Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Miroslav Beblavý

Pánovi ministrovi z lásky

25.09.2013 | Miroslav Beblavý

Prečo sa chcú deti radšej vyučiť za kaderníka ako obrábača kovov?

  • Tlačiť
  • 10

Včera som si v Hospodárskych novinách prečítal: “Aj napriek osvete, ktorú venuje technike ministerstvo školstva na čele s Dušanom Čaplovičom sa budúci stredoškoláci  vidia najmä na gymnáziách, obchodných a hotelových akadémiách, či ekonomických odboroch stredných odborných škôl.

Vyplýva to z údajov Školských výpočtových stredísk o predbežnom záujme žiakov o stredné školy pre budúci školský rok. Na stredné školy sa podľa neho chystá vyše 44-tisíc detí, technický odbor plánuje len necelá tretina z nich. Ak si deti volia tento smer, potom ide predvšetkým o elektrotechniku, stavebníctvo a strojárstvo… Najviac detí chce ísť na gymnázium, asi štvrtina. Nasledujú umelecké smery, obchodné a hotelové akadémie, strojárina a stavbárina. Stolárom chce byť možno jeden z celého ročníka, nájde sa pár kuchárov a čašníkov a dievčatá idú za kaderníčky alebo sa učiť manikúru – odborné školy nie sú veľmi v kurze.”

Spomenul som si na slávnu knihu Richarda Floridu The Rise of the Creative Class. Aj keď písal o USA, podoba so Slovenskom bola 100%-ná: “Koncom deväťdesiatych rokov som bol členom dozornej rady poradenskej spoločnosti zaoberajúcej sa hospodárskym vývojom. Na jednom zo zhromaždení minister práce a priemyslu od zúfalstva búchal päsťou po stole: “Máme priveľa kozmetičiek a kaderníčiek, ale nedostatok kvalifikovaných robotníkov!” Robotníkov ako napríklad zváračov a operátorov strojov, ktorých náš trh potrebuje. Kde sa stala chyba?

Problém sa netýka len Pennsylvánie. Nedostatok kvalifikovaných robotníkov zažíva celá Amerika. Operátori strojov pritom zarábajú slušné peniaze, robia dôležitú prácu a napriek tomu - operátorov odchádzajúcich do dôchodku nemá kto nahradiť. Odbory, ktoré na túto prácu pripravovali, musia znižovať počty, alebo rovno zatvárať - mladé ženy a mužov lákajú odbory v službách.

V dozornej rade prevládal názor, že na vine sú kariérni poradcovia stredných školách - títo navádzajú naše deti na “zlé cesty”, pretože odhady o budúcnosti trhu práce sú jednoducho mimo. Ak teda napravíme predpovede o vývoji trhu práce, popracujeme kúsok so strednými školami a možno pridáme nejaké to pozitívne P.R. - mladí ľudia sa vrátia k starým dobrým miestam vo výrobe.

Po stretnutí dozornej rady som náš problém predostrel prvákom verejnej politiky na škole, kde učím. “Máte dve možnosti akým smerom sa vybrať v pracovnom živote: vo výrobe s vysokým platom a istotou práce na celý život, alebo v kaderníctve s nižšou mzdou vystavení neistým hospodárskym cyklom?” Túto otázku som začal klásť poslucháčom po celej krajine.

Väčšina ľudí si totiž vybrala prácu v kaderníctve. Vždy s tým istým zdôvodnením: áno, plat nie je bohviečo, ale pracovné prostredie je zaujímavejšie, flexibilnejšie, čistejšie. Ste v kontakte s klientom, namiesto plnenia kvót vo výrobe pod dozorom šéfa. Neustále sa učíte nové veci, práca je tvorivá a výsledok vidíte hneď - dobre vyzerajúci zákazník - šťastný zákazník. A ak sa zadarí a ste šikovný - možno sa raz stanete aj celebritným kaderníkom. “Ale čo s platom, ktorý je vo výrobe naozaj lepší?” Nič - publikum takmer vždy vsadilo na obsah práce a pracovné prostredie ako na plat.

Nemyslím, že kariérni poradcovia to dokážu zmeniť. Prácu v kaderníctve moje publikum takmer vždy považovalo za tvorivejšiu, vzrušujúcejšiu a uspokojujúcejšiu. Samotná práca je odmenou sama o sebe. Myslím, že práve toto láka ľudí, ktorí sú manuálne zruční, aby svoju manuálnu zručnosť uplatňovali napr. v tetovacom salóne alebo ako D.J. pri mixpulte a nie pri kontrolnom pulte sústruhu. Štrukturované rozhovory a ďalší výskum moje skúsenosti s preferenciami študentov potvrdili.

Prečo sú teda skutočné túžby ľudí tak odlišné od toho, čo chcú od nich politici a odborníci? Vyššie spomínané preferencie mladých ľudí totiž reflektujú dve veci: meniacu sa povahu práce a meniace sa túžby tzv. tvorivej triedy (Creative Class). Stará známa múdrosť vraví - ľudia pracujú za peniaze; pôjdu tam, kde sú najlepšie finančné možnosti ohodnotenia a tam, kde je istota dobrého zárobku. Táto úvaha je nesprávna.

Aj dramatická zmena hospodárskych podmienok má len malý vplyv na to, čo tvoriví ľudia požadujú od svojej práce. Ich motivovanie vždy vyžaduje viac než len peniaze. Závisí od toho, či je práca hodnotná a zaujímavá sama o sebe a od samotného tvorivého obsahu práce.”

Tento preklad Floridových myšlienok posielam pánovi ministrovi Čaplovičovi na zamyslenie. Nenapísal ich žiadny zákerný nepriateľ strany SMER, ani bezbrehý liberál – napísal ich niekto, kto sa danej otázke celoživotne venuje. A pokiaľ ľudia s mocou nepochopia, ako dnes funguje svet, dovtedy budú mávať paličkou a kričať, nech prší.

 

  • Tlačiť
  • 10

Miroslav Beblavý

Miroslav Beblavý
  • Počet článkov: 85
  • Priemerná čítanosť: 5725
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm a poslanec NR SR

Miroslav Beblavý

Miroslav Beblavý
  • Počet článkov: 85
  • Priemerná čítanosť: 5725
  • Priemerná diskutovanosť: 23
  • RSS blogu

O blogu

Ekonóm a poslanec NR SR

Kalendár sa načítava...