Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Miroslav Balog

Viete si predstaviť Slovensko ako robotické Silicon Valley?

11.02.2017 | Miroslav Balog

Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, Slovensko má potenciál byť špičkou v robotike. Čo spraviť pre rozvoj? Kde orientovať podporu? V akom štádiu sa nachádza trh?

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 18

Čo si však treba uvedomiť hneď na úvod pred hľadaním odpovedí – robotika je  vysoko inovatívne (a R&D intenzívne) odvetvie a rozdeľuje sa na priemyselnú a servisnú. Už z názvu je zrejmé, že v prípade priemyselných robotov sa jedná o tie, ktoré sú využívané v priemysle, a to od automobilového cez farmaceutický po potravinárstvo, či ťažký priemysel. Servisná robotika zahŕňa kategóriu profesionálnych robotov pre obranu, kozmonautiku či zdravotníctvo, ale aj kategóriu tzv. osobných servisných robotov pre domáce účely (vysávače), zábavu (hračky), či vzdelávanie.

 30+ rokov robotiky na Slovensku

Korene slovenskej robotiky siahajú do 80. rokov minulého storočia, kedy ešte v bývalom ČSSR došlo k rozhodnutiu podpory tejto perspektívnej oblasti. Centrami rozvoja v SSR boli najmä Košice a Prešov. Kľúčové pre rozvoj robotiky (a automatizácie) boli jednak hlad priemyslu po nových technológiách, ale aj politická podpora a z toho vyplývajúce zdroje. Primárna motivácia bola na vtedajšiu dobu štandardná - udržať (technologický) krok s nepriateľským západom. Vďaka tomu sa na strojárskych základoch Slovenska podarilo vybudovať na tú dobu relatívne slušnú základňu, ktorá stála na tzv. výrobno-hospodárskych jednotkách (VHJ), najmä ZŤS a VUKOV Prešov, ale aj komplementárnych výskumno-vývojových kapacitách, najmä v prostredí vysokých škôl.

Po nežnej revolúcii VHJ zavial prach zabudnutia. Z trosiek VHJ však povstali veľmi inovatívne firmy, ako napr. EVPÚ či ZŤS VVÚ Košice (výpočet firiem v celom blogu je len ilustratívny). Len pred nedávnom potenciál vysokých škôl zastrešilo Národné robotické centrum. Okrem toho prostredie vysokých škôl bolo liahňou nových inovatívnych firiem, ako napr. CEIT či Kybernetika, ktoré uplatnili svoje riešenia v rámci výroby MNC ako sú VW či US Steel. V priebehu rokov vznikalo množstvo ďalších inovatívnych firiem, ako sú napr. MicroStep, Prvá zváračská, Spinea, Lumaco, Manex či Robotec. Mnohé slovenské robotické firmy aj v spolupráci s Národným robotickým centrom a univerzitami vyvíjajú vlastné vysoko inovatívne riešenia v rôznych aplikačných oblastiach od priemyslu, bezpečnostných systémov po umelú inteligenciu. Pre posilnenie vzájomnej spolupráce, ktorá je základnou esenciou úspechu Silicon Valley, významní hráči založili strešnú organizáciu Klaster AT+R, ktorý je zárodkom vznikajúceho klastra a užšej spolupráce.

Pre rozvoj sektorov je vždy veľkou výhodou, ak má nejakú históriu a zázemie (najmä infraštruktúrne a inštitucionálne) a práve Klaster AT+R by mohol byť takouto rozvojovou platformou, ktorá by mohla čerpať inšpiráciu z iných podobných úspešných organizácií. Infraštruktúrne inovačné zázemie je však stále poddimenzované najmä v prostredí podnikov, ale čiastočne aj VaV organizácií (hovoríme o robotike, nie napr. o materiálovom výskume). Systémové zlyhania sú evidentné aj v iných oblastiach, ako sú napr. zameranie vzdelávacieho systému či nedostatočná podpora exportu. Aj napriek tomu odvetvie postupne rastie. Rozvoj by však mohol byť oveľa dynamickejší v prípade nastavenia priaznivého prostredia katalyzujúceho najmä inovačné aktivity.

 Perspektívy robotiky

Trh s priemyselnými robotmi narástol podľa Medzinárodnej robotickej federácie v roku 2015 o 15 % na 253 748 kusov, pričom napr. v rámci elektrotechnického priemyslu došlo medziročne k rastu až o 41 %. Pre porovnanie v rokoch 2008–2013 bol priemerný ročný rast 9,5 %. Až 75 % celosvetového predaja priemyselných robotov sa realizuje v piatich krajinách, a to: Čína, Južná Kórea, Japonsko, USA a Nemecko (medziročný rast +70 %). Čína inštalovala 68 600 priemyselných robotov (+20 %). Pre porovnanie 38 300 robotov bolo inštalovaných v Kórei (+55 %), cca. 35 000 v Japonsku (+20 %), 27 504 v USA (+5 %), 20 105 v Nemecku (v celej Európe 50 100 kusov).

