Články označené ako BrandCom sú pripravené a publikované v spolupráci s komerčnými partnermi. Hoci redakcia TRENDU nie je ich autorom, ich obsah považuje za prínosný pre čitateľa a preto umožnila ich publikovanie. Viac o BrandCom

BLOG Miroslav Balog

Hurááá na eurofondy! (časť 3.) – kvalitný projekt je rozhodujúci

29.06.2017 | Miroslav Balog

Štrukturálne fondy sú tu a čerpanie je žalostné. Preto sa blíži run na €-fondy. Zvýšenie efektívnosti štrukturálnych fondov ide ruka v ruke s ich správnym a transparentným prerozdeľovaním. Pre odstránenie problémových častí je treba hľadať kritické miesta v systéme.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 7

Krátka rekapitulácia na úvod. Na Slovensko prichádza viac ako 15,55 miliardy € EŠIF (Európskych štrukturálnych a investičných fondov). Sú to obrovské zdroje určené na Programové obdobie rokov 2014-2020. Fondy sú alokované v 9 operačných programoch. Ku dňu 31. 5. 2017 (polovica programového obdobia!) je čerpanie len 6,55 % a celkové kontrahovanie 23,47 %. Slabé čerpanie ukazuje na opodstatnenosť úloh a postavenia Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ktorý je v postavení centrálneho koordinačného orgánu pre fondy EŠIF (CKO). Zdá sa, že sa ešte poriadne zapotí s niektorými problémovými Operačnými programami. Good luck. Tak či onak, do roku 2020 (+3) bude prerozdelené veľké množstvo zdrojov. Je nevyhnutné zabezpečiť ich transparentné a strategicky správne (!) prerozdelenie.

Proces prerozdeľovania
Ministerstvá vyhlasujú výzvy, ktoré musia byť v súlade jednak s Operačnými programami a nadväzujúcou dokumentáciou (napr. schémy štátnej pomoci), ale aj pravidlami a metodickými usmerneniami CKO.
Výzva spolu s rôznymi prílohami určuje podmienky, ktoré musí splniť každý potenciálny žiadateľ. Žiadatelia vypracúvajú žiadosti (tzv. ŽoNFP) podľa požiadaviek definovaných vo výzve. Žiadosti spolu s požadovanými prílohami následne zasielajú sprostredkovateľským orgánom (najčastejšie rôznym agentúram). Problém vzniká už na začiatku pri príprave výziev (a schém), do prípravy ktorých nie je zapojená odborná verejnosť či zástupcovia cieľových skupín, ktorí by mohli pomôcť vychytať nedostatky už v nastaveniach. Problémom je však najmä rigidný a komplikovaný systém pravidiel, ktorý bráni zjednodušeniu podmienok poskytnutia pomoci a ich prispôsobeniu tej ktorej kategórii potenciálnych príjemcov.
Hroziace sankcie zo strany Európskej komisie za nečerpanie spôsobuje aj zdĺhavý schvaľovací proces predchádzajúci vyhláseniu každej výzvy na predkladanie žiadostí.

Proces hodnotenia prechádza dvoma krokmi: administratívnou (formálnou) kontrolou a odborným hodnotením. Sú však možné rôzne modifikácie, ako bola napr. výzva na podporu realizácie dlhodobého strategického výskumu, v rámci ktorej odbornému hodnoteniu predchádzalo zhodnotenie projektov zo strany zahraničných odborníkov. Žiadatelia mali možnosť projekty vylepšovať podľa ich odporúčaní.

V rámci prvej (formálnej) kontroly sa preveruje formálna správnosť a splnenie formálnych kritérií žiadostí a žiadateľmi. Je dobré, že v prípade mnohých pochybení na strane žiadateľov majú čas na doplnenie požadovaných informácií. V rámci formálnej kontroly zvyčajne vypadne minimum žiadostí.
Následne po formálnej kontrole žiadosti postupujú do odborného hodnotenia. Existujú dva typy hodnotiteľov - interní a externí.
Hodnotitelia projektov by mali byť odborníci, ktorí by mali spĺňať isté odborné, ale aj osobnostné kritériá. Každé ministerstvo si nastavuje vlastné kritériá pre výber hodnotiteľov. Hodnotiteľ by mal byť jednak odborník, ale aj vyzretá integrovaná osobnosť, ktorá dokáže posúdiť projekt z istého nadhľadu. Typickým prípadom nevyhnutnej odbornosti hodnotiteľov sú výskumno-vývojové projekty, alebo projekty zamerané na zhodnotenie biznis modelov (3 ročná prax isto nestačí). Záujem hodnotiteľov podmieňuje aj veľkosť odmeny – mnohé projekty sú hodnotené vo výške niekoľko 100€, čo naozaj nie je motivačná suma pri predstave nákladov spojených s cestou do miesta hodnotenia (najčastejšie Bratislava). Možno sa teda domnievať, že výška odmeny v mnohých prípadoch priamo vplýva na kvalitu hodnotiteľov.

