Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Miroslav Balog

Kde urobila NOKIA chybu?

28.11.2017 | Miroslav Balog

Globálne úspešná NOKIA stratila svoje trhové postavenie zlým odhadom vývoja trhu. Dá sa vyvarovať takýmto chybám a odhadovať možný vývoj?

  • Tlačiť
  • 22

Životný príbeh spoločnosti NOKIA, na ktorú si všetci pamätáme ako globálne úspešného výrobcu mobilných telefónov, je veľmi zaujímavý a inšpiratívny. NOKIA však nebola vždy výrobca mobilných telefónov.
NOKIA bola založená vo Fínsku v roku 1865 (!), pričom core biznis bol papierenský priemysel. Postupne úspešne rozširovala svoje portfólio do oblasti gumárenstva, lesníctva, či elektrotechniky. Globálny úspech zažila počas pôsobenia v telekomunikačnom biznise ako výrobca mobilných telefónov. Každý z nás mal aspoň raz telefón tejto značky. NOKIA tak počas svojej viac ako storočnej histórie zvládla rozširovanie a vstup na nové trhy. Podcenila však nástup smart mobilných telefónov, čo spôsobilo stratu dominantnej trhovej pozície v predaji mobilných telefónov.

Úspechy a pád
NOKIA mala v roku 2000 predaj na úrovni 30,4 miliardy EUR a zamestnávala 60 289 zamestnancov (24 000 bolo vo Fínsku). Spoločnosť mala výrobu lokalizovanú v 10 krajinách a výskum a vývoj až v 15 krajinách. Jej výskumno-vývojové centrá boli typicky umiestnené v blízkosti univerzít a iných výskumných centier.
NOKIA urobila množstvo dôležitých rozhodnutí, ktoré ju vyniesli až na vrchol pyramídy telekomunikačného úspechu. Jedným z nich bolo uvedenie modelu NOKIA 2100. NOKIA 2100 bola navrhnutá Los Angelským freelancerom (Frank Nuovo), ktorý sa neskôr stál šéfdizajnérom spoločnosti. Model ponúkal veľký displej a rolovacie menu, ktoré sa neskôr stalo štandardom v odvetví. Nokia predala viac ako 20 miliónov kusov tohto modelu, pričom cieľ bol v tom čase „len“ 400 000. NOKIA uviedla tento produkt ako módnu záležitosť namiesto technologického riešenia. Smerovanie NOKIA sa v retrospektívnom pohľade dlhodobo ukazuje ako správne, napr. v roku 1998 predpokladali, že mobilný internet bude budúcnosť spoločnosti.
Na začiatku nového milénia čelilo celé odvetvie výzvam tvorby a presadenia štandardov. V tomto období napr. Microsoft vyvinul softvér Stinger. Stratégiou NOKIA bolo licencovanie častí softvéru a komponentov iným výrobcom, čo jej malo pomôcť presadiť firemné štandardy globálne. Koncom roka roku 2001 deklarovala, že plánuje predať licenciu na zdrojový kód Internetového browsera spoločnosti Samsung. So spoločnosťami Ericsson, Motorola a Phone.com založili WAP Forum (Wireless Application Protocol), ktoré malo v roku 2000 viac ako 200 členov. Spolu so Sony, Ericsson, Microsoft, IBM, Intel vyvinuli Bluetooth, ktorý sa stal v tom období štandardom. Hlavným konkurentom bol iný koncept, ktorý sa volal WiFi.
Napriek dobre rozbehnutým aktivitám už dnes väčšina z nás na telefóny NOKIA spomína len s nostalgiou. NOKIA v istom okamihu nesprávne vyhodnotila trendy v oblasti vývoja technológií (Smart phonov), a to aj napriek tomu, že v oblasti smart phonov uviedla vlastný operačný systém Symbian. Trhovým lídrom sa stal Apple a Samsung. Dominancia NOKIA skončila.

Poučenie z krízového vývoja
Štandardnou strategickou chybou je predpoklad lineárneho vývoja trendov (napr. trhov, spoločnosti, technológií), pričom opak je (často krát) pravdou. Nelineárny vývoj je pravidlom a je potrebné ho zohľadniť v strategickom rozhodovaní. Vplyv (aj zdanlivo) nepredpokladateľných udalostí môže mať dramatický (kaskádový) vplyv na spoločnosť či podnik. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko. Každá hospodárska kríza, alebo snehová nádielka prekvapí firmy, štát, alebo cestárov. Pri cestároch je to však prekvapivé prekvapenie, keďže pravdepodobnosť sneženia v novembri je veľmi vysoká. :)
NOKIA nedokázala včas zachytiť a správne interpretovať zmeny a trendy a následne adekvátnym spôsobom na ne reagovať prostredníctvom proaktívnej realizácie obranných opatrení.
Kombinatorické využitie prognostických metód široko využívaných armádami a tajnými službami je modernou odpoveďou na neistoty a nelineárny vývoj aj v prostredí korporátneho rozhodovania, ale aj strategického rozhodovania štátu.
Jednou zo široko využívaných metód je aplikácia prístupu Technology Foresight, a s tým spojenou metódou scenárov, ktoré by nemali chýbať v palete metód strategického plánovania moderných podnikov, či štátu.
Správne definované scenáre a modelovanie odpovedí na predpokladané dianie umožňuje riadiť aj komplexné a komplikované deje, akými nie sú len ozbrojené konflikty, ale aj rozvoj firiem pôsobiacich na konkurenčných trhoch. Práve preto je tvorba scenárov široko využívaná na korporátnej úrovni modernými inovatívnymi podnikmi hľadiacimi do budúcnosti. U nás však prakticky absentuje.

  • Tlačiť
  • 22

Miroslav Balog

Miroslav Balog
  • Počet článkov: 14
  • Priemerná čítanosť: 2107
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Ako akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses sa v spoločnosti Strategos, s.r.o. venujem strategickému rozvoju firiem a štátu so zameraním na inovačnú výkonnosť, klastrovú spoluprácu a tvorbu rozvojových stratégií. Špecializujem sa na prognostické metódy, ako je napr. Technology Foresight.







 

Miroslav Balog

Miroslav Balog
  • Počet článkov: 14
  • Priemerná čítanosť: 2107
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Ako akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses sa v spoločnosti Strategos, s.r.o. venujem strategickému rozvoju firiem a štátu so zameraním na inovačnú výkonnosť, klastrovú spoluprácu a tvorbu rozvojových stratégií. Špecializujem sa na prognostické metódy, ako je napr. Technology Foresight.







 

Kalendár sa načítava...