Celosvetovo najväčším trhom je Čína s 27 %-ným trhovým podielom a projekciou pokračujúceho dynamického rastu využívania priemyselných robotov. Treba si uvedomiť, že dynamika robotizácie (a digitalizácie) čínskeho priemyslu predstavuje ekonomickú hrozbu aj pre našich výrobcov (tradičný priemysel), keďže povedie k ďalšiemu rastu pridanej hodnoty (ale aj produkčných kapacít) v Číne, čo by malo byť varovaním aj pre naše (európske) podniky. Je zrejmé, že ekonomická sila Červeného draka stále rastie a čo je podstatnejšie, transformuje sa na kvalitatívne inú úroveň. Rast využívania priemyselných robotov ukazuje na to, že Čína v rámci budovania svojej ekonomiky a zvyšovania konkurencieschopnosti vsadila na správnu kartu, ktorá sa u nás začína označovať ako Industry 4.0 či Priemysel 4.0.

Z hľadiska sektorového rozdelenia robotizácie je lídrom automobilový priemysel, ktorý patrí medzi najvýznamnejších odberateľov priemyselných robotov, pričom predaj narástol o 4 % na 97 500 kusov. Priemerný medziročný rast robotov v automobilovom priemysle medzi rokmi 2010 a 2015 bol 20 %. Pre porovnanie - elektrotechnický priemysel v roku 2015 využil 64 600 robotov (+41 %).

Priemerná globálna hustota priemyselných robotov je 69 na 10 000 zamestnancov v priemysle (92 Európa, 86 Amerika, 57 Ázia). Hustota robotov v Kórei je až 531 na 10 000 zamestnancov. Japonsko má celosvetovo najvyššiu koncentráciu robotov v automobilovom priemysle, a to až 1 276 na 10 000 zamestnancov (Kórea 1 218, Nemecko 1 147). Automobilový priemysel je tak technologicky najnáročnejšie odvetvie z hľadiska potreby využívania moderných robotických riešení.

Celkovo predaj priemyselných robotov dosiahol až 11,1 mld. USD (+9 %), pričom veľkosť trhu po započítaní iných súčastí ako sú napr. softvérové riešenia, systémové inžinierstvo, dosahuje odhadovanú veľkosť až 35 mld. USD.

Široké využívanie robotov v priemysle, ale aj digitalizácia priemyslu sú spojené s rozbiehaním tzv. štvrtej priemyselnej revolúcie, ktorá sa označuje ako Industrie 4.0. Štvrtá priemyselná revolúcia prináša ďalšie zvyšovanie produktivity, vznik vysoko špecializovaných pracovných pozícií nielen priamo u producentov robotov a systémových integrátorov, ale aj veľké investície do obnovy európskeho priemyslu. Len v Nemecku sa očakávajú do roku 2020 investície vo výške 40 mld. EUR a v európskom priestore až 140 mld. EUR. Slovensko ako priemyselne vyspelú krajinu by takéto investície nemali obísť (viď. investícia VW v Bratislave - 1000+ robotov), pričom pozitívne ovplyvnia udržateľnosť investícií v tomto geografickom priestore. Robotizáciu tak treba vnímať ako príležitosť, a to z dvoch pohľadov – jednak technologického upgradingu štandardného priemyslu, ale aj rozvoja firiem pôsobiacich v robotike (teda dodávateľov riešení). 

Celkový predaj profesionálnych servisných robotov v roku 2015 dosiahol až 41 060 v porovnaní s 32 939 v roku 2014, čo predstavuje 4,6 mld. USD (+ 14 %). Predaj servisných robotov pre osobné použitie dosiahol až 5,4 mil. ks (+ 16 %). Objem predaja narástol o 4 % na 2,2 mld. USD. Podľa prognóz medzi rokmi 2016-2019 bude predaných až 333 200 servisných robotov pre profesionálne využitie a až 42 mil. pre osobné a domáce využitie (o.i. 30 mil. robotických vysávačov a 910 000 kosačiek).

Trh a aplikačné možnosti sú, s istým nadnesením, „nekonečné“ a využívanie servisných robotov v budúcnosti môžeme očakávať v rôznych, v dnešnej dobe, nevšedných oblastiach. Napríklad z dôvodu rýchleho rozvoja umelej inteligencie sa otvára využitie robotov napr. v oblasti starostlivosti o seniorov čo nás postaví pred rôzne aj filozofické otázky vďaka reálnej interakcii (empatický) robot - (opustený) človek. Súčasné bezpečnostné hrozby zväčšujú aplikačnú oblasť v oblasti bezpečnostných a obranných riešení, ktoré minimalizujú riziká expozície ľudí v rizikových oblastiach alebo situáciách.

