Odpoveď na túto otázku nikto nepozná, no môže to byť teoreticky s dlhom aj 30 až 40% HDP, hoci je to málo pravdepodobné. Historicky však vieme, že krajiny nášho typu, s nie najvyšším ratingom AAA ako tá naša, s nižšou stabilitou, nepatria medzi tie najbezpečnejšie krajiny – ale medzi emerging markets. Pri nich je to práve hranica 50 až 60% HDP, keď sa prichádza do veľkého rizika, že aj malý problém vyvolá nezastaviteľnú vlnu problémov, ktoré nebude možné zastaviť. Slovensko sa k hranici blíži rýchlejšie, ako sme si mysleli.

Vedenie strany Smer to nečakalo tiež, pretože sa podieľala na schválení ústavného zákona a tým aj jeho ustanovení o tom, že dlh sa od určitej hranice nemôže zvyšovať. Strana R. Fica nevedela, že hranicu nedodrží, lebo už v tom čase predpokladala, že bude po voľbách vládnuť. A ak ústavný zákon nedodrží, bude za to niesť zodpovednosť.

Tie prvé, jemnejšie zatiahnutia dlhovej brzdy sme už pocítili, prebehli aj ďalšie a pri dlhu 54,7 % HDP môžeme očakávať tie omnoho vážnejšie.

Aká je stratégia vlády?

Prvým javom je využívanie tzv. jednorazových položiek. Je pre ne charakteristické, že neznižujú deficit trvalo, ale len v roku, kedy sa použijú. Predstavujú niečo ako náplasť na zapálenú ranu. Na chvíľu problém zakryjú, ale infekcia pod povrchom naďalej bujnie.

Nie sme svedkami ani udržateľnej stratégie, ani oživenia ekonomiky, ani znižovania deficitu. Vláda však od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť má k dispozícii odporúčania, ako by to malo vyzerať, no riadiť sa nimi vytrvalo odmieta.

Kam to môže viesť?

Už dlhší čas sa Slovensko zvykne porovnávať s americkým Detroitom, najmä kvôli podobnej štruktúre hospodárstva. Detroit nedokázal v dlhodobom horizonte vybrať dosť peňazí, jeho výdavky boli vyššie ako príjmy a dlh začal rásť automaticky, až dospel do dnešnej situácie. Slovensko nie je ďaleko od zlomového bodu, keď už Detroit situáciu nevedel zvládnuť.

Prvú vec, ktorú vedenie Detroitu skúšalo, bolo zvyšovanie daní, nová daň z príjmu, z kasín, niekoľkokrát zvýšili všetky, no napriek tomu výnosy mesta klesli za 50 rokov o 40 %. Vysoké dane vyháňali obyvateľov i podnikateľské subjekty von z mesta. Dnes má Detroit napriek vyšším daniam po očistení inflácie nižšie daňové príjmy, než v roku 1963. Ďalším problémom bolo primalé a neskoré znižovanie výdavkov – kapitálová základňa mesta klesla o 77 % za posledných 50 rokov, no Detroit znížil počet zamestnancov o 28 %. Až na konci v posledných rokoch sa vedenie snažilo výraznejšie znížiť počet zamestnancov, no bolo už neskoro.

Rovnako veľkým problémom bolo prideľovanie miliárd v podobe rôznych bonusov. Mestskí úradníci odovzdali viac ako miliardu rôznych bonusov dôchodcom v meste, väčšinou vo forme 13. platov a dôchodkov. Tieto peniaze mohli byť použité na to, aby mesto nezbankrotovalo, no miesto toho ho k bankrotu posunulo bližšie.

Jeden z mýtov vo vzťahu k Detroitu je, že to s ním išlo dolu vodou bez prestávky. Pravdou je, že aj počas pádu sa vyskytli významné epizódy ekonomického rastu, ale vedenie ich nebolo schopné využiť na to, aby znížilo dlh alebo na investovanie, reformovanie a ochránenie mesta pred ďalšou recesiou. Tieto paralely sú so Slovenskom zjavné a pochopiteľné.

