Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

Viete si predstaviť Slovensko ako robotické Silicon Valley?

11.02.2017 | Miroslav Balog

Diskusia (18 reakcií)

12.02.2017 | LPB

Súhlasím s tým, že SK má obrovský potenciál. Len ho zadupávajú byrokrati/zlodeji. Aj teraz by chceli rozhodovať, čo, vlastne skôr asi KOHO, podporia. Cunami priemyslu 4.0? Byrokrat si vymyslel nový termín. Aby sme všetci jasne videli svetlé zajtrajšky. Niektorí by len organizovali a organizovali...

Iba "nadpriemerný" zárobok môže byť dosť mizerná motivácia. Keby to niektorých nebavilo...

13.02.2017 | Miroslav Balog

Termín Priemysel 4.0 berte ako "značku" ktorá by mala byť ľahko pochopiteľná a dobre komunikovateľná cieľovým skupinám (podniky, ale aj zamestnanci či študenti).
Cieľom komunikácie by malo byť aby si podniky uvedomili ako sa mení svet/priemysel a začali (samostatne) konať. Rozumná aktivita štátu je v našich podmienkach dôležitá, lebo rieši informačné zlyhanie trhu - bežné podniky nevedia aké sú trendy v tejto oblasti. A potom môže nastať situácia, že im prudko padnú objednávky, lebo neboli schopné adekvátne zareagovať na zmeny správania zaoceánskych producentov (napr. technologický upgrading v Číne). By the way v Nemecku túto tému razia firmy prostredníctvom svojich strešných organizácii. Ideálne by bolo aby Industry 4.0 bola témou našich podnikateľských zväzov.

13.02.2017 | noname2

Nemyslim si ze by robotika bola nejaka super oblast kde clovek zarobi! ;-D Staci sa obzret po miestach kde sa programuje JAVA , DBA a clovek dostane viac na ruku a ani nemusi behat jak chuiko po vselijakych Baustelle!

13.02.2017 | Miroslav Balog

Pozor, robotika je ale silne spojená s IT a digitálnymi technológiami.
Je iné vyvíjať (veľmi zjednodušene) riešenie pre telefón (vysoká globálna konkurencia medzi start-upmi) a komplexné technologické riešenie napr. výrobnej linky.

Skúste ešte zvážiť tieto argumenty:
1. IT je technologicky nenáročná oblasť s (relatívne) ľahkou možnosťou presunu do iných geografických oblastí
2. robotika je dlhodobo perspektívna a ešte stále existujú domény kde je priestor na etablovanie nových hráčov (prečo by to nemohol byť niekto zo Slovenska?)
3. robotika integruje výsledky veľkého množstva iných odborov/odvetví, napr. od materiálového výskumu (skúmanie umelej kože pre robotov) po psychológiu (ako budú ľudia reagovať na robota s AI v svojej blízkosti)... To vytvára priestor pre zapojenie širšieho spektra stakeholderov do rozvoja a možnosť definovať štandardy
4. v konečnom dôsledku rozvoj IT bude v budúcnosti spojený (najmä) s robotikou

13.02.2017 | noname2

dobra fantazmagoria zatial co firmy na SK hladju ludi na programovanie robotov co budu hlusit niekde u zakazika a preprogramovavat zvaracie body! ;-D

13.02.2017 | HromBlesk

IT v robotike...fakt chcete u nás vyvíjať riadiace systémy na roboty a ich vizualizáciu??? asi nie :-)

....stačí RObcad, Prozes Simulate, Proces designer.... a iné existujúce moduly či riadiace systémy výrobcov robotov.

13.02.2017 | HromBlesk

No mám obavu či jasne vieme o čom píšeme a o čom hovoríme.
1. Samotná výroba robotov. Štatistiky čo uvádza autor nie sú úplne presné ale to nie je podstatné. RObotob je viac, štatsitika hovoria o predaji..len Foxcomm che aplikovať 1 mil robotv vlastnej výroby. V tejto kategórii nemáme zástupcu. Kedysi sme robili ASR a OJ 10 ale dnes na Slovensku nie je výrobca a neviem či túto oblasť dobehneme. Skôr nie. A na zváženie je , či ju chceme dobiehať. Najväčší európsky výrobca robotov robí v oblasti výroby samotných okolo 900 MEUR obrat. Potom už v EU nie je výrobca robotov, 2 na trhu zo Švédska presunula výrobu robotov do Číny. Potom sú ešte menší výrobcovia Comau... V tejto skupine má čo povedať iba dodávateľ komponentov pre roboty firma SPINEA. Tá by mohla byť jediná, kto by mohol mať ambíciu urobiť vlastný robot. Ostatní nie. Možno ešte ZTS Výskum v Košiciach. Je jasné že to zo svojich zdrojov sama neurobí. Vzhľadom na jej vývoj by som im takúto pomoc dal. Sú to profesionáli.