 Quo vadis slovenská robotika?

Slovenská robotika dokázala svoju životaschopnosť. Podniky majú bojovnosť a inovatívnosť vo svojich DNA. Ich ďalší rozvoj však môže byť omnoho dynamickejší a môžu si odtrhnúť z obrovského koláča európskeho, ale aj svetového trhu väčšie sústo v prípade, ak sa im vytvoria lepšie podmienky na posilnenie najmä ich inovatívnosti a realizáciu výskumno-vývojových projektov, ktoré môžu v konečnom dôsledku viesť k zvyšovaniu zamestnanosti. Rozvoj robotiky (spoločne s digitálnymi technológiami) bude spojený so zvyšovaním produktivity tradičného priemyslu, ale aj so zvyšovaním zamestnanosti priamo u producentov riešení a systémových integrátorov. Globálnym trendom, o ktorých sa diskutuje, sa brániť nedá a už vôbec nie v prípade krajiny s veľkosťou 5,5 mil. obyvateľov. Prichádzajúca tsunami Industry 4.0 „zmetie“ značnú časť priemyslu tak, ako ho vnímame v súčasnosti a vytvorí priemysel fungujúci na iných (technologických) princípoch. Na tejto rozvojovej vlne (nový Kondratievov ekonomicky cyklus) sa však môžeme ako krajina zviesť, ak ju včas zachytíme. Musíme však sami sebe dokázať, že vieme byť SMART a robiť strategické rozhodnutia. Pritom treba vziať do úvahy množstvo faktorov ako napr. zamestnanosť v perspektívnom high tech odvetví, akým je robotika, je dlhodobo stabilná a jedná sa o pozície s nadpriemerným ohodnotením. Práve vznik pozícií v takýchto oblastiach by sme mali cielene podporovať, a tým o.i. prispievať k diverzifikácii štruktúry našej ekonomiky.

Podpora by mala smerovať do oblastí (technologických domén), v ktorých má slovenská robotika potenciál dosiahnuť globálne technologické či trhové líderstvo, pričom sa môže jednať aj o relatívne úzky niche market, napr. v logistických, rezacích, brúsnych, zváracích alebo bezpečnostných systémoch, alebo ich kombináciu. Implementácia Industry 4.0 tak v európskom priestore spolu s bezpečnostnými hrozbami vytvára obrovský priestor pre uplatňovanie aj riešení so značkou Made in Slovakia.

Je zaujímavé, že mnohé technologické riešenia, ktoré vznikajú na Slovensku, sú vzájomne komplementárne a tak cielený rozvoj môže podnietiť vznik celého spektra nadväzujúcich riešení, čo z hľadiska finálnych zákazníkov môže byť výhodná pozícia. Na dôvažok, to vytvára predpoklady pre budovanie lokálneho robotického hodnotového reťazca, čo by posilnilo dlhodobú konkurencieschopnosť tohto odvetvia prostredníctvom podpory premyslenej ekonomickej špecializácie.

No a práve o zavedenie systému podpory prispievajúcemu k rastu zamestnanosti a zvyšovaniu pridanej hodnoty nás suboptimálne posúva Európska komisia, ktorá pre štrukturálne fondy vo výške viac ako 2 000 000 000 EUR dala podmienku prioritného rozvoja obmedzeného množstva perspektívnych oblastí s trhovým potenciálom. Slovensko si ako jednu z oblastí špecializácie zvolilo (aj) robotiku (v rozumnom spojení s automatizáciou a digitálnymi technológiami). Podpora by mala smerovať do presne definovaných technologických/trhových oblastí, ktoré by mali spoločne určiť aktéri reálne pôsobiaci v robotike prostredníctvom (európska terminológia) tzv. enterpreneurial discovery process-u. Úlohou policy makerov by malo byť podporovať takéto spoločné odborné aktivity priemyslu a VaV organizácií (a to nie len v robotike) a vytvárať podmienky rozvoja. Zatiaľ však úspešne odolávame a robíme úskočné a maskovacie manévre a stále neplníme tzv. ex ante kondicionalitu pre časť štrukturálnych fondov. Do kedy ešte?

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 18

Miroslav Balog

Miroslav Balog
  • Počet článkov: 5
  • Priemerná čítanosť: 1776
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Ako akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses sa venujem strategickému rozvoju firiem, klastrov a štátu so zameraním na inovačnú výkonnosť, klastrovú spoluprácu a tvorbu rozvojových stratégií.

Miroslav Balog

Miroslav Balog
  • Počet článkov: 5
  • Priemerná čítanosť: 1776
  • Priemerná diskutovanosť: 11
  • RSS blogu

O blogu

Ako akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses sa venujem strategickému rozvoju firiem, klastrov a štátu so zameraním na inovačnú výkonnosť, klastrovú spoluprácu a tvorbu rozvojových stratégií.

Kalendár sa načítava...