V roku 2006 až 2008 rástla naša ekonomika závratným tempom, ale deficit počas týchto rokov prakticky neklesol. Vláda Smeru fiskálne najlepšie roky v histórii Slovenska nevyužila na to, aby nás pred dlhom ochránila, ale využila ich na to, aby bola za peknú. V nasledovných krízových rokoch 2009 a 2010 nás dotiahla k obrovským deficitom. Zatiaľ jediným rokom skutočného šetrenia tak bol rok 2011, rok Radičovej vlády.

Okolo nástupu druhej vlády R. Fica sa zdalo, že dve podstatné veci sa zmenili. Prvou bola ochota SMER-u ešte pred voľbami schváliť ústavný zákon o dlhovej brzde. Druhou bol pevný a stokrát zaručený sľub dodržať deficit do 3 %. Kredibilita tohto záväzku je jasná – dáva finančným trhom zásadný signál, že vláda Slovenska vie, čo robí. Vyzeralo to, že si Smer uvedomuje, že dnes už nie je možné byť tak fiskálne nezodpovedný, ako v rokoch 2006 až 2010.

Keď ale vláda zistila, že limity jej nevyhovujú, snaží sa o zavedenie rôznych nových ciest, ako ústavný zákon obísť. Limit ústavného zákona sme už prešvihli, ale pre obštrukcie Smeru v parlamente sme tento problém prejednať nemohli.

V neposlednom rade je problémom aj skutočnosť, že zásoba likvidných aktív sa v poslednom čase znižuje a pri postupe vlády sa zníži na najnižšiu v porovnaní s našimi susedmi. To, samozrejme, jemne znižuje hrubý dlh, ale predstavuje to extrémne riskantný postoj – je to, ako keby ste v teplovzdušnom balóne povyhadzovali všetky záťažové vrecia s pieskom, spoliehajúc sa proste na to, že tak budete najrýchlejšie letieť. To je možno pravda, ale potom stačí aj malá búrka na to, aby ste spadli na nos. A to je situácia, do ktorej sa dostaneme, ak vláda nezmení svoju stratégiu.

Musím konštatovať, že konverzia R. Fica sa nenaplnila a z nezodpovedného politika sa zodpovedný nestal. Je stále politikom, ktorý sa zaujíma o titulky len v blízkom čase, ale nie o dlhodobé potreby Slovenska a jeho občanov.

*Poznámka na záver: V pléne i na verejnosti sa teraz riešia najmä bitky a pitie v parlamente. O tom by ale parlament nemal byť, pretože to odpútava pozornosť od dôležitejších tém. Aj keď považujem toto správanie za odsúdeniahodné, mali by sme sa skôr venovať umelému očisťovaniu štatistík nezamestnanosti, potvrdené nedávno médiami a práve dlhu, ktorý je len prejavom toho, čo sa u nás deje.

gif-page-001

Zdroj obrázku.

*Poznámka na záver: V pléne i na verejnosti sa teraz riešia najmä bitky a pitie v parlamente. O tom by ale parlament nemal byť, pretože to odpútava pozornosť od dôležitejších tém. Aj keď považujem toto správanie za odsúdeniahodné, mali by sme sa skôr venovať umelému očisťovaniu štatistík nezamestnanosti, potvrdené nedávno médiami a práve dlhu, ktorý je len prejavom toho, čo sa u nás deje.

<em<p style="text-align: center;">

 

  • Tlačiť
  • 6

Miroslav Beblavý

Miroslav Beblavý
  • Počet článkov: 85
  • Priemerná čítanosť: 5725
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm a poslanec NR SR

Miroslav Beblavý

Miroslav Beblavý
  • Počet článkov: 85
  • Priemerná čítanosť: 5725
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm a poslanec NR SR

Kalendár sa načítava...