2. Automatizácia a robotizácia.
Cháp ako použitie a aplikácia robotov v procese. Ani jedna zo zmienených firiem v článku nie sú v tejto oblasti lídri. Na Považí to robí zmienený výrobca robotov, ktorý je tu už 20 rokov a aplikuje roboty pre zváranie karosérií. Z tejto firmy vyrástol na Považí skutočný kluster minimálne 3-4 firiem, ktoré robia takéto robotizované linky a majú skutočné know how...a nepotrebujú žiadne fondy dokážu robiť zisk aj bez podpory z vonku. . Spomínaný výrobca robotov,nedostal od štátu podporu na technologické centrum...nikto nevie prečo. Premenovaný Johnson v susedstve dostal už pomoc 2 x.... No comment. Tieto firmy robia skutočné linky a aplikácie desiatok až stoviek robotov, nič porovnateľné s malými integrátormi ako Robotec, Lumaco , Bost atd atd , ktorí dajú do hromady 1-2 roboty. Ale povedzme si aká je to svetová technika??? NO máš robot, dostaneš aplikáciu zvárania, ktorá je odskúšaná 1000 x a Ty hľadáš na Slovensku niekoho kto chce nahradiť ručné na robotické zváranie, urobíš polohovadlá zladíš proces a odchádzaš. Robotec? Ok majú jeden aplikátor na brúsenie..ale robot ja cudzí.

3. Aplikátori : čiže koncové zariadenia robotov: zváračky,vrtačky, skrutkovače...atd atd. Tu je jeden pokus firma Robotec..ale aj obrovská konkurencia..dnes si môžeš kúpiť čo chceš. Tu by sa asi najskôr našla dier an trhu lebo koncových aplikátorov bude treba veľa veľa druhov. Ale je to bežná strojárina.

4. Tak o čom píšeme teda...aplikácia robotov do praxi je bežná strojárina. Je to ako kúpiť obr stroj a aplikovať ho na daný druh výroby..to isté je s robotom..zistíš čo vie a hľadáš aplikácie...prirovnal by som to valníku..a lokálny výrobcovia robia nadstavby a rozširujú použitie. Áno aj v tom je know how
Článok mi príde ako príprava na neúčelné čerpanie fondov. Heslo je: sú tu prachy..tak nájdime tému aby sme ich vyčerpali. Veď povedzme si na rovinu sú firmy ako Robotec, Lumatec, Bost či CEIT ktorý získa zákazku tak cez Sario , ktoré Vám dosť jasne povie pri podpore od štátu, aby ste išli za bývalým ministrom do žiliny...tak potom tam napr. VW ide zo slušnosti niečo kúpiť... Povedzme si pri všetkej úcte čo vie CEIT viac ako 1 vo svete robotov???? BOST dostal na inováciu peniaze z EU - predstav si kupil Fanuc a zváral s ním....wau...wau by bolo asi tak pred 30 rokmi. Toto je ako keby sme rozprávali že chladnička vie chladiť. Preto sa bojím, že sa takejto šance chytia takýto ľudia.

Áno je to trend..ak chceme rozumne použit peniaze na štipko pre technikov a tak zavedme od stredných tech škôl povinú a zmysluplnú robotizáciu a automatizácie, to bude najrozumnejšie, ako použiť peniaze na nejasné projekty.

13.02.2017 | HromBlesk

Ešte pár faktov na ozrejmenie, aby sme fakt chápali pozadie.

Najväčší výrobca v EU robí 900 MEUR ročne na robotoch a 1,5 mld na systémoch robotizácie. t.j za systém a riešenie sa platí viac ako za robot samotný. Neverím že by sme niekedy dokázali robiť roboty za uvedenú sumu..potom sú už len výrobcovia z Japonska, Číny, Korei. Ameriky Talianska.

Na Slovensku ani najväčší výrobca robotov nerobí HW pre robotizáciu. HW pre robotizáciu - prípravky, polohovadlá je poľnotechnika..gro a robí v lacných krajinách ako Rumunsku, Srbsko, Turecko...Slovensko je už drahé na tento výroby.