A potom tu máme špecifické typy projektov - tzv. národné projekty. Jedná sa o projekty s veľkosťou aj niekoľko desiatok miliónov €, ktoré sú určené pre verejné organizácie. Sú to projekty, za hodnotenie ktorých dostane hodnotiteľ rovnako niekoľko 100€. Je preto oprávnené sa pýtať, či by v takýchto prípadoch nemalo byť hodnotenie zabezpečené renomovanými zahraničnými odborníkmi? Hovoríme o mnoho miliónových projektoch, ktoré by mali mať dosah na celú spoločnosť. Trend využívania zahraničných odborníkov je bežný všade vo vyspelom svete. U nás je žiaľ využívaný nedostatočne.ň

Odborní hodnotitelia udeľujú body podľa definovaných hodnotiacich kritérií. Snahou pri nastavovaní hodnotiacich kritérií by malo byť hodnotenie kvantifikovateľných parametrov žiadosti/projektových zámerov (napr. počet vytvorených pracovných miest, počet km diaľnice), čo minimalizuje stupne voľnosti rozhodovania hodnotiteľa a priamo zvyšuje objektívnosť výberu (príklad: projekt, ktorý vytvorí 0-3 miesta získava 1 bod, projekt so 4-5 miestami získava 2 body atď.). Objektívne treba priznať, že nie vždy je možné nastavovať len tento typ hodnotiacich kritérií. Práve v týchto prípadoch je kriticky dôležitá odbornosť a reálna skúsenosť hodnotiteľov.

Systémovým problémom je nastavovanie hodnotiacich kritérií pre celé operačné programy, ktoré majú častokrát široký záber. Univerzálne kritériá tak nedokážu postihnúť špecifiká rôzne zameraných výziev v rámci jedného operačného programu. Možnosť schvaľovania kritérií šitých na mieru mnohých špecifických výziev v Monitorovacích výboroch nie je dostatočne využívaná.

A čo je ešte závažnejšie, hodnotenie skoro vždy zohľadňuje rôzne aspekty podaných projektov a v „závale“ hodnotiacich kritérií sa tak stráca pointa projektov. Projekt so suboptimálnym cieľom môže byť vysoko hodnotený v rôznych kritériách, ako napr. administratívne kapacity žiadateľa. Jednoducho nie vždy musí v rámci hodnotenia zvíťaziť ideovo najlepší projekt.
Práve tu môže byť dobrý priestor pre využitie a budovanie odborných kapacít Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, ktorý by v rámci schvaľovania výziev vo väčšej miere pripomienkoval jednak odborné zameranie výziev, ale aj vhodnosť hodnotiacich kritérií. Pripomienky k návrhom výziev by tak nemali mať len formálny charakter.

Hodnotenie je najčastejšie realizované dvomi hodnotiteľmi, ktorí spoločne diskutujú a optimalizujú svoje názory. V minulosti obaja hodnotitelia vypracovávali vlastné posudky a až následne spoločné hodnotenie, čo neumožňovalo „deľbu práce“ (obaja museli preštudovať všetky pridelené projekty). V minulosti sa taktiež uplatňovala (vzorková) kontrola po každom kroku hodnotiaceho procesu, ktorá vykazovala isté nedokonalosti. Jej zachovanie však malo zmysel.
Spoločné hodnotenie postupuje do výberovej komisie, ktorá rozhoduje o udelení/neudelení podpory. Zasadnutie výberovej komisie je formálnym krokom, kedy sa rozhoduje o udelení podpory (€-fondov). Je dôležité si uvedomiť, že komisia pri rozhodovaní vychádza z predchádzajúcich procesov, a teda (najmä) z počtu udelených bodov odbornými hodnotiteľmi. Projekty s vyšším počtom bodov sú prirodzene uprednostnené. Samotné zasadnutie komisie trvá limitovanú dobu a za túto krátku dobu nie je možné individuálne posúdiť množstvo projektov (sú výzvy, v rámci ktorých sa posudzuje niekoľko stoviek projektov). Na konci dňa sú tak rozhodujúce body udelené v odbornom hodnotení.

Kritickým bodom celého procesu z hľadiska výberu najlepších projektov je tak odborné hodnotenie projektu. Z hľadiska prípravy projektov je tak kľúčová príprava kvalitnej projektovej žiadosti.

