Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Miroslav Beblavý

Prečo je stabilita nanič

11.12.2013 | Miroslav Beblavý

A v čom je naša nezamestnanosť iná?

  • Tlačiť
  • 5

Slovensko, Fínsko a Dánsko sú podobne veľké krajiny a majú aj veľmi podobný počet ľudí na trhu práce. Majú však radikálne odlišný počet nezamestnaných. Fínsko aj Dánsko majú v porovnaní s nami len polovicu nezamestnaných. Je to tak už veľmi dlho, aj keď medzi rokmi 2004 a 2008 sme tú vzdialenosť výrazne stiahli. Odvtedy sa nožnice zase roztiahli.

 

Sú však skupiny nezamestnaných, kde je to úplne naopak. Ak si pozrieme počet nezamestnaných, ktorí sú bez práce menej ako tri mesiace, tak tých máme my oveľa, ale oveľa menej. A platí to naprieč vládami a krízami už viac ako 10 rokov (konkrétne od roku 2002).

 

Prečo je to tak? Nevieme, nikto to poriadne neskúmal.

Z hlavy mi napadajú dve vysvetlenia:

  1. Náš trh práce sa „hýbe“ oveľa menej, teda menej naberá aj prepúšťa.
  2. Naše sociálne dávky a podpora v nezamestnanosti asi nie sú zaujímavé pre ľudí, ktorí si vedia nájsť slušne platenú prácu. Preto pri strate práce si hneď nájdu ďalšiu alebo  využijú iné možnosti (dôchodok, materská a pod.) radšej než niekoľko mesiacov byť nezamestnaný (upozornenie: toto nie sú čísla založené na evidencii úradu práce, ale na tom, ako to ľudia sami vyhodnocujú).

Naopak, ak sa pozrieme na ľudi nezamestnaných trochu dlhšie – od 3 do 11 mesiacov – tak tam máme dnes rovnakú situáciu ako severania. Pred krízou sme to veľmi dobre stiahli a naopak dnes trochu vyskakujeme vyššie, ale nič osobité.

 

Od jedného roka do 23 mesiacov dĺžky trvania nezamestnanosti je to horšie, ale nejde o zásadné čísla.

 

                               

Skutočne drsné je to pri takzvanej veľmi dlhodobo nezamestnaných – ľuďoch bez práce viac ako 2 roky.

Pri tých, čo sú bez práce dva až štyri roky, máme dnes 4-5krát vyššiu nezamestnanosť ako na severe Európy. Je tu však aj dobrá správa. Keď sa ekonomika rozbiehala, dokazala postupne počet ľudí v tejto skupine znížiť z viac ako 140 000 na 40 000, teda takmer o tri štvrtiny. Dnes je to bohužiaľ späť na 80 000.


 

Podobné, ale ešte horšie je to pri ľuďoch na Sibíri trhu práce. Ľudí, ktorí sú bez práce dlhšie nepretržite ako 4 roky, máme 10krát viac ako na severe Európy. Ale boli časy, keď to bolo aj 15. A ak sa vám zdá, že to počas krízy pomaly narástlo, tak si treba uvedomiť, že trvá 4 roky, kým sa čerstvý nezamestnaný prepracuje až sem. Inými slovami, dopad krízy práve prichádza.

 

Ak si teda porovnáme slovenskú nezamestnanosť s rovnako veľkými úspešnými ekonomikami v Škandinávii, vidíme, že je nielen dvojnásobná, ale najmä inak štrukturovaná. Náš trh práce je akýsi „pomalší“, produkuje menej krátkodobo nezamestnaných, ale je v ňom strašne veľa ľudí dlho bez práce. Zároveň však ukázal v minulosti schopnosť aj toto zmeniť – počet nezamestnaných dlhšie ako 2 roky sme dokázali pred krízou zásadne znížiť, ale len vďaka veľmi rýchlemu rastu ekonomiky. Dnes nám opäť utešene rastie. 

Slovenskí nezamestnaní teda nepotrebujú stabilitu. Tá im práve najviac ubližuje. Potrebujú zmenu, ktorá zásadne „nakopne“ ekonomiku. Len tak sa môže slovenská červená čiara o 5-6 rokov pretnúť s dánskou alebo fínskou.

  • Tlačiť
  • 5

Miroslav Beblavý

Miroslav Beblavý
  • Počet článkov: 85
  • Priemerná čítanosť: 5725
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm a poslanec NR SR

Miroslav Beblavý

Miroslav Beblavý
  • Počet článkov: 85
  • Priemerná čítanosť: 5725
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm a poslanec NR SR

Kalendár sa načítava...