13.02.2017 | Miroslav Balog

Ďakujem za názor.
Poďme postupne:
1. Zdroj dát je International Federation of Robotics. Ak máte lepšie dáta sem s nimi. Budem rád ak si upgradnem znalosti.
2. Na opätovnú výrobu priemyselných robotov nemôžeme ani pomyslieť. Ale v tom sa zhodneme, že firmy sú inovatívne a vyvíjajú vlastné riešenia (napr. spomenutý Robotec či CEIT). Je to naozaj veľká vec, že sme schopní vyvinúť inovatívne konkurencieschopné riešenie v našich limitovaných podmienkach a uplatniť ich na trhu.
3. Firmy sú schopné ponúknuť v priemyselnej robotike pridanú hodnotu "holému priemyselnému robotovi" v podobe napr. špeciálneho systému zvárania či brúsnej hlavy. To nevie každý a určite to nie je "bežná strojárina".
4. Z hľadiska servisných robotov vieme robiť naozaj špecialitky a to nie len "špeciál". Na týchto základoch je potrebné stavať. Posun by mal ísť do komplexných riešení s vysokou pridanou hodnotou. Práve klaster vytvára predpoklady pre riešenie spoločných komplexných riešení aj v spojení s firmami pôsobiacimi v digitálnych technológiách a IKT (viď. Košice IT Valley). A čo by to malo byť? Práve to by mali povedať firmy a trh! Nie úradníci a školy.
5. Napr. v USA existujú mechanizmy pomocou ktorých štát (napr. armáda) definuje svoje problémy a rieši ich trh. Tieto programy sú celosvetovo považované za úspešné a sú kopírované rôznymi krajinami.
http://www.etrend.s...
Na to aby definovali celospoločenské potreby naše štátne organizácie sme ešte nevyrástli. Predstavte si, že by napr. Ministerstvo práce bolo schopné zadefinovať hlavné problémy pri starostlivosti o pacientov a seniorov a Ministerstvo školstva spolu s Ministerstvom hospodárstva by podporili takýto vývoj... Áno, toto je fantasmagória...
5. Práve klaster je dobrá báza na rozvoj vzdelávania a zapojenie škôl do činnosti firiem. Logické by bolo podporiť vzdelávacie/tréningové centrá, ktoré by boli zastrešené klastrami (klastrovými organizáciami) združujúcimi množstvo MSP. Máloktorá MSP sa vie samostatne zapojiť do súčasného duálneho vzdelávania. O vysokých školách už nehovoriac.
6. Investície do vzdelania sú kľúčové pre rozvoj akejkoľvek krajiny a akéhokoľvek odboru. Nie je to však všeliek. Si len zoberte aká je dĺžka vzdelávacieho cyklu-teda opatrenie má skôr strednodobý až dlhodobý charakter. Všetky sektory však potrebujú boostnuť ich inovačnú výkonnosť... Teraz.
5. Úlohou agentúr je podpora biznisu, pričom pokiaľ sú schopné podporiť aj domáce firmy treba im tlieskať a zapojiť do ich činnosti ďalšie podniky. Určite nemajú fungovať ako odrhnutý vagón samé za seba. O tom si môžeme dať niekedy najbližšie nejaký blog a diskusiu. Na to sa fakt teším.

14.02.2017 | HromBlesk

Ako som uviedol, firmy ktoré uvádzate okrem SPINEA nemajú, zdôrazňujme nemajú taký know how aby boli lídri. Sú tu iné firmy ktoré know how majú a nepotrebujú byť členom žiadneho clustra či združenia...pozrite na Tmech, KUKA, DCa Engineering, MATADOR, CD Engineering atd atd..to sú integrátori ktorí niečo fakt vedia. Ani jedného ste nespomenuli. To sú firmy čo zvládli linky s aplikáciami 100 robotov. Pri všetkej úcte Robotec okrem jedneho aplikátora na brúsenie , je malý integrátor. Ale súhlasím, že oblasť robotov je pasé, potom je oblasť systémov a oblasť aplikátorov. Ano v oblasti aplikátorov a systémov je priestor.
Pre mňa je cesta iná: generovať dopyt po robotizácii.... ten sa generuje už dnes sám 1. nedostatkom prac sily 2. požiadavkou na opakovanú kvalitu 3. môžeme mu pomôcť správnou podporou..nie akými clustrami, ale napr dotáciou na roboty/robotizáciu...firmy prejavia záujem a naše firmy naň budú musieť zareagovať. Myslím že je ich už dosť o ktorých sme ani nepísali, aby dopyt zvládli. Že popri tom vyvyniemem iné nové super rišenia a aplikátori nepochybujem ale bolo by to účelné na konkrétnu potrebu.