Proces hodnotenia prebieha štandardne v priestoroch implementačnej organizácie. Tento prístup môže teoreticky viesť  k ovplyvňovaniu hodnotiteľov. Preto je kriticky dôležitá integrita osobností hodnotiteľov. Túto (možnú) nedokonalosť pred rokmi úspešne eliminovala Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorá zaviedla elektronický hodnotiaci systém. Expert hodnotí projekty mimo priestorov agentúry, napr. v kľude domova. Prístup APVV by tak mohol byť inšpiráciou v hodnotení aj EŠIF. Možno sa len domnievať, či svoj systém môže APVV bezodplatne poskytnúť aj iným verejným organizáciám poskytujúcim verejné zdroje, ktoré by si ho mohli následne upraviť podľa svojich špecifík.

Možným (parciálnym) riešením pre niektoré typy podpôr (napr. výskum a vývoj, transfer technológií, podpory s minimom kritérií hodnotiacich kvantitatívne parametre projektu) je zaradenie všetkých žiadostí, ktoré prejdú odborným hodnotením do objektívneho výberového procesu, akým je napr. losovanie. To znamená, že zo všetkých žiadostí, ktoré spĺňajú odborné parametre a prejdú hodnotením, by sa podporené projekty žrebovali. Rozdiel by bol v tom, že by sa neprideľovali zdroje len podľa počtu bodov, ale všetky kvalitné žiadosti by sa dostali opätovne na rovnakú štartovaciu čiaru. V takomto prípade by výberová komisia mala opäť opodstatnenie a dozerala by na proces žrebovania (možno za prítomnosti notára). Že sa to naozaj dá, dokazuje aj systém Inovačných voucherov, ktoré poskytovalo Ministerstvo hospodárstva SR práve takýmto systémom. Využitie losovania ako metódy udeľovania podpory minimalizuje efekt subjektívneho hodnotenia a predstavuje príklad zavádzania inovácií v štátnej správe. Systém žrebovania môže byť implementovaný aj v rôznych alternatívnych režimoch, ako napr. lepšia polovica projektov prejde na základe bodového hodnotenia a zvyšok sa žrebuje.

V prípade niektorých (!) typov projektov by mohlo byť elegantným spôsobom napr. zapojenie investorov, ktorí budú sprostredkovať zdroje alokované v Slovenskom investičnom holdingu (SIH). SIH alokuje až 3 % „našich“ EŠIF. Financovanie (niektorých) projektov by tak išlo z 3 zdrojov - vlastné zdroje žiadateľa, NFP (nenávratný finančný príspevok) a zdroje investora. Investor by bol garantom racionality projektov, keďže jeho cieľom je vlastný zisk (v prípade svojho vlastného zlého rozhodnutia by si generoval stratu). Trošku provokačne: predstavte si vybudovanie veľkého vedeckého parku, do ktorého by mal investovať inštitucionálny/i investor/i. Takýto park by bol investorom tlačený do generovania príjmov a smerovanie slovenskej vedy by sa v oveľa väčšej miere orientovalo na potreby ekonomiky. Toto je v našich podmienkach čistá utópia.

Odporúčania na záver
Kritickým bodom celého hodnotiaceho procesu sa zdá byť odborné hodnotenie. Pre minimalizáciu možných negatívnych efektov je nevyhnutné v rámci implementácie EŠIF zabezpečiť:
1. maximálne využitie kritérií, ktoré hodnotia kvantitatívne parametre projektov podľa zamerania jednotlivých schém pomoci,
2. výber (skutočne) kvalitných hodnotiteľov a ich adekvátne ohodnotenie,
3. využívanie zahraničných hodnotiteľov najmä v prípade väčších projektov (napr. národné projekty) a projektov špecifického odborného zamerania,
4. hodnotenie prostredníctvom elektronických rozhraní, ktoré eliminujú možné ovplyvňovanie hodnotiaceho procesu,
5. využitie inovatívnych objektívnych a transparentných metód udeľovania podpory (napr. losovanie),
6. zváženie iných foriem objektivizujúci výber projektov (napr. zapojenie investorov),
7. podporu zlepšovaniu procesov a zavádzaniu progresívnych inovatí­vnych riešení­.

  • Tlačiť
  • Poslať e-mailom
  • Oznámiť chybu
  • 7

Miroslav Balog

Miroslav Balog
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1630
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Ako akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses sa venujem strategickému rozvoju firiem, klastrov a štátu so zameraním na inovačnú výkonnosť, klastrovú spoluprácu a tvorbu rozvojových stratégií.

Miroslav Balog

Miroslav Balog
  • Počet článkov: 8
  • Priemerná čítanosť: 1630
  • Priemerná diskutovanosť: 8
  • RSS blogu

O blogu

Ako akreditovaný tréner European Foundation for Cluster Excellence a benchmarking expert European Secretarial for Cluster Analyses sa venujem strategickému rozvoju firiem, klastrov a štátu so zameraním na inovačnú výkonnosť, klastrovú spoluprácu a tvorbu rozvojových stratégií.

Kalendár sa načítava...