14.02.2017 | Miroslav Balog

OK. Generovanie dopytu ako možnosť rozvoja je dobrý argument.
Dám Vám niekoľko nadhodov:
1. Problém je v tom, že SR môže generovať dopyt len v SR, pričom trh je svetový a hlavný odbyt riešení je mimo územia SR. Mali by sme preto podporovať riešenia s exportným potenciálom.
2. Dopyt SR je limitovaný. Nie všetky podniky sú v dnešnej dobe schopné a ochotné podstúpiť prechod na Industry 4.0.
3. Čo znamená podpora dopytu? Daňové úľavy alebo cashové peniaze z verejných zdrojov na technologickú obnovu, ktorá je tak či tak "dejinne nevyhnutná"?
4. Pri technologickom upgradingu z dôvodu len podpory dopytu budú benefity odchádzať mimo SR (a to hneď 2x).
5. Ak implementovať demand-side policy čo tak revolvingové nástroje? V menšej miere deformujú prostredie. Musia byť však súčasťou širšie nastaveného podporného rámca.
6. Práve schopnosť tvorby unikátnych riešení dáva priestor presadiť sa na svetových trhoch a to aj slovenským MSP! Nie nevyhnutne je potrebné sa spoliehať len na veľké podniky, príp. MNC (pričom nespochybňujem ich úlohu v ekonomike a vysokú inovatívnosť).
7. Máme tu plejádu úspešne presadených, alebo perspektívnych riešení práve z prostredia MSP. Tieto podniky spoločne spolupracujú (resp. začínajú spolupracovať) a to aj bez závislosti od veľkých hráčov-začína sa tvoriť klaster (inšpirácia napr. Massachusetts Robotics Cluster). Prečo nerozvíjať takéto rovojové platformy? Niekedy najbližšie si dáme niečo o klastroch.

14.02.2017 | HromBlesk

Na 1.a 2 Slovenský trh je na štart veľmi dobrý pre robotikov...nie je až taký konkurečný tlak..zatiaľ..pretože tí či to vedia..robia hlavne pre export a malé zákazky ako 1-2-3 roboty ich moc nelákaju, tak je tu priestor pre tých čo ste menovali. Neviem si predstaviť leší čas ako na ofenzívu ako dnes..ked chýbajú všade ľudia.
3. Popodru dopytu: áno daňová úľava..zrýchlený odpis, 20% ceny robota cash atd atd ....aj úspora energie je dejinne nevyhnutná...a podporujeme ju. Revolvingové nástroje ...áno.súhlas.
6. 7 ale v tom sa zhodneme že ak sa pri dopyte vytvorí unikátne riešenie ktoré trh ocení aj v zahraničí tak sme vyhrali. Narážam na program EU fondov niečo ako 2020 či ako sa to volalo...neuveríte aké zbytočnosti sa vyvíjali odtrhnuté od reality . Doma vyviň odskúšaj na domácom trhu a choď s tým do sveta...myslím že normálny sedliacky rozum.... Chcem sa len vyhnúť kecom o geniálnom produkte, na ktorý štát prispieval vývojom zdrojmi a hold ho nikto nechce kúpiť...napríklad naše slávne hufnice..svetový level..len ich nikto nekupuje.

14.02.2017 | Miroslav Balog

Čas na "ofenzívu" je ideálny. Čím skôr akceptujeme globálne trendy a pokúsime sa zachytiť vlnu tým lepšie.
Otázka je len ako správne zadefinovať ciel podpory. Tu sa rozchádzame (čo nie je z podstaty zlé. Je podľa mňa fajn zvážiť všetky možnosti). Diskutujeme dve možnosti: 1. podporu domácich robotických firiem, 2. podporu priemyselného upgradingu.
Ja tvrdím, že je lacnejšie a rýchlejšie (a efektívnejšie) v prvom kroku podporiť tvorbu riešení (podniky ich spolufinancujú a definujú si trhy) a podporiť export (do oblastí kde ich akceptuje trh). Je to hra s limitovaným množstvom hráčov. Zabrániť efektu mŕtvej váhy sa dá vhodne nastaveným spolufinancovaním.
Druhá možnosť je podpora dopytu veľkého množstva podnikov (určite by sa nedostalo na každého....) čo by mimochodom mohlo mať zaujímavé dôsledky na štátny rozpočet (daňové úľavy, cash). Výpadky v daňových príjmoch by sa reálne nedali vyčísliť (prognózovať).
Kombinácia oboch je určite ideálna. Neviem si však predstaviť, že by sa niečo takéto ako demand-side policy podarilo reálne presadiť v našich končinách. Preto som sa do tejto témy ani nepúšťal. Podľa mňa je to science fiction. A to nemyslím pejoratívne.

14.02.2017 | HromBlesk

Ja sa len bojím že budeme vyvíjať dávno vyvinuté za naše spoločné peniaze. ALebo budeme deklarovať okopírované za náš vývoj, len aby sme získali finančnú podporu od štátu. takýchto príkladov budem sypať v robotike kopec: EU fondy - pozrite si aké zdroje získal BOST, MATADOR na témy pri ktorých budete krútiť hlavou. Preto je pre mňa lacnejšie podporovať dopyt tam je to adresné, jasný zámer užívateľa. Existujú dnes 1000 aplikácií robotov ak nie 10000 tisíce...stačí z nich vyberať. A akurát tie naše musia byť výnimočné a svetové...aj keď môžu SS..simple stupid. Ale to by niekto nezobral podporu.

16.02.2017 | Miroslav Balog

No ale teraz sme sa posunuli do pozície výberu projektov a teda vhodnosti výberových kritérií. To je nová téma. A súhlasím s Vami, že dôležitá.
Ja si myslím (bez toho aby som vedel o aké projekty sa jedná), že všetky projekty v tejto oblasti majú výrazný inovatívny prvok. Na tom (inováciách a pridanej hodnote) je postavený tento biznis.
Zvážte či je správne hodnotiť a haniť inovatívnych lídrov našej ekonomiky (to sú práve firmy v tejto oblasti a to aj tie ktoré sa Vám nepozdávajú) na základe informácii typu JPP (jedna pani povedala)... aj keď ja rozumiem medzi-firemnej rivalite...

17.02.2017 | HromBlesk

Nie nejde o rivalitu. A nestojím o podporu. Som hrdý že to zvládame bez nej. Tú firmu ktorú napr. namietam som volal ku nám riešenie problému brúsenia...a sklamanie. Vyriešili sme obratom návštevou v Hanoveru na veľtrhu, kde riešenie bolo okamžite, už odskúšané a nebolo ho treba vyvíjať.

Inovatívnych lídrov nehaním, držím im palce, len nech sú ďalej inovatívny, ale za svoje resp za peniaze svojich klientov a nie z verejných zdrojov.

Nie nie som presvedčený o efektivite takéhoto nástroja .
Skrátka nedokážem nájsť zmysluplné vývojové projekty z verejných či EU fondov, kde nedochádza k plytvaniu. Ked sa pozriete na zoznam schválených projektov tak je Vám zle. Pozrite čo sa deje: vývojové projekty slúžia na dotovanie prevádzky, ..ako?? no firmy píšu na projekt hodiny, ktoré tam nepatria... 3 x akože prerábajú koncept atd atd a dotujú vlastnú výrobu. Vlastné hodiny si učtujú priamo alebo cez kamošov akože 100 EUR/hodinu len aby vyčerpali budget.
Podporte spotrebu prosím. Bude to lacnejšie adresnejšie spravodlivejšie.

17.02.2017 | HromBlesk

Ešte sa k tomu vrátim a dosť. VW blava aplikuje 1500 robotov do výroby , PSA, KIA, ich dodávatelia napr MATADOR stovky a stovky..niektorí ano, ale väčšinou nie.. žiadajú na to dotácie??? Nie vedia že je to nevyhnutnosť pre kvalitu, spoľahlivosť, výkon. Čo viac treba ako jednoduché počty: zvárací robot 30,000 EUR a to je už fakt drahý, second hand za polovicu, človek zvárač 1200 hrubý/1650 cena práce bez odevu stravy atd atd spolu 19.800 EUR ročne. Robot robí tri zmeny ....návratnosť rok a čosi. Nehovorím o kvalite výkone spoľahlivosti. Aký iný impulz potrebuje aj MSP aby sa rozhodol??? Len aby niekto prišiel a vysvetlil mu výhody, každý gazda zareaguje. Ak sa pri takomto riešení nájde aj originálne riešenie, ktoré by možno ocenil niekto iný aj iní zákazníci tak máš vyhrané, tak to rozvíjaj ďalej. A je to overené praxou.

Zoberte si opačne...uuu máme peniaze z fondu ...nepotrebujete čosi??? Jasna že ano keď je zadarmo resp za polovicu..aj toto aj to aj to skús..veď z cudzieho krv netečie. Tak to dopadne. Verte mi.

16.03.2017 | LPB

+
Vďaka za výborné príspevky.

Miroslav Balog

Miroslav Balog
  • Počet článkov: 6
  • Priemerná čítanosť: 1763
  • Priemerná diskutovanosť: 10
  • RSS blogu

O blogu

Ako akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses sa venujem strategickému rozvoju firiem, klastrov a štátu so zameraním na inovačnú výkonnosť, klastrovú spoluprácu a tvorbu rozvojových